Planéta: Rozdiel medzi revíziami

V [[Slnečná sústava|slnečnej sústave]] poznáme deväťosem planét. Sú to [[Merkúr]], [[Venuša]], [[Zem]], [[Mars]], [[Jupiter]], [[Saturn]], [[Urán (planéta)|Urán]],[[Neptún]] a [[PlutoNeptún]]. Všetky obiehajú okolo Slnka rovnakým ([[prográdna dráha|prográdnym]]) smerom a približne v jednej rovine (najväčší odklon od tejto roviny dosahuje Merkúr). Ich fyzikálne vlastnosti, ako napr. [[hustota]] a chemické zloženie je veľmi rôznorodé. Možno ich rozdeliť na dve veľké skupiny: [[terestriálna planéta|terestriálne]] a [[joviálna planéta|joviálne]]. V [[90. roky 20. storočia|deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia]] boli objavené prvé planéty, ktoré neobiehajú Slnko, ale iné hviezdy. Takéto planéty sa nazývajú [[extrasolárna planéta|extrasolárne]]. Extrasolárnych planét je v súčasnosti známych už vyše 500.

Planéty môžu mať vlastné prirodzené obežnice. Pokiaľ ide o väčšie telesá (rádovo minimálne kilometrových rozdielov), nazývajú sa [[mesiac (družica)|mesiace]]. Veľký počet menších telies, ktoré obiehajú po navzájom blízkych obežných dráhach v jednej rovine a z diaľky sa môžu javiť ako kompaktná obruč obopínajúca planétu, sa nazýva [[prstenec planéty|prstenceprstenec]].

Po objave prvých väčších [[transneptúnske teleso|ľadových telies za obežnou dráhou Neptúna]], ale aj prvých obrovských exoplanét, sa viedli spory, aký [[hmotnosť|hmotnostný]] limit by mali planéty spĺňať. Vedci sa zhodujú v tom, že spodná hranica by mala byť taká hmotnosť, pri ktorej vlastná [[gravitácia]] sformuje teleso do približne [[guľa|guľového]] tvaru. Toto kritérium však spĺňajú aj najväčšie [[planétka|planétky]] a [[mesiac (družica)|mesiace]], preto nemôže byť jediným kritériom rozhodujúcim o tom, čo je planétou. Okrem guľatého tvaru musí teleso ešte obiehať hviezdu samostatne (nemôže pritom obiehať iné nehviezdne teleso) a musí dostatočne vyčistiť okolie svojej dráhy od iných telies.[[Pluto]] (pôvodne posledná planéta slnečnej sústavy) toto kritérium nespĺňa, preto bolo spomedzi planét vylúčené.

Horná hmotnostná hranica je tiež problematická, pretože pri určitých hmotnostiach sa už [[teplota]] a [[tlak]] v jadre telesa zvýšia natoľko, že môžu začať prebiehať niektoré [[termojadrová reakcia|termojadrové reakcie]] napríklad zlučovanie ťažkého vodíka [[deutérium|deutéria]] na [[hélium]]. Teleso, v ktorom takáto reakcia prebieha, sa ešte neklasifikuje ako hviezda, pretože pri tejto reakcii vznikajú len malé množstvá energie, ale nemôže byť už ani planétou. Takéto telesá sa nazývajú [[hnedý trpaslík|hnedíhnedé trpaslícitrpaslíy]]. V slnečnej sústave hnedíhnedé trpaslícitrpaslíky nie sú známiznáme, ale boli objaveníobjavené v iných [[planetárna sústava|planetárnych sústavách]]. Hmotnosť, pri ktorej sa v jadre telesa začína fúzia hélia, nie je celkom známa. Podľa jedného dohadu to môže byť 80 hmotností Jupitera. Termonukleárnu syntézu sprevádzajú špecifické [[spektrálna čiara|spektrálne čiary]], vďaka ktorým možno od seba odlíšiť hviezdu, hnedého trpaslíka a planétu.

Keďže v planéte neprebiehajú termojadrové reakcie, planéta nemôže do priestoru vyžarovať vlastné [[svetlo]]. Všetky planéty vidíme len preto, lebo odrážajú svetlo zomaterských Slnkahviezd. Planéty však môžu produkovať vlastné žiarenie s nižšou energiou, akú má svetlo, teda [[infračervené žiarenie|infračervené]] a [[rádiové žiarenie]].

Planéty slnečnej sústavy [[obežná dráha|obiehajú]] okolo Slnka po [[elipsa|elipsách]] málo odlišných od [[kružnica|kružníc]]. Rýchlosť ich pohybu klesá so vzdialenosťou od Slnka, preto sú ich obežné doby veľmi rôzne – od 88 dní pre Merkúr, až po 165 rokov pre Neptún. Obežná dráhy exoplanét však často bývajú veľmi výstredné, čiže ich vzdialenosť od materských hviezd sa veľmi významne mení.

