Wikipédia

Mars: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Bez shrnutí editace
Značky: možný vandalizmus odstránenie referencie vizuálny editor
J
Značky: možný vandalizmus odstránenie infoboxu vulgarizmy; slang vizuálny editor
Riadok 2:
{{iné významy}}'''Nadpis'''
 
Mars neni obyvaný {{Infobox Planéta
| názov = Mars
| znak = Mars symbol.svg
| obrázok = OSIRIS Mars true color.jpg
| objaviteľ =
| dátum objavu =
| epocha = J2000
| vzdialenosť = {{km|227936637|m|w}}<br />1,523 662 31 [[astronomická jednotka|AU]]
| obvod dráhy = 1,429 Tm<br />9,553 AU
| excentricita = 0,093 412 33
| periapsida = {{km|206644545|m}}<br />1,381 333 46 AU
| apoapsida = {{km|249228730|m}}<br />1,665 991 16 AU
| doba obehu = 686,9601 [[deň|d]]<br />(1,8808 [[juliánsky rok|a]])
| synodická doba obehu = 779,96 d
| rýchlosť = {{km|24.077|m}}/s
| maximálna rýchlosť = {{km|26.499|m}}/s
| minimálna rýchlosť = {{km|21.972|m}}/s
| sklon dráhy = 1,850 61°
| výstupný uzol =
| argument perihélia = 286,462 30°
| stredná anomália =
| satelity = 2
| priemer = {{km|6804.9|m}}<br />(0,533 [[Zem]]e)
| povrch = 1,448×10<sup>8</sup> [[kilometer štvorcový|km<sup>2</sup>]]<br />(0,284 Zeme)
| objem = 1,638×10<sup>11</sup> [[kilometer kubický|km<sup>3</sup>]]<br />(0,151 Zeme)
| hmotnosť = 6,4185×10<sup>23</sup> [[kilogram|kg]]<br />(0,107 Zeme)
| hustota = 3,934 [[gram|g]]/cm<sup>3</sup>
| gravitácia = 3,69 [[zrýchlenie|m/s<sup>2</sup>]]<br />(0,376 [[g]])
| úniková rýchlosť = {{km|5.027|m}}/s
| doba rotácie =
| rýchlosť rotácie = {{km|868.22|m}}/h (na rovníku)
| sklon osi = 25,19°
| NPoleRA = 317,681 43°
(21 h 10 min 44 s)
| NPoleDec = 52,886 50°
| abs mag =
| albedo = 0,15
| teplota = min. 133 [[Kelvin|K]] (−143 [[Celsius|°C]])<br />max. 308 K (35 °C)<br />priemer 210 K (−63 °C)
| zloženie atmosféry = [[oxid uhličitý]] (95,32 %)<br />[[dusík]] (2,7 %)<br />[[argón]] (1,6 %)<br />[[kyslík]] (2,13 %)<br />[[oxid uhoľnatý]] (0,07 %)<br />[[vodná para]] (0,03 %)<br />[[Oxid dusnatý]] (0,01 %)<br />[[Neón]] (0,000 25 %)<br />[[Kryptón]] (0,000 03 %)<br />[[Xenón]] (0,000 008 %)<br />[[Ozón]] (0,000 003 %)<br />[[Metán]] (0,000 001 05 %)<ref name="atmosfera" />
| atmosférický tlak = 600 až 1 000 [[Pascal (jednotka)|Pa]]
| hustota atmosféry =
| výška atmosféry =
}}
 
tvoja babka má malý pipík
<br />
 
a aj tvoj dedko
== Fyzikálna charakteristika ==
 
tak ak sa ti nepáči
Veľkosť [[povrch]]u Marsu je oproti Zemi štvrtinová a jeho [[hmotnosť]] desatinná (1,448×10<sup>8</sup> km<sup>2</sup> a 6,4185×10<sup>23</sup> kg). Okolo Slnka obehne raz za 687 dní. Jeho vzdialenosť od Slnka sa mení od 207 miliónov do 249 miliónov kilometrov (stredná vzdialenosť je 228 miliónov km). Jednu otočku okolo svojej osi (''[[Sol (Mars)|Sol]]'') vykoná raz za 24 hodín 39 minút 35,244 sekúnd. Dĺžka dňa na Marse sa podobá dĺžke pozemského [[deň|dňa]] najviac spomedzi všetkých planét slnečnej sústavy.
 
PAL DO PICE!!!!!!!!!!!
Presné zloženie planéty zatiaľ nepoznáme, ale na základe [[astronómia|astronomických]] pozorovaní a prieskumu niekoľkých desiatok [[meteorit]]ov z Marsu,<ref>{{Cite web
| url=http://www2.jpl.nasa.gov/snc/
| title=Mars Meteorites
| accessdate=2007-08-19}}</ref> ktoré sa na Zemi našli, sa predpokladá, že povrch Marsu je tvorený prevažne z [[bazalt]]ov.
Chemické analýzy vykonané vozidlami Pathfinder, [[Spirit]] a Opportunity ukázali, že sú niektoré oblasti obohatené o alkalickú a [[Kremičitan|silikátovú]] zložku podobajúcu sa pozemským [[andezit]]om.<ref>Golombek, Matthew P. – McSween, Harry J.: Mars: Landing Site Geology, Mineralogy and Geochemistry, p. 343. In: McFadden, Lucy-Ann – Weismann, Paul R. – Johnson, Torrence V.: Encyclopedia of Solar System. 2. ed. San Diego – London – Amsterdam – Burlington : Elsevier. 2007. ISBN 978-0-12-088589-3.</ref> Pri pozorovaní je planéta červenkastá, čo je spôsobené tým, že celý povrch planéty je pokrytý [[oxid železitý|oxidom železitým]].
 
== Obežná dráha a rotácia ==
Mars obieha okolo Slnka po výstrednejšej [[elipsa|elipse]] ako Zem, vo vzdialenosti medzi {{km|206644545|m}} v [[perihélium|perihéliu]] a {{km|249228730|m}} v [[afélium|aféliu]]. Doba jedného obehu okolo centrálnej hviezdy je 686,9601 pozemského dňa. Sklon jeho [[rotačná os|rotačnej osi]] ku [[kolmica|kolmici]] na [[ekliptika|ekliptiku]] 25,19° je porovnateľný so sklonom 23,44°, ktorý má Zem. Vďaka tomuto sklonu sa tu vyskytujú [[ročné obdobie|ročné obdobia]], podobné tým na Zemi, aj keď sú takmer dvakrát tak dlhé, lebo „marťanský rok“ je 1,88-násobok pozemského roku. Vzdialenosť od Zeme kolíše v priebehu obehu po dráhe v rozmedzí od 55 miliónov do 400 miliónov kilometrov.
 
== Vznik ==
{{hlavný článok|Vznik a vývoj slnečnej sústavy}}
Mars vznikol podobne ako ostatné terestriálne planéty v slnečnej sústave približne pred 4,5 miliardami rokov<ref>{{Cite book | url=http://passporttoknowledge.com/lfm/ask/misc/Age_of_Mars.txt
| title=How old is Mars?
| accessdate=2007-09-02
| publisher = Passport to Knowledge
| language = anglicky}}</ref> [[akrécia|akréciou]] z [[protoplanetárny disk|plyno-prachového disku]], ktorý obiehal okolo rodiacej sa centrálnej hviezdy – [[praslnko|praslnka]]. Zrážkami [[plyn]]ov a [[prach]]ových častíc sa začali formovať malé telesá, ktoré svojou [[gravitácia|gravitáciou]] priťahovali ďalšie častice a okolitý plyn. Vznikli tak prvé [[Planetezimála|planetezimály]], ktoré sa vzájomne zrážali a formovali väčšie telesá. Na konci tohto procesu vznikli v sústave prvé terestrické [[protoplanéta|protoplanéty]]. Planéty blízko k Slnku sú tvorené ťažšími prvkami, vzdialenejšie sú tvorené ľahšími prvkami podobne ako Mars. V porovnaní s ostatnými má Mars – najvzdialenejšia z terestrických planét – najväčšie zastúpenie ľahkých prvkov ako [[kremík]], [[hliník]], či [[síra]].
 
Po sformovaní protoplanéty dochádzalo k masívnemu bombardovaniu povrchu zvyšným materiálom po vzniku planét, čo malo za následok jeho neustále pretváranie a pretavovanie. Je dokonca možné, že celý povrch sa roztavil do podoby tzv. [[magmatický oceán|magmatického oceánu]], ktorého tepelná energia spoločne s teplom uvoľneným [[diferenciácia|diferenciáciou]] plášťa a jadra sa dodnes kumuluje vo vnútri planéty a umožňuje existenciu [[vulkanizmus|vulkanizmu]] a [[tektonika|tektonických]] procesov.<ref>
{{Cite journal
| author = L. T. Elkins-Tanton et al.
| year = 2005
| title = Early magnetic field and magmatic activity on Mars from magma ocean cumulate overturn
| journal = Earth Planet. Sci. Lett.
| volume = 236
| pages = 1 – 12
| doi = 10.1016/j.epsl.2005.04.044
| language = anglicky
}}</ref>
 
== Magnetické pole a radiácia ==
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Mars“