Anton Moróc: Rozdiel medzi revíziami

{{Infobox Osobnosť|Dátum narodenia=[[1545]]|Dátum úmrtia=[[1594]]|Meno=Anton MorócMórocz|Národnosť=uhorská|Manželka=Anna Bessenyey de Galántha|Popis osoby=uhorský šľachtic|Rodičia=Peter MorócMórocz}}

[[Súbor:Móroczovci.png|náhľad|erb rodu MorócovcovMóroczovcov de Beketfalva|alt=erb rodu Móroczovcov de Beketfalva]]

'''Anton MorócMórocz''' ''de Beketfalva'' (* cca [[1545]], Beketfalva (dnešné [[Holice (okres Dunajská Streda)|Holice]]), [[Slovensko]] - † po [[1594]]) bol [[Uhorsko|uhorský]] [[Šľachta|šľachtic]]. Bol synom Petra MorócaMórocza (* cca 1510, † po 1592) adresáta erbovej listiny (1572).

Narodil sa do sedliackej rodiny [[Morócovci|Morócovcov]]Móroczovci zo [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] v osade Beketfalva (dnešné [[Holice (okres Dunajská Streda)|Holice]] - Beketfa, okres [[Dunajská Streda]]), ktorá patrila k panstvu [[Prešporok]] a Holickej stolici. [[Morócovci]]Móroczovci patrili v rámci tejto stolice k tzv. kráľovským [[Sedliak (poddanstvo)|sedliakom]], ktorí mali väčšie právomoci, ako tradiční [[Nevoľníctvo|nevoľníci]]. Anton (maď. Antal) nadobudol v mladosti vyššie vzdelanie a po ukončení škôl ho prijali do svojich služieb [[Zeman|zemepán]], prešporský župan Mikuláš Salma a šľachtic Eraz Einzing (išlo o ríšskych šľachticov). Anton MorócMórocz sa ich pomocou vyčlenil zo svojho sedliackeho zázemia a dostal sa do prostredia šľachtickej spoločnosti v okolí panovníckeho dvora. Jeho patróni ho za verné služby odmenili pôdou. Dali mu do zálohy Beczketházu, pustú usadlosť pri Beketfalve (1563) ako aj ďalšie nehnuteľnosti v okolí. Neskôr mu pomohli k nadobudnutiu erbovej listiny. Panovník [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximilián II.]] vo [[Viedeň|Viedni]] dňa 25. júna 1572 udelil Antonovi MorócoviMóroczovci, ako aj jeho otcovi Petrovi MorócoviMóroczovci, [[erb]] a uhorský šľachtický stav. [[Armáles]] vyhlásili 21. mája 1576 na kongregácii prešporskej stolice v [[Šamorín]]e, čím [[Morócovci|Morócovcov]]Móroczovcov aj oficiálne prijali do šľachtickej komunity tejto stolice. Neskôr dostali od prešporského župana Mikuláša Salma v zastúpení kráľa [[Kúria (sídlo šľachty)|kúriu]] v Beketfalve a ešte druhú šľachtická kúriu v blízkej osade Bodófalva. [[Morócovci]]Móroczovci získali kráľovské potvrdenie tejto držby (1578, 1584). Tým sa rod zaradil medzi majetnú nižšiu šľachtu a jeho pôvodne prázdny titulárny prídomok „''de Beketfalva''“ – sa zmenil na riadny šľachtický predikát.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=FEDERMAYER|meno=Frederik|titul=Wolfgang MóroczMórócz z Beketfalvy (1575–1648). Spoločenský vzostup kariérneho úradníka v ranonovovekom Uhorsku|url=https://dk.upce.cz/bitstream/handle/10195/58455/FedermayerF_WolfgangMorocz_2011.pdf?sequence=1&isAllowed=y|dátum vydania=|dátum prístupu=31.12.2019|vydavateľ=}}</ref> Anton MorócMórocz sa následne dostal do stoličnej samosprávy, ktorého si tam priviedol švagor [[František Esterházi (16. storočie)|František Esterházi]], spočiatku bol prísažným prísediacim, neskôr bol zvolený za jedného zo štyroch stoličných služných. Táto spolupráca prekvitala takmer dve desaťročia počas celých osemdesiatych a deväťdesiatych rokov [[16. storočie|16. storočia]]. Dôkazom dobrých vzťahov medzi príbuznými bola aj skutočnosť, že sa František stal tútorom Antonovho syna [[Wolfgang Moróc|Wolfganga]], budúceho uhorského vicepalatína.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=DUCHOŇOVÁ|meno=Diana|titul=Palatín Mikuláš Esterházy|vydanie=2017|vydavateľ=SAV|miesto=Bratislava|rok=2017|isbn=978-80-224-1606-1|strany=27}}</ref>

;Najbližšia rodina Antona MorócaMórocza<ref name=":0" />

* Peter MorócMórocz (* cca 1510 – † po 1592), otec, kráľovský sedliak z Beketfalvy, adresát erbovej listiny (1572)

* Pavol MorócMórocz (* 1583 – † 1648), brat, prešporský sudca

* [[Wolfgang Moróc|Wolfgang]] Mórocz (* 1575 – † 1648), syn, podžupan Prešporskej stolice, radca Uhorskej komory, uhorský podpalatín

* Anna MorócováMóroczová (* 1578), dcéra

* Katarína MorócováMóroczová (* 1578 – † 1604), dcéra

* Zuzana MorócováMóroczová (* 1578), dcéra