Astronomický prechod: Rozdiel medzi revíziami

Za prechod sa spravidla považujú len udalosti, pri ktorých je [[uhlová veľkosť]] prechádzajúceho objektu oveľa menšia ako uhlová veľkosť objektu, popred ktorý prechádza. Pokiaľ prechádzajúce teleso úplne alebo takmer úplne prekryje teleso za sebou, ide o [[zatmenie]] (zákryt). Za prechody sa nepovažujú ani javy, pri ktorých sa prechádzajúce teleso nepremietne celé na disk telesa v pozadí, takže [[čiastočné zatmenie Slnka]] nepatrí medzi prechody, hoci pri ňom často nedochádza k pozorovateľnému poklesu jasnosti Slnka. Ak nastane opačný prípad, – uhlovo omnoho menšie teleso sa dočasne skryje za kotúčom väčšieho telesa, – hovoríme o [[zákryt]]e.

Pojem prechod môže mať v [[astronómia|astronómii]] aj druhý význam. O prechode hovoríme, keď nebeské teleso prechádza cez [[meridián]] kvôli rotácii [[Zem]]e, približne v polceste medzi [[východ]]om a [[západ]]om. NapríkladPríkladom je prechod Slnka cez meridián cez slnečné [[poludnie]]. Pozorovanie meridiánových prechodov bolo kedysi veľmi dôležité pri určovaní času.

Aby došlo k prechodu, musí byť pozorovateľ v jednej [[priamka|priamke]] s prechádzajúcim telesom aj s telesom, na ktoré sa prechádzajúce teleso premieta. Dôležité je, aby sa pozorovateľ nenachádzal v úplnom [[tieň|tieni]] ([[umbra (tieň)|umbre]]) prechádzajúceho telesa, pretožeale važ tomza ním. V prípade, ideže osa zatmenie,pozorovateľ alenachádza ažv zaumbre, nímide o zatmenie. Prechádzať môžu len telesá, ktoré sú od pozorovateľa dostatočne vzdialené a/alebo dostatočne malé na to, aby sa dokázali premietnuť na plochu vzdialenejšieho, ale väčšieho telesa. Pri pohľade zo [[Zem]]e spĺňajú tieto podmienky [[planéta|planéty]] [[Merkúr]] a [[Venuša]], ktoré ako jediné môžu prechádzať popred [[slnečný disk]]. Ich prechody sú pomerne vzácne udalosti, ktoré bývajú sledované najmä [[amatérska astronómia|amatérskymi astronómami]] po celom svete. Merkúr a Venuša sú pri prechode popred Slnko vždy otočené k Zemi svojou neosvetlenou stranou. Možno povedať, že sa nachádzajú vo fáze [[nov]]u. Ostatné planéty sa z pohľadu Zeme nikdy nedostanú pred Slnko a tak cez jeho disk ani nemôžu prechádzať, poskytujú však dostatočnú plochu na to, aby pred nimi prechádzali ich [[mesiac (družica)|mesiace]]. Vzácne môže nastať aj prechod jedného mesiaca planéty pred druhým, v tomto prípade však pri pozorovaní zo Zeme ide skôr o zákryt.

Nielen exoplanéty, ale aj hviezdy v [[dvojhviezda|dvojhviezdnom]] a [[viacnásobná hviezda|viacnásobnom hviezdnom systéme]], môžu z našehonášho pohľadu prechádzať jedna pred druhou. Uhlové veľkosti hviezd sú však viac-menejväčšinou podobnénavzájom porovnateľné, takže prechod zložky viacnásobnej hviezdy je skôr zatmením (napr. zatmenie dvojhviezdy [[Algol]]).

Pri každom prechode rozoznávame štyri fázy: '''Prvý kontakt''' je okamih, kedy sa menšie (spravidla [[guľa]]té) teleso z vonkajšej strany zdanlivo dotkne kotúča väčšieho telesa. Menšie teleso sa postupne presúva pred disk väčšieho telesa. Vo chvíli, keď sa disku väčšieho telesa dotýka už len v jedinom bode, nastáva '''druhý kontakt'''. '''Tretí kontakt''' je opakom druhého kontaktu. Teleso sa opäť dotýka disku väčšieho telesa z vnútornej strany, ale už nie vo fáze vstupu, ale výstupu. '''Štvrtý kontakt''' nastáva, keď sa menšie teleso disku väčšieho telesa dotýka z vonkajšej strany. Týmto okamihom prechod končí. Pokiaľ ide o prechod popred slnečný disk, menšie teleso sa po štvrtom kontakte spravidla stáva nepozorovateľným na taký dlhý čas, kým sa úzky osvetlený kosáčik dostatočne telesa nerozšíri a zároveň sa teleso dostatočne uhlovo nevzdiali od Slnka.