Osman II.: Rozdiel medzi revíziami

Osman II. sa narodil v [[Topkapı Sarayı|paláci Topkapı]] v [[Istanbul|Konštantínopole]]. Bol synom sultána [[Ahmed I.|Ahmeda I.]] a jeho konkubíny [[Mahfiruz Hatun]]. Podľa tradície mu už vo veľmi nízkom veku matka zaistila výchovu a vzdelanie. Vďaka tomu bol Osman známy ako básnik a ovládal veľa jazykov, vrátane [[Arabčina|arabčiny]], [[Perzština|perzštiny]], [[Gréčtina|gréčtiny]], [[Latinčina|latinčiny]] a [[Taliančina|taliančiny]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Studies in Ottoman and Turkish History|url=http://dx.doi.org/10.31826/9781463233716|vydavateľ=Gorgias Press|rok=2011-12-31|miesto=Piscataway, NJ, USA|isbn=978-1-4632-3371-6|meno=Stanford J.|priezvisko=Shaw}}</ref> Osman sa narodil jedenásť mesiacov po tom ako jeho otec Ahmed I. usadol na trón. Podľa zahraničného pozorovateľa bol Osman jeden z najkultivovanejších osmanských princov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Our Rector from Paris|url=http://dx.doi.org/10.7827/turkishstudies.2681|periodikum=Journal of Turkish Studies|dátum=2011|dátum prístupu=2020-03-02|ročník=Volume 6 Issue 3|číslo=6|strany=5–7|issn=1308-2140|doi=10.7827/turkishstudies.2681|meno=Saim|priezvisko=SAKAOĞLU}}</ref>

Základnú a zároveň výnimočnú slabosť mal Osman II. kvôli neprítomnosti ženskej moci v haréme. Od roku 1620 až do svojej smrti zastupovala [[Válide sultán]] obyčajná dojka. Tá sa ale nikdy nemohla vyrovnať Mustafovej matke, ktorá žila v starom paláci. Aj keď mal na svojej strane všetkých hlavných eunuchov, nemohol tým nahradiť absenciu ženy, ktorá v tomto období mala veľký význam; obzvlášť, keď bol Osman tak mladým panovníkom, neprítomnosť matky ovplyvnila dĺžku jeho vlády.<ref>{{Citácia knihy|titul=An Ottoman tragedy : history and historiography at play|url=https://www.worldcat.org/oclc/55848148|vydavateľ=University of California Press|rok=2003|miesto=Berkeley, CA|isbn=978-0-520-93005-6|priezvisko=Piterberg, Gabriel, 1955-}}</ref> Podľa Piterburga nemal Osman II. ani žiadnu Haseki Sultán (konkubínu s deťmi, milenku), aj keď Pierce tvrdí, že jeho Haseki bola Ayşe Hatun. Aj keby tomu tak bolo, Ayşe by nemohla byť Válide sultán v dobe vlády svojho muža.

Vzhľadom k protiváhe vplyvu janičiarov nechal Osman II. zavrieť ich obchody s kávou a začal plánovať vybudovanie novej a oddanejšej armády, ktorej hlavnou súčasťou mali byť [[Malá Ázia|anatolský]] sekbanovia.<ref>{{Citácia periodika|titul=Aux origines du pélérinage à Eyüp des sultans ottomans|url=http://dx.doi.org/10.2143/turc.27.0.2004357|periodikum=Turcica|dátum=1995-01-01|dátum prístupu=2020-03-02|ročník=27|číslo=0|strany=91–99|issn=0082-6847|doi=10.2143/turc.27.0.2004357|meno=Nicolas|priezvisko=VATIN}}</ref> Výsledkom tohto plánu bolo povstanie priamo v paláci, organizované janičiarmi. Tí mladého sultána uväznili vo veži Yedikule, kde bol nakoniec uškrtený. Po jeho smrti mu bolo odrezané ucho, ktoré ukázali Halime Sultán a sultánovi Mustafovi I., aby potvrdili jeho smrť a aby sa už Mustafa nemusel dlhšie báť svojho synovca. Bolo to po prvýkrát v Osmanskej histórii čo bol sultán popravený janičiarmi.<ref>{{Citácia knihy|titul=An Ottoman tragedy : history and historiography at play|url=https://www.worldcat.org/oclc/55848148|vydavateľ=University of California Press|rok=2003|miesto=Berkeley, CA|isbn=978-0-520-93005-6|priezvisko=Piterberg, Gabriel, 1955-}}</ref>