Cievnaté rastliny: Rozdiel medzi revíziami

'''Cievnaté rastliny''' ([[latinčina|lat.]] ''Tracheophyta''; iné názvy: '''cievne rastliny''' <ref>HART-DAVIS, Adam. Veda : unikátny obrazový sprievodca. 2. vyd. Bratislