STS-61: Rozdiel medzi revíziami

Vedecká komisia ďalekohľadu dala niekoľko návrhov, ako postupovať ďalej. Jedným z riešení by bolo s ďalekohľadom nič nerobiť, lebo časť jeho pozorovacieho programu sa dala realizovať aj s chybou. Ďalšia možnosť bola zachytenie ďalekohľadu raketoplánom a jeho doprava na [[Zem]], kde by sa dobrúsila optická plocha. Náklady na takéto riešenie by však boli príliš vysoké. Nakoniec vyhral variant opravy ďalekohľadu priamo na obežnej dráhe, a to umiestnením korektora COSTAR ('''C'''orrective '''O'''ptics '''S'''pace '''T'''elescope '''A'''xial '''R'''eplacement), ktorý sa na ďalekohľad založí. Išlo o súbor malých, presne vybrúsených zrkadiel, ktorý fungoval na princípe okuliarov a pomáhal ďalekohľadu zaostrovať. Na rozdiel od okuliarov pre človeka však pre tento účel nemohli byť použité sklenené šošovky, lebo pohlcujú [[ultrafialové žiarenie]], v ktorom ďalekohľad tiež pozoruje. Modul COSTAR mal rozmery telefónnej búdky a vážil 290 kg.

Ďalšími cieľmi misie bolo inštalovanie novej kamery WFPC2 a výmena [[solárny panel|panelov slnečných batérií]], pretože tie pôvodné kmitali pri každom vstupe teleskopu do [[tieň Zeme|zemského tieňa]] a výstupe z neho.

Štvrtý deň letu vystúpili do priestoru Hoffman a Musgrave. Ich úlohou bolo vymeniť tri chybné [[gyroskop]]y vrátane ich riadiacej elektroniky. Ak by bol vypadol ešte jeden z troch zostávajúcich funkčných gyroskopov, ďalekohľad by už nebol schopný vedeckých pozorovaní. Výmena gyroskopov išla pomerne hladko, až na záver, keď došlo k problému s uzavretím dvierok krytu, ktoré boli pokrivené teplom. Až keď sa Musgrave pripútal k ďalekohľadu, aby mohol vyvinúť väčšiu silu, a pomohol mu aj Hoffman, sa podarilo zaistiť dvierka na všetky štyri závorky. Celý výstup trval 7 hodín 54 minút oproti plánovaným 4-6 hodinám.

Druhý výstup absolvovali Thorntonová a Akers. Išlo o výmenu solárnych panelov, pričom prvá solárna plachta bolamusela byť vypustená do priestoru, pretože ju nebolo možné zvinúť do púzdra. Druhú sa však podarilo bez problémov zrolovať do puzdra a dopraviť na Zem na analýzu, ako sa na paneli podpísali roky vystavenia kozmickému prostrediu. Upevnenie nových panelov prebehlo bez problémov. Oproti starým panelom mali nové tri vylepšenia. Astronauti sa vrátili po 6-tich hodinách a 36 minútach.

Tretí výstup absolvovali znova Musgrave a Hoffman. Išlo o výmenu starej širokouhlej planetárnej kamery WF/PC za modernejší model WF/PC-2. T Tá mala v sebe už zabudovanú korekčnú optiku. Kameru na správne miesto nasmeroval Hoffman za pomoci Musgravea. Pracovali len pri prelete Endeavouru zemským tieňom, aby silné slnečné žiarenie nepoškodilo citlivé detektory kamery. Stará kamera bola uložená do nákladového priestoru raketoplánu. ĎalšouO úlohou35 bolaminút inštaláciapo dvochskončení [[megnetometer|magnetometrov]].montáže Tentozačalo výstupstredisko trvalSTOCC 6kameru hodínoživovať 48a minúttestovať.

Štvrtý výstup absolvovali Thorntonová a Akers. Išlo o vymontovanie [[fotometer|fotometra]] HSP, oprava palubného [[počítač]]a DF-224 a najmä o nasadenie korektora COSTAR. Výstup prebehol bez problémov. COSTAR vsunula dvojica astronautov do ďalekohľadu po koľajniciach na miesto, kde sa predtým nachádzal fotometer HSP. Nasledovala výmena [[koprocesor]]a v palubnom počítači, ale s funkciou počítača neboli odborníci spokojní ani potom. Celý výstup trval 6 hodín 51 minút. Tom Akers prekonal rekord v dĺžke celkového času stráveného v otvorenom priestore. Tento rekord doteraz držal [[Eugene Andrew Cernan|Eugene Cernan]] svojím pobytom na [[Mesiac]]i.

Piaty výstup absolvovali opäť Musgrave a Hoffman. Úlohou bolo vymeniť elektroniku slnečných panelov. Hoffmanovi z rúk vykĺzli tri skrutky, ale podarilo sa ich zachytiť. Nasledovala inštalácia záložných zdrojov elektrickej energie pre spektrometer s vysokou rozlišovacou schopnosťou a umiestnenie náhradných krytov pre magnetometre. Tieto kryty na žiadosť astronómov vyrobili priamo na palube raketoplánu Bowersox a Nicollier. Potom astronauti asistovali vyklápaniu solárnych panelov HST. Výstup trval 7 hodín 21 minút.

Počas deviateho dňa letu STOCC pripravovalo ďalekohľad na odpojenie tým, že palubným počítačom zadalo navigačné údaje, aktivovalo samostatné stabilizačné gyroskopy a magnetické cievky. Potom Nicollier uchopil ďalekohľad manipulátorom a ostatní členovia posádky na diaľku odpojili ďalekohľad od káblov, ktoré ho spájali s raketoplánom. Následne došlo k uvoľneniu zámkov medzi ďalekohľadom a montážnou plošinou. Napokon Nicollier zdvihol teleskop nad trup nákladového priestoru. Po otvorení krytu tubusu sa ďalekohľad vydal na vlastnú obežnú dráhu.