Verzia z 07:27, 10. marec 2020 upraviť Hisgeomaps (diskusia \| príspevky) 1 367 editací Životopis Značky: umiestnenie šablóny Preklad vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 18:02, 10. marec 2020 upraviť vrátiť Hisgeomaps (diskusia \| príspevky) 1 367 editací Doplnenie informácii o Savinkovi... Životopis a Literárne diela Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Boris Viktorovič Savinkov''' (rus. Борис Викторович Савинков) (19. január 1879 [[Charkov]], [[Ukrajina]]- 7. máj 1925 [[Moskva]], [[Sovietsky zväz\|ZSSR]]) bol ruský [[spisovateľ]], [[revolucionár]], člen [[Strana socialistov-revolucionárov\|strany socialistov-revolucionárov]] (Eserák) a [[terorista]]. Ako člen bojovej frakcie [[Strana socialistov-revolucionárov\|Eserov]] bol zodpovedný za smrť vládnych aj vojenských predstaviteľov v rokoch 1904 a 1905. [[Súbor:Boris Savinkov.jpg\|náhľad\|Boris Savinkov]] Po [[Februárová revolúcia (1917)\|Februárovej revolúcii]] sa v roku [[1917]] stal dočasným ministrom vojny. Po [[Októbrová revolúcia\|Októbrovej revolúcii]] toho istého roku zorganizoval ozbrojené povstanie proti vládnucim [[Bolševik\|~~bolševikom~~boľševikom]]. '''Boris Savinkov''' kvôli hrozbe zatknutia emigroval v roku [[1920]], no v roku 1924 bol zavolaný späť do [[Sovietsky zväz\|Sovietskeho zväzu]], bol zatknutý. Jeho smrť dodnes nie je jasná, totižto nie je isté, či z okna väznice vyskočil s úmyslom spáchať samovraždu, alebo bol zavraždený (vyhodený z okna proti jeho vlastnej vôli.) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu\|titul=Boris Viktorovich Savinkov {{!}} Russian revolutionary\|url=https://www.britannica.com/biography/Boris-Viktorovich-Savinkov\|vydavateľ=Encyclopedia Britannica\|dátum prístupu=2020-03-09\|jazyk=en}}</ref> == Životopis == Riadok 8: Narodil sa v [[Charkov\|Charkove]] ([[Ukrajina]]). Jeho otec bol poľským sudcom. Od roku 1897 študoval na Petrohradskej univerzite. V roku 1899 bol však z univerzity vyhodený pre vyvolávanie nepokojov, presnejšie pre jeho povstanie. Tak sa rozhodol, že doštuduje v [[Nemecko\|Nemecku]] - v [[Berlín\|Berlíne]] a [[Heidelberg\|Heidelbergu]]. V roku 1898 sa stal členom rôznych socialistických organizácii. V roku 1901, počas [[Cárizmus\|ruského cárizmu]], bol zatknutý a poslaný do [[Vologdská oblasť\|Vologdy]]. Po prepustení sa zoznámil s niekoľkými ruskými intelektuálmi, medzi nimi boli aj [[Nikolaj Alexandrovič Berďajev\|Nikolaj Berďajev]] a [[Anatolij Vasilievič Lunačarskij\|Anatolij Lunačarskýij]]. Postupom času ho však ideály [[Marxizmus\|marxizmu]] opúšťali a omnoho viac sa mu zapáčila myšlienka [[Terorizmus\|terorizmu]]. V roku 1903 vstúpil do [[Strana socialistov-revolucionárov\|strany socialistov-revolucionárov]] ([[Strana socialistov-revolucionárov\|Eserov]]), v ktorej sa zoznámil s [[Jevno Azef\|Jevno Azefom]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu\|titul=Boris Savinkov\|url=http://stpetersburg.berkeley.edu/alexis/al_savinkov.html\|vydavateľ=stpetersburg.berkeley.edu\|dátum prístupu=2020-03-10}}</ref> === Socialistický revolucionár === Ako terorista bol zodpovedný za vraždy ministra vnútra [[Vjačeslav von Pleve\|Vjačeslava von Pleveho]], popa [[Georgij Gapon\|Georgija Gapona]] a cárovho strýka veľkovojvody [[Sergej Alexandrovič Jesenin\|Sergeja Alexandroviča]]. V roku 1906 bol za tieto činy odsúdený na [[trest smrti]], avšak pred popravou sa mu podarilo utiecť z väzenia v [[Odesa\|Odese]] a "nájsť útočisko" v [[Exil\|exile]]. V [[Prvá svetová vojna\|prvej svetovej vojne]] bojoval ako dobrovoľník vo francúzskej armáde. Du [[Rusko\|Ruska]] sa vrátil až v apríli roku 1917, teda po vypuknutí [[Februárová revolúcia (1917)\|Februárovej revolúcie]]. V júli roku 1917 sa stal ministrom vojny. Počas tohto obdobia sa stretol aj s [[Tomáš Garrigue Masaryk\|T. G. Masarykom]] , s buduúcim prezidentom [[Česko-Slovensko\|Československa]]. Rokovali ohľadne ustanovenia československých légií, alebo aj o možnom atentáte na [[Vladimir Iľjič Lenin\|V. I. Lenina]] (Savinkov mal byť vyplatený z fondu Československej národnej rady.) V auguste sa Savinkov vzdal svojho