Vodná para: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d odobratá Kategória:Voda; pridaná Kategória:Vodná para pomocou použitia HotCat |
doplnený základ pre fyzikálny a technický pohľad + preskupenie textu |
||
Riadok 3:
[[File:Above the Clouds.jpg|thumb|Oblaky]]
[[File:FA-18 Hornet breaking sound barrier (7 July 1999).jpg|thumb|Kondenzovaná vodná para v ovzduší, okolo lietadla, ktoré práve prekonáva zvukovú bariéru]]
'''Vodná para''' je plynné [[skupenstvo]] [[voda|vody]]. Vodná para môže byť vyrobená z [[Výparník|výparníka]], [[var (fyzika)|vriacej]] vody alebo zo [[Sublimácia (pevná látka)|sublimácie]] [[ľad]]u
== Fyzikálne vlastnosti ==
Niektoré fyzikálne vlastnosti vodnej pary sú (pri normálnom tlaku a nulovej teplote):<ref name=TD> {{citácia knihy | meno = Štefan | priezvisko = Antal | titul = Termodynamika | vydavateľ = Edičné stredisko STU | miesto = Bratislava | rok = 1992 | počet strán = 317 | ISBN = 80-227-0495-4 |}}</ref>
* [[mólová hmotnosť]] - 18,016 kg.kmol<sup>-1</sup>
* [[špecifická plynová konštanta]] - 461,60 J.kg<sup>-1</sup>.K<sup>-1</sup>
* [[špecifická tepelná kapacita]] pri konštantnom tlaku - 1,855 kJ.kg<sup>-1</sup>.K<sup>-1</sup>
* špecifická tepelná kapacita pri konštantnom objeme - 1,390 kJ.kg<sup>-1</sup>.K<sup>-1</sup>
* [[Poissonova konštanta (termodynamika)|Poissonova konštanta]] - 1,33
== Vodná para v prírode ==
Za [[Normálne podmienky|normálnych]] atmosférických podmienok vodná para je vytváraná [[vyparovanie|odparovaním]] a [[skvapalňovanie|kondenzáciou]] sa zmení na kvapalnú [[voda|vodu]]. Vodná para je počas [[plyn]]ného skupenstva neviditeľná. Množstvo vodnej pary v prostredí sa udáva [[vlhkosť vzduchu|vlhkosťou]].
Vodná para je ľahšia alebo menej hustá ako suchý [[vzduch]].
Vodná para je najvýznamnejší skleníkový plyn, jej [[skleníkový efekt]] je vyšší než u [[oxid uhličitý|oxidu uhličitého]], spôsobujúci jeho ako kladnú tak zápornú spätnú väzbu. Percentuálny podiel vodnej pary na skleníkovom efekte atmosféry je 36 % až 70 %,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Water vapour: feedback or forcing?|url=http://www.realclimate.org/index.php/archives/2005/04/water-vapour-feedback-or-forcing/|dátum prístupu=2019-05-27|jazyk=sk|priezvisko=|meno=|dátum vydania=2005|vydavateľ=}}</ref> pre porovnanie u CO<sub>2</sub> je to 9 % až 26 %. Nie je možné priradiť ku každému plynu špecifické percento, pretože absorpčné a emisné pásy plynov sa prekrývajú (teda rozsahy uvedené vyššie). [[Oblak|Mraky]] tiež absorbujú a vyžarujú infračervené žiarenie a ovplyvňujú tak radiačné vlastnosti atmosféry. Z 99,9 % sa nachádza v zemskej [[troposféra|troposfére]]. Kondenzáciou vodnej pary vznikajú [[oblak]]y a [[dážď|dažďové]] a [[sneh]]ové zrážky, vodná para je tiež hlavnou príčinou vzniku [[blesk]]u.
== Vodná para v technike ==
Vodná para má pre svoje [[Fyzikálna vlastnosť|fyzikálne vlastnosti]] a dostupnosť nezastupiteľnú úlohu v technických aplikáciách. Pri zrode [[Priemyselná revolúcia|priemyselnej revolúcie]] stál [[Wattov parný stroj]], rozvoj železničnej a lodnej dopravy zabezpečili [[Parný rušeň|parné rušne]] a [[Parník|parníky]] a aj v súčasnosti sú [[Parná turbína|parné turbíny]] súčasťou moderných energetických zariadení vrátane [[Jadrová elektráreň|jadrových elektrární]].
=== Stavová rovnica vodnej pary ===
Najjednoduchšia forma [[Termická stavová rovnica|termickej stavovej rovnice]] používaná pre technické výpočty zariadení s vodnou parou je:<ref name=MECH3> {{citácia knihy | meno = Antonín | priezvisko = Kunc | spoluautori = a kol.| titul = Mechanika III | vydavateľ = Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry, n.p. | miesto = Bratislava | rok = 1965 | počet strán = 256 | }}</ref>
:<math> \big(p)\big(v+0,016)=rT</math>
kde:
:<math>p</math> – je [[tlak]] vodnej pary (Pa)
:<math>v</math> – je [[špecifický objem]] vodnej pary (m<sup>3</sup>.kg<sup>-1</sup>)
:<math>T</math> – je [[teplota]] vodnej pary (K)
:<math>r</math> – je [[špecifická plynová konštanta]] vodnej pary (J.K<sup>-1</sup>.kg<sup>-1</sup>)
== Referencie ==
| |||