Uhrovec (obec): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Dejiny: wl. |
Pamiatky |
||
Riadok 4:
| Iné názvy =
| Obrázok = Evangelický kostel v Uhrovci.jpg
| Popis obrázku = Evanjelický kostol
| Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
| Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
Riadok 36:
'''Uhrovec''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Bánovce nad Bebravou (okres)|Bánovce nad Bebravou]].
==
Obec sa nachádza v severnej časti západného [[Slovensko|Slovenska]], v [[Trenčiansky samosprávny kraj|Trenčianskom samosprávnom kraji]]. Leží v údolí [[Radiša (rieka)|Radiše]] na rozhraní [[Nitrianska pahorkatina|Nitrianskej pahorkatiny]] a [[Strážovské vrchy|Strážovských vrchov]] pod [[Jankov vŕšok|Jankovým vŕškom]]. Z [[Bánovce nad Bebravou|okresného mesta]] je vzdialený asi {{km|4|m}} severovýchodným smerom.
Riadok 44:
Obyvateľstvo sa zaoberalo najmä poľnohospodárstvom, pestovalo víno vo vinohradoch a ovocie v niekoľkých sadoch, ktoré spracovávali sušením. Okrem toho tu bolo i niekoľko rybníkov.
Od prvej polovice 19. storočia tu boli menšie priemyselné závody, k najdôležitejším patrila skláreň, ktorá existovala v rokoch [[1874]] až [[1914]] a továreň na výrobu rôznych drobných výrobkov z dreva, ktorá sa neskôr preorientovala na výrobu vychádzkových palíc. V roku 1875 vznikla rezbárska škola, ktorá bola na úrovni umeleckej priemyslovky. Počas tohto obdobia najväčší rozkvet obce, počet obyvateľov sa blížil k 2 000, čo je najviac v histórii. Tesne pred vypuknutím prvej svetovej vojny sa skláreň presťahovala do Lednických Rovní a v Uhrovci zostal iba drevospracujúci priemysel. V roku [[1921]] sa narodil v tom istom dome ako Ľudovít Štúr aj ďalší významný rodák z obce - [[Alexander Dubček]].
Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] a [[Slovenské národné povstanie|SNP]] účasť občanov v ilegálnej činnosti a partizánskom hnutí - pôsobila tu [[partizánska brigáda Jána Žižku]] pod vedením plk. [[Teodor Pola|Teodora Polu]], ktorá mala v chotári na kopci [[Jankov vŕšok]] vybudované bunkre. Nemci obec dňa 5. novembra 1944 čiastočne vypálili a 13. decembra 1944 v bunkri zaživa upálili siedmich zranených partizánov. Sovietska a rumunská armáda Uhrovec oslobodila 4. apríla [[1945]]. Po vojne bol v rokoch [[1946
Za socializmu rozsiahla výstavba rodinných a bytových domov a prestavba centra. Už v roku [[1951]] bola vyasfaltovaná hlavná cesta, verejné osvetlenie pribudlo o dva roky neskôr. V roku 1959 sa postavila prvá štvorbytovka, o rok neskôr škola, v roku [[1961]] dvanásťbytová jednotka, po zbúraní severnej zástavby námestia v roku 1963 sa vybudoval obchodný dom a reštaurácia Jednoty ĽSD. V roku 1964 bola ukončená výstavba Domu služieb, o rok 18 bytová jednotka a o ďalšie dva roky 20 bytová. V roku [[1965]] bola otvorená expozícia v rekonštruovanom rodnom dome Ľudovíta Štúra. V roku 1967 sa začala výstavba novej 20 bytovej jednotky a ihriska. Stavba vodovodu bola ukončená v roku [[1969]], ale rozsiahla výstavba pokračovala aj v sedemdesiatych rokoch. V roku 1973 bolo odovzdaných do užívania 32 bytov v panelovej bytovke, prebiehala výstavba požiarnej zbrojnice, zdravotného strediska, kolkárne. Paličkáreň dostala v roku 1974 novú budovu a drevospracujúci závod Mier zase novú halu (1975). V roku 1977 bol zavedený plyn. Prestavba obce bola taká rozsiahla, že v 80. rokoch boli tri štvrtiny domov obce postavené po roku 1945. Pred pádom socializmu bol po značnom odďaľovaní otvorený kultúrny dom (r. 1986). Napriek značným investíciam v obci sa počas tohto obdobia nepodarilo kompletne rekonštruovať kaštieľ, hoci projekt bol vypracovaný ešte v roku 1967.<ref>ŠIŠMIŠ, Milan. BEŠTOVÁ, Elena. KVASNICOVÁ, Olga. Uhrovec. Uhrovec: Obec Uhrovec, 2007, 256 s. </ref>
Po roku 1989 sa najskôr prejavila určitá stagnácia, ale v poslednom čase obec zažíva nebývalý stavebný ruch - po rekonštrukcii je základná škola, námestie s chodníkmi, cestou, osvetlením a autobusovými zastávkami. Postavili sa aj dve nové bytovky, ale kaštieľ je stále schátraný.
Riadok 54:
Od roku [[1968]] sú časťou obce i dovtedy samostatné [[Látkovce]].<ref> tamže </ref>
== Kultúra a zaujímavosti ==
=== Pamiatky ===
* Zayovský kaštieľ, trojpodlažná [[renesancia|renesančná]] trojkrídlová stavba na nepravidelnom pôdoryse z roku [[1613]]. Stojí na mieste [[stredovek]]ej opevnenej kúrie. [[Barok]]ovou úpravou prešiel v roku [[1767]], no zachoval si svoj renesančný charakter. V roku [[1906]] prešiel poslednou romantickou úpravou. Pamiatková obnova objektu sa uskutočnila v roku [[1977]]. V súčasnosti je pamiatka nevyužívaná a chátra. Hlavné krídlo kaštieľa je vo dvore členené [[arkáda]]mi. Z renesančnej etapy sa dochovali viaceré [[portál]]y s kamennými osteniami. V interiéri sú dochované renesančné a barokové [[klenba|klenby]]. Zo slávnej zayovskej knižnice sa dochovali barokové vstavané skrine, časť jej inventára je spravovaný [[Matica slovenská|Maticou slovenskou]]. Súčasťou interiéru bola aj evanjelická [[empora|emporová]] kaplnka z roku [[1746]], ktorá slúžila miestnym veriacim do vybudovania kostola v roku [[1940]]. Fasády stavby sú členené oknami s kamennými osteniami, pod omietkou sa dochovali fragmenty renesančného kvádrovania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Uhrovec
| url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/uhrovec-renesancny-kastiel
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
* [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Zoslania Ducha svätého, jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1817]]. Interiér kostola je zaklenutý českou plackou. Klasicistický [[oltár]], [[pilaster|pilastrová]] architektúra, aj [[kazateľnica]] pochádzajú z doby výstavby kostola. [[Krstiteľnica]] pochádza zo začiatku [[19. storočia]]. Pod kostolaom je umiestnená [[krypta]], pri jej vstupe sa nachádza renesančný [[epitaf]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
== Osobnosti ==▼
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
* [[Ladislav Szántó]] – slovenský filozof▼
| titul = Uhrovec - Kostol Zoslania Ducha svätého
| url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/uhrovec-kostol-zoslania-ducha-svateho
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami s klenákmi. Presbytérium má nárožné zaoblenia. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme [[rizalit]]u, je členená dekoratívnymi lizénovými rámami a po novodobej úprave ihlancovou helmicou.
* [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoloďová [[moderna|modernistická]] stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1940. Autorom projektu kostola je architekt [[Milan Michal Harminc]]. Evanjelickí veriaci sa pred postavením kostola stretávali v zayovskej kaplnke v kaštieli. V interiéri sa nachádza oltár s neskorobarokovým obrazom [[Posledná večera]] z konca [[18. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Uhrovec - Evanjelický kostol
| url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/uhrovec-evanjelicky-kostol
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je členená trojdielnymi rezonančnými otvormi a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou.
* [[Rodný dom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka]], dom číslo 145, jednopodlažná [[Ľudová architektúra na Slovensku|ľudová]] stavba na pôdoryse obdĺžnika z 18. storočia. Úpravami prešiel v rokoch [[1921]]-[[1924]] a [[1943]], keď slúžil okrem iného ako stolárska dielňa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
| url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=3911
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> V súčasnosti sa tu nachádza múzeum patriace [[Trenčianske múzeum|Trenčianskemu múzeu]] v [[Trenčín]]e. Objekt má hladké bielené fasády a šindľovú strechu. Na dome sú umiestnené pamätné tabule dejateľov, z toho staršia pripomínajúca Štúra je z roku [[1936]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
| url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=3912
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
<gallery>
Súbor:Kaštieľ v Uhrovci 1.jpg|Kaštieľ Zayovcov
Súbor:Kaštieľ v Uhrovci 2.jpg
Súbor:Římskokatolický kostel svatého Ducha v Uhrovci.jpg|Kostol Zoslania Ducha svätého
Súbor:Rodný dům Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka 1.jpg|Rodný dom Ľ. Štúra a A. Dubčeka
Súbor:Rodný dům Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka 2.jpg
</gallery>
▲== Osobnosti obce ==
=== Rodáci ===
* [[Ľudovít Štúr]] (* [[1815]] - † [[1856]]), národný buditeľ, kodifikátor spisovnej slovenčiny, [[politik]], [[filozof]], [[historik]], [[jazykovedec]], [[spisovateľ]], [[básnik]], [[publicista]], [[redaktor]] a [[pedagóg]].
* [[Alexander Dubček]] (* [[1921]] - † [[1991]]), [[politik]], predstaviteľ [[Pražská jar|Pražskej jari]].
* [[Igor Kišš]] (* [[1932]] - † [[2018]]), evanjelický [[teológ]]
== Partnerské mestá ==
Řádek 75 ⟶ 149:
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* [https://www.uhrovec.sk/ Oficiálna stránka obce]
{{Obce okresu Bánovce nad Bebravou}}
| |||