postu a bol vyhodený zo [[Strana socialistov-revolucionárov\|strany socialistov-revolucionárov,]] pretože bol zapletený do spiknutia generála [[Lavr Georgijevič Kornilov\|Kornilov]]<nowiki/>a. Po [[Októbrová revolúcia\|Októbrovej revolúcii]] bojoval ako [[Kontrarevolúcia\|kontrarevolucionár]]. === Občianska vojna === Savinkov zostal v [[Rusko\|Rusku]] aj po [[Októbrová revolúcia\|Októbrovej revolúcii]] a založil novú [[Kontrarevolúcia\|kontrarevolučnú organizáciu]] s názvom ''Spoločnosť pre obranu vlasti a slobody'', ktorej sídlo bolo v [[Moskva\|Moskve]] na ulici Molochny Alley číslo 6. Savinkov, teda vodca ''Spoločnosti pre obranu vlasti a slobody'', v júli 1918 viedol organizáciu niekoľkých ozbrojených povstaní proti bolševikom. Najvýznamnejšie povstania v [[Jaroslavľ\|Jaroslavli]], [[Rybinsk\|Rybinsku]] a [[Murom\|Murome]]. [[Červená armáda]] tieto povstania rýchlo zastavila, takže Savinko bol nútený znovu emigrovať do [[Francúzsko\|Francúzska]]. Vo [[Francúzsko\|Francúzsku]] zastával rôzne funkcie v ruských emigračných spoločnostiach a bol hlavným predstaviteľom admirála [[Alexander Kolčak\|Alexandra Kolčaka]] v [[Paríž\|Paríži]]. Počas [[Poľsko-boľševická vojna\|poľsko-boľševickej vojny]] sa v rokoch 1919-1920 presťahoval do [[Poľsko\|Poľska]], kde založil ruskú politickú organizáciu zodpovednú za vytvorenie niekoľkých peších a jazdiarskych jednotiek z bývalých vojnových zajatcov [[Červená armáda\|Červenej armády]]. Spolu s [[Dmitrij Sergejevič Merežkovskij\|Merezhkovským]] vydal vo [[Varšava\|Varšave]] noviny s názvom «''За свободу!''» („''Za slobodu!''"). Keď sa v októbri 1921 skončila [[poľsko-boľševická vojna]], poľské orgány vyhostili Savinkova z krajiny, aby nevyvolával ďalšie konflikty so Sovietmi. === Priebeh ´Operácie dôvery´ === Savinkov sa poznal so [[Sidney Reilly\|Sidneym Reillym]] (legendárny odpadlícky britský agent) a vďaka jeho pomocou sa podieľal na mnohých [[Kontrarevolúcia\|kontrarevolučných organizáciach]] proti [[Boľševik\|boľševikom]], ba dokonca niekedy spolupracoval aj s britskou tajnou spravodajskou službou [[Secret Intelligence Service\|SIS]]. Tieto jeho činnosti mali za následok "Operáciu Dôvery" ([[Ruština\|rus.]] Операция «Трест»), ktorú zrealizovala OGPU - vtedajšia sovietska bezpečnostná agentúra. Savinkov bol nalákaný do [[Sovietsky zväz\|Sovietskeho zväzu]]. Mal stretnúť so sprisahancami, no tí boli falošní. Namiesto sprisahancov ho tam čakala sovietska polícia. Tá ho zatkla a odsúdila na [[trest smrti]], avšak [[Celoruský ústredný výkonný výbor]] jeho trest zmiernil na 10 rokov odňatia slobody. Počas vyšetrovania Savinkov vyhlásil, že [[Boľševik\|boľševikov]] uznal a prijal svoju porážku. === Život vo väzení === Počas odpykávania trestu písal satirické príbehy o emigrantoch a bolo mu dovolené, aby ich vydal. === Savinkovova Smrť === Podľa [[Narodnyj komissariat vnutrennich del\|NKVD]] Savinkov spáchal samovraždu skokom z okna vo väznici [[Budova orgánov štátnej bezpečnosti na Lubianke\|Lubianka]] v [[Moskva\|Moskve]]. Podľa [[Alexandr Isajevič Solženicyn\|Alexandra Solženicyna]] (spisovateľ) a ďalších odborníkov bol vo väzení zabitý úradníkmi OGPU, vraj ho vyhodili z okna proti jeho vlastnej vôli. V knihe [[Súostrovie Gulag\|Súostrovie GULAG]] od [[Alexandr Isajevič Solženicyn\|Alexandra Solženicyna]] sa píše, že jeden úradník OGPU, ktorý bol pri Savinkovovej smrti, bol pri tom, keď ho jeho kolegovia vyhodili z okna. (zdroj: Alexander Isajevič Solženicyn: Súostrovie GULAG) == Literárne diela == * Конь бледный (Konʹ blednyj) (1909), v preklade Kôň biely - Savinkov túto novelu vydal pod pseudonymom ''V. Ropšin''. * То, чего не было (To, chego ne bylo) (1912), v preklade "To sa nikdy nestalo" - publikované pod pseudonymom V. Ropshin * Воспоминания террориста (Vospominanija terorista) (1917), v preklade: Spomienky teroristov * Čierny kôň (novela) (ruské vydanie 1923), ruština: Конь вороной (Konʹ voronoj) * "List Borisa Savinkova Felixovi Dzeržinskijmu", v ruskej recenzii, roč. 29, č. 3 (júl 1970), strany 325 - 327 == Referencie ==

Boris Viktorovič Savinkov: Rozdiel medzi revíziami