|
}}
'''Kechnec''' ({{V jazyku|hun|''Kenyhec''}}, {{V jazyku|deu|''Oberdeutschdorf, Kechnetz''}}<nowiki/>m) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] v Afrike a kral je iby maiga a delikatesa tam je psi gulas mnaaaammmm, je 1 rok stará
== Polohopis ==
Obec sa nachádza v južnej časti [[Okres Košice-okolie|okresu Košice-okolie]], približne 20 kilometrov južne od [[Košice|Košíc]], dva [[Kilometer|kilometre]] od [[Maďarsko|maďarskej]] štátnej hranice na ceste [[Cesta I. triedy 68 (Slovensko)|I/68]] ''[[Milhosť]]-[[Tornyosnémeti]]''. So susednou [[Seňa|Seňou]], s ktorou tvorí spoločný intrvilán, bola v rokoch [[1964]] až [[1990]] spojená aj administratívne - do roku [[1986]] ako [[Hraničná pri Hornáde]], v rokoch [[1986]] až [[1990]] ako Seňa.
== Dejiny ==
Archeologické nálezy z okolia Kechneca potvrdzujú, že prvé osídlenie tohto územia bolo už v [[paleolit]]e. Prvá písomná zmienka o obci je však mladšia - z roku [[1220]], keď sa obec spomína pod názvom ''Felnemet'', teda ''Vyšné Nemce''. Na majetkoch panovníka pri dolnom toku [[Hornád]]u, ku ktorému patrilo aj územie Kechneca sa na prelome [[12. storočie|12.]] a [[13. storočie|13. storočia]] usadili [[Nemci|nemeckí]] kolonisti. Odtiaľ pravdepodobne pochádza aj prvý historicky doložený názov obce ''Felnemet''. Susedné obce, ktoré dnes ležia v Maďarsku majú podobné názvy - [[Tornyosnémeti]] a [[Hidasnémeti]].
V roku [[1338]] kráľ [[Žigmund Luxemburský]] daroval Kechnec za vernosť a vojenské zásluhy županovi Petrovi z neďalekého [[Perín-Chym|Perín]]a. V darovacej listine sa obec spomína pod názvom ''Felnemethy alio domine Kemnech''. V nasledujúcich storočiach sa názov obce menil len čiastočne - v roku [[1560]] ''Kenyhecz Nempty'' a až v [[17. storočie|17. storočí]] sa ustálil na ''Kenyhecz'', ktorý sa používal až do roku [[1920]]<ref name="vývoj-názvu">{{Citácia knihy
| priezvisko = Majtán
| meno = Milan
| titul = Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)
| miesto = Bratislava
| rok = 1998
| jazyk = slovenský
}}</ref>. V uhorskom geografickom lexikóne z roku [[1851]] sa obec spomína ako maďarsko-slovenská s 579 obyvateľmi<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Fényes
| meno = Elek
| titul = Uhorský geografický slovník (Magyarország Geographiai Szótára)
| miesto = Pešť
| rok = 1851
| jazyk = maďarský
}}</ref>. Štatistika z roku [[1910]] vykazovala v Kechneci 473 obyvateľov, z toho bolo 425 [[Maďari|Maďarov]], 39 [[Slováci|Slovákov]], 8 [[Nemci|Nemcov]] a 1 [[Rómovia|Róm]]<ref name="Štat1910">{{Citácia knihy
| titul = Sčítanie obyvateľov v krajinách uhorskej svätej koruny v roku 1910
| miesto = Budapešť
| rok = 1912
| vydavateľ = Uhorský kráľovský štatistický úrad
| jazyk = maďarský
}}</ref>.
V roku [[1918]] ''de facto'' a v roku [[1920]] i ''de iure'' obec pripadla [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] a jej názov ''Kenyhecz'' bol poslovenčený do formy ''Keňhec''. V období rokov [[1938]] až [[1945]] bol Kechcnec súčasťou horthyovského [[Maďarsko|Maďarska]], no po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] opätovne pripadol ČSR. V roku [[1945]] sa názov obce upravil na ''Kehnec'' a v roku [[1948]] do dnešnej podoby.
V období rokov [[1964]] až [[1986]] bol Kechnec súčasťou umelo vytvorenej obce [[Hraničná pri Hornáde]], v ktorej boli zoskupené tri obce - okrem Kechneca ešte [[Milhosť]] a [[Seňa]]. V roku [[1986]] sa obec osamostatnením Milhosti rozpadla a Seňa s Kechnecom tvorili obec Seňa. V roku [[1990]] sa obec Kechnec osamostatnila, čím sa administratívne hranice obcí v okolí dostali do stavu spred roka [[1964]].
== Obyvateľstvo ==
Podľa sčítania obyvateľov z roku [[2001]] žilo v Kechneci 876 obyvateľov, z toho bolo 731 (83,5%) [[Slováci|slovenskej]], 133 (15%) [[Maďari|maďarskej]] a 1 [[Rómovia|rómskej]] národnosti.
== Kultúra a zaujímavosti ==
=== Pamiatky ===
* [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Nanebovzatia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová [[barok]]ová stavba so segmentovo ukončeným [[presbytérium|presbytériom]] a predstavanou vežou z rokov [[1740]]-[[1754]]. Interiér prešiel úpravami v roku [[1902]], kedy inštalovali nové [[oltár]]e. Presbytérium je zaklenuté krížovou [[klenba|klenbou]], loď je plochostropá. Organový chór má vyrezávaný parapet z doby vzniku kostola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Kechnec - Kostol Nanebovzatia Panny Márie
| url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/kechnec-kostol-nanebovzatia-panny-marie
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Kostol má hladké fasády s polkruhovo ukončenými oknami. Veža je ukončená barokovou helmicou s laternou.
* Zemianska [[Kúria (sídlo šľachty)|kúria]], jednopodlažná dvojtraktová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba na pôdoryse obdĺžnika z druhej polovice [[18. storočie|18. storočia]]. Upravovaná bola v 50. rokoch [[20. storočie|20. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
| url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19570
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
== Hospodárstvo ==
V katastrálnom území Kechneca sa nachádza nový a prosperujúci priemyselný park.
== Partnerské obce ==
* {{minivlajka|Maďarsko}} [[Išaseg]], [[Maďarsko]]
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.kechnec.sk/ Oficiálna stránka obce]
{{Obce okresu Košice-okolie}}
| 