Imrich Moróc: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Vratil som naspat meno Mórocz z mena Moróc. Meno Moróc je uplne nekorektne. Na slovensku mame Móroczovu ulicu, po madarsky Mórocz utca, slovensky nazov je Móroczovci, po maďarsky Mórocz csalad, na slovensku ziju potomkovia Móroczovci, nie Morócovci, to je uplne nekorektny a nekompetentny nazov. |
d boli doplnene wikilinky na Móroczovcov |
||
Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť|Dátum narodenia=[[1699]]|Miesto narodenia=[[Kőszeg]], [[Maďarsko]]|Dátum úmrtia=[[1758]]|Meno=Imrich Mórocz|Národnosť=uhorská|Popis osoby=uhorský šľachtic|Rodičia=[[František Mórocz]] ''de Beketfalva''{{break}}Eva Terézia Jakusith|Príbuzní=}}
[[Súbor:Móroczovci.png|náhľad|erb rodu
[[Barón]] '''Imrich Mórocz''' ''de Beketfalva'' (* [[1699]], [[Kőszeg]], [[Maďarsko]]{{--}}† [[1758]]) bol [[Uhorsko|uhorský]] [[Šľachta|šľachtic]]. Bol synom Františka Mórocza ''de Beketfalva'' (* 1683{{--}}† 1706), Evy Terézie Jakusith (* odhadom medzi 1631 a 1691) a vnukom [[Štefan
== Životopis ==
Narodil sa do [[Šľachta|šľachtickej]] rodiny [[Móroczovci|Móroczovcov]] zo [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] a svoju najväčšiu slávu prežil počas panovania [[Mária Terézia|Márie Terézie]] v období [[Sedemročná vojna (1756 – 1763)|sedemročnej vojny]]. Imrich (maď. ''Imre'') patril už do generácie [[Móroczovci|Móroczovcov]], ktorá vymenila pozície v celouhorskej politike za vojenskú službu a bol jej najvýznamnejšou osobnosťou. Radí sa medzi najväčších uhorských [[generál]]ov v [[18. storočie|18. storočí]] (v storočí „''rozumu''“).<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=GYALÓKAY|meno=JENŐ|titul=HADTÖRTÉNELMI KÖZLEMÉNYEK|url=http://epa.oszk.hu/00000/00018/00204/pdf/EPA00018_hadtortenelmi_1938_153-204.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=31.12.2019|vydavateľ=}}</ref> Bol pôvodne tajomník uhorského palatína [[Mikuláš Pálfi|Mikuláša Pálffiho]], neskôr slúžil ako vojak, stal sa podmaršálom a majiteľom [[Husár|husárskeho]] pluku (v 18. storočí boli majiteľmi plukov len tí najvýznamnejší [[Aristokracia|aristokrati]]). V rokoch 1747/1748 sa spomína ako jeden zo sponzorov (
in der Gegenreformation|url=http://epa.oszk.hu/01500/01536/00028/pdf/EPA01536_ungarn_jahrbuch_28_377-396.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=31.12.2019|vydavateľ=}}</ref> Do dejín sa zapísal ako jeden z veliteľov ľahkej jazdy v bitke pri [[Kolín]]e ([[1757]]), bitka, ktorá zachránila [[Habsburská monarchia|habsburskú monarchiu]]. Barón Imrich Mórocz ''de Beketfalva'' (nem. ''Emmerich von Morocz'', maď. ''Beketfalvi Mórocz Imre Báró'') po smrti podmaršála Nikolausa von Beleznay (27. októbra 1754) prevzal 10. husársky [[pluk]], stal sa jeho majiteľom a dostal pomenovanie pluk „''Mórocz''“. Hlavné sídlo pluku bolo v okolí Rosenbergu (dnešný [[Ružomberok]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Bethlen Hussars|url=https://www.kronoskaf.com/syw/index.php?title=Bethlen_Hussars|dátum vydania=|dátum prístupu=31.12.2019|vydavateľ=}}</ref>
Riadok 20:
* saský pluk „Graf Brühl“
Rakúska armáda túto bitku vyhrala a nemalý podiel na tejto vôbec prvej porážke Fridricha II. na bojisku mali aj husárske pluky, ktoré boli nasadené v rámci dvoch jazdeckých zoskupení v celkovom počte 18 630 mužov. S dátumom víťaznej bitky pri Kolíne je spojený aj oficiálny vznik najvyššieho vojenského vyznamenania habsburskej monarchie – Vojenského radu Márie Terézie. Imrich bol po bitke povýšený z [[generálmajor]]a na [[generálporučík]]a. Barón Imrich
== Referencie ==
| |||