Rotačné periódy planét sú tiež veľmi rozmanité, ale dôvod, prečo tomu tak je, zostáva nejasný. Zvláštnosťou je spätná rotácia Venuše a Uránu, ktoré rotujú proti smeru svojho obehu okolo Slnka, a teda opačným smerom, ako väčšina planét. Jedna teória hovorí, že obe telesá podstúpili v [[Vznik a vývoj slnečnej sústavy|dávnej minulosti slnečnej sústavy]] obrovské kolízie, ktoré im zmenili dobu aj smer rotácie. Rotačné periódy Zeme a tiež Pluta (ktoré bolo dlho považované za planétu) boli počas mnohých miliónov rokov pomaly brzdené ich veľkými [[mesiac (družica)|mesiacmi]]. Pomalá rotácia Merkúra, ktorý nemá nijaký mesiac, sa zase pripisuje pôsobeniu [[slapová sila|slapových síl]] Slnka. Veľmi rýchlo rotujú veľké plynné planéty, medzi ktorými drží rekord Jupiter – jedna jeho otáčka trvá na rovníku len 9 hodín 50 minút.

Predpokladá sa, že planéty vznikli zo zvyškov [[hmlovina|hmloviny]], z ktorej sa sformovala materská hviezda planéty. Vytvorili sa zhromažďovaním plynu a prachu obiehajúceho [[prahviezda|prahviezdu]] v hustom prahviezdnom disku pred tým, než sa v jadre hviezdy zapálili jadrové reakcie a [[hviezdny vietor]] odfúkol ostávajúci materiál preč. Za počiatočné štádium planéty sa považuje [[protoplanetárny disk]], z ktorého sa sformujú [[planetezimála|planétezimály]]. Spájaním a zrážkami planetezimál vznikajú [[protoplanéta|protoplanéty]], ďalším spájaním a zrážkami protoplanét sa tvoria samotné planéty. Veľké plynné planéty, tzv. joviálne planéty, pravdepodobne vznikli nabaľovaním plynu na kamenné jadrá. Iná teória predpokladá, že vznikli zmrštením hmoty protoplanetárneho disku podobným spôsobom, akým z hmloviny [[vznik hviezdy|vznikajú hviezdy]].

<!-- Osem skalnatých a plynných planét je všeobecne rozoznávaných ako hlavné planéty. -->[[1 Ceres]] bol označený ako planéta pri svojom objavení, no bol reklasifikovaný na asteroid po tom, čo bolo nájdených veľa podobných objektov. Po objave telies za obežnou dráhou Neptúnu, ktoré sú podobné Plutu svojou obežnou dráhou, veľkosťou a zložením, sa veľa ľudí priklonilo k názoru, že Pluto by malo byť definované ako planétka. Napríklad, [[Mike Brown]] z [[Caltech]]u definoval planétu ako: každé teleso v slnečnej sústave, ktoré je hmotnejšie ako celková hmota všetkých ostatných telies na podobných obežných dráhach. Podľa tejto definície by nebolo ani Pluto planétou. Na kongrese [[Medzinárodná astronomická únia|Medzinárodnej astronomickej únie]] v roku [[1999]] bolo Pluto formálne zaradené medzi planéty. Toto sa zmenilo v [[august 2006|auguste 2006]], kedy sa hlasovaním astronómov na kongrese Medzinárodnej astronomickej únie rozhodlo, že Pluto nepatrí medzi planéty slnečnej sústavy. IAU ho zaradila do novovytvorenej kategórie telies, medzi trpasličie planéty. Medzi trpasličie planéty sa dostali aj telesá, pôvodne planétky ([[1 Ceres|Ceres]] a [[2003 UB313|2003 UB₃₁₃Eris]]). V roku 2008 bolo do tejto kategórie pridané aj teleso s predbežným označením (136472) 2005 FY9, ktoré dostalo meno [[136472 Makemake|Makemake]].

Do tejto kategórie spadajú [[asteroid]]y ([[asteroid|planétky]]) a [[kométa|kométy]] a objekty za obežnou dráhou Neptúnu tvz. [[transneptunický objekt|transneptunické objekty]] patriace [[transneptunický objekt|Kuiperovho pásu]]. Rozmery transneptunických objektov v niektorýchjednom známychznámom prípadochprípade prevyšujú rozmery Pluta. Nie je vylúčené, že takéto „mamutie“ transneptunické objekty budú časom pribúdať.