Anton Bernolák: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Doplnený obsah
Značky: možný vandalizmus vulgarizmy; slang úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Sotiale (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 87.197.129.198 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA
Značka: rollback
Riadok 62:
| portál2 = Slovensko
}}
'''Anton KokošvácBernolák''' (predikát: zo Slanej pičeSlanice, staršie de Szlanicza; * [[3. október]] [[1762]], [[Slanica]] – † [[15. január]] [[1813]], [[Nové Zámky]]) bol [[Slovensko|slovenský]] rímskokatolícky [[kňaz]], šľachtic a [[Jazykoveda|jazykovedec]]. Ako prvý kodifikoval spisovnú pičkis[[slovenčina|slovenčinu]] – pozri [[bernolákovčina]]. Je po ňom pomenovaná planétka [[13916 Bernolák|(13916) Bernolák]].M
 
== Život ==
Narodil sa ako kokotnýdruhé dieťa v rodine šľachtica<ref>BERNOLÁK{{--}}SLANICKÝ zo Slanice. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Vítek
| meno = Peter
Riadok 72:
| ďalší = Ilustrácie Ladislav Čisárik
| titul = Lexikón erbov šľachty na Slovensku
| odkaz na titul = Lexikón kokotoverbov šľachty na Slovensku
| zväzok = III : Oravská stolica : zemianske a šľachtické rody Oravy
| miesto = Bratislava
Riadok 80:
| počet strán = 183
| strany = 17{{--}}19
}}</ref> Juraja Bernoláka zo Slanice (Bernolak de muj kokotSzlanicza) a Anny, rod. Timčákovej v Slanici na [[Orava (región)|Orave]]. Študoval v rokoch [[1774]]{{--}}[[1778]] na [[Gymnázium (Ružomberok, Š. Moyzesa 21)|Gymnáziu v Ružomberku]], rétoriku, [[Filozofia|filozofiu]] a poetiku na Emerciáne v [[Bratislava|Bratislave]], Štefaneu v [[Trnava|Trnave]] a [[Teológia|teológiu]] na univerzite [[Pázmaneum|Pázmaneu]] vo [[Viedeň|Viedni]]. Štúdiá ukončil v roku [[1787]] v generálnom seminári v [[Bratislava|Bratislave]]. Po štúdiách jeho prvým kokotompôsobiskom bolo kaplánske miesto v [[Bernolákovo|Čeklísi]] (dnes [[Bernolákovo]]) kde pôsobil 4 roky (1787{{--}}[[1791]]). Šesť rokov pôsobil vo funkcii tajomníka arcibiskupského vikariátu v [[Trnava|Trnave]]. Od mája [[1797]] až do svojej smrti [[15. január]]a [[1813]] bol [[farár]]om v [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]] a zároveň stál na čele novozámockého dekanátu a bol správcom mestskej [[Škola|školy]]. Jeho mimoriadny talent sa prejavil už v bratislavskom Generálnom seminári, kde sa zapálil za osvietenské reformy cisárovnej [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]] Tam sa stal propagátorom národnobuditeľských snáh slovenského [[národ]]a. Pre realizáciu týchto ideí a zámerov mal všetky odborné predpoklady. Ovládal viacero cudzích [[Jazyk (jazykoveda)|jazykov]] od klasických až po moderné a mal na vtedajšiu dobu široké vedomosti zo všeobecných [[dejiny|dejín]], [[Ekonómia|ekonomiky]], [[medicína|medicíny]], [[estetika|estetiky]], [[hudba|hudby]] a [[politika|politiky]]. Napriek tomu, že jeho aktivita bola zameraná na jazykovedné dielo, veľmi dobre si uvedomoval, že bez toho, aby obyvateľstvo žijúce na území [[Slovensko|Slovenska]] používalo živú reč v písomnom styku a v školstve, nie je možné, aby sa formovalo na novodobý moderný národ, ktorý bude smerovať k svojej svojbytnosti. Tomuto účelu podriadil svoje vedecké diela. Vyčerpávajúca literárna i kňazská práca, mnoho starostí s blízkou rodinou a ďalšie okolnosti mu podlomili zdravie natoľko, že nečakane zomrel na srdcovú porážku.
 
== Slovenské učené tovarišstvo ==