Ukrajinská sovietska socialistická republika: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Andrej-airliner (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Mierne nejasnosti z pohľadu Ukrajinca
Riadok 63:
}}
 
'''Ukrajinská sovietska socialistická republika''' (skrátene: '''Ukrajinská SSR'''; {{V jazyku|ukr|Українська Радянська Соціалістична Республіка|''Ukrajinska Radianska Socialistyčna Respublika''}}; {{V jazyku|rus|Украинская Советская Социалистическая Республика|''Ukrainskaja Sovetskaja Socialističeskaja Respublika''}}) bola jednou z pätnástich zväzových republík [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], obývaná hlavne [[Ukrajinci|Ukrajincami]]. Vznikla [[10. marec|10. marca]] [[1919]], pričom do [[Sovietsky zväz|ZSSR]] vstúpila [[30. december|30. decembra]] [[1922]] a názov „Ukrajinská sovietska socialistická republika“ niesla od roku [[1936]]. V dôsledku [[Rusko-poľská vojna|rusko-poľskej vojny]] prišla [[Ukrajina]] o západnú časť svojho územia, ktoré pripadlo [[Poľsko|Poľsku]]. Tak isto pripadli aj časti Ukrajinskej SSR, napríklad mesto Tahanrih (dnes Taganrog), RSFSR počas rôznych zmien administratívneho delenia v 30 rokoch. Po [[anexia|anexii]] Sovietskeho zväzu do východných častí Poľska v roku [[1939]] získala Ukrajinská SSR svoje západnéčasť svojich západných územieúzemí späť. Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bola dva roky väčšina Ukrajiny okupovaná [[nacistické Nemecko|nacistickým Nemeckom]], ktoré tu zriadilo tzv. [[Ríšsky komisariát Ukrajina]]. Nemecké jednotky boli z krajiny vytlačené v priebehu roku 1944. Po druhej svetovej vojne získala Ukrajinská SSR územie [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] od [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a v roku [[1954]] získala [[Krym (polostrov)|Krym]], ktorý bol predtým [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|ruský]], a ktorý bol administratívne pričlenený k Ukrajine. Nezávislosť od ZSSR Ukrajinská SSR vyhlásila [[24. august]]a [[1991]] a [[26. december|26. decembra]] toho istého roku oficiálne vznikla nezávislá [[Ukrajina]].
 
Rovnako ako ostatné zväzové republiky mala vlastnú ústavu aj symboliku a ako jedna z mála republík ZSSR bola tiež zastúpená samostatne aj v [[Organizácia Spojených národov|OSN]] (vlastné zastúpenie mala ešte [[Bieloruská sovietska socialistická republika|Bieloruská SSR]]).
Riadok 76:
[[Súbor:GolodomorKharkiv.jpg|náhľad|vľavo|Obete [[hladomor na Ukrajine|hladomoru]] v [[Charkov]]e, 1933]]
 
Dňa [[30. december|30. decembra]] [[1922]] podpísala Ukrajinská SSR Zmluvu o vytvorení ZSSR, čím sa stala spolu s [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruskou SFSR]], [[Bieloruská sovietska socialistická republika|Bieloruskou SSR]] a [[Zakaukazská socialistická federatívna sovietska republika|Zakaukazskou SFSR]] zakladajúcim členom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Po zvyšok dvadsiatych rokov nasledovalo obdobie [[ukrajinizácia|ukrajinizácie]]. Rozvinulo sa ukrajinské školstvo, vznikli ukrajinské univerzity a bolo podporované ukrajinskojazyčné oficiálne umenie. Sovietske vedenie sa držalo hesla „národný obsah sovietskou formou“. Politika sovietskej komunistickej strany sa však razantne zmenila na konci dvadsiatych rokov, kedy bola Komunistická strana Ukrajiny obvinená z „nacionalistickej úchylky“. Nasledujúcim čistkám padlo za obeť nielen mnoho ukrajinských politikov, ale aj spisovateľov, intelektuálov a ďalších popredných osobností verejného života. Katastrofická stalinská politika násilnej [[kolektivizácia poľnohospodárstva|kolektivizácie]] spolu s veľkými suchami a prednostným zásobovaním priemyselných centier vyvolala na Ukrajine v rokoch [[1932]] až [[1933]] masový [[hladomor na Ukrajine|hladomor]], ktorému padlo za obeť podľa odhadov 2,6 až 3,56 miliónov ľudí (niektoré zdroje uvádzajú 8-12 miliónov) . Počas stalinského teroru v 30. rokoch sa na Ukrajine uskutočnila [[industrializácia]] spojená so vznikom najvýznamnejších priemyselných centier krajiny. Po podpísaní [[Pakt Ribbentrop-Molotov|Paktu Ribbentrop-Molotov]] došlo k rozsiahlym územným zmenám. Sovietsky zväz v septembri 1939 anektoval späť východnú časť Poľska, kde žila [[Ukrajinci|ukrajinská]] a [[Bielorusi|bieloruská]] väčšina. Toto územie získalo Poľsko počas svojej vojny so ZSSR v rokoch 1919 až 1921, známej ako [[poľsko-boľševická vojna]]. K Ukrajinskej SSR bola pripojená západná časť Ukrajiny. V auguste 1940 bolo [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsko]] nútené pod hrozbou ultimáta vydať Sovietskemu zväzu [[Severná Bukovina|Severnú Bukovinu]] a [[Besarábia|Besarábiu]], ktoré boli až na severnú časť Besarábie pripojené k sovietskej Ukrajine. Z Ukrajinskej SSR sa naopak vyčlenila väčšina územia [[Moldavská autonómna sovietska socialistická republika|Moldavskej ASSR]] (dnešné [[Podnestersko (neuznaný štát)|Podnestersko]]), ktoré bolo pripojené k novovytvorenej [[Moldavská sovietska socialistická republika|Moldavskej SSR]].
 
=== Druhá svetová vojna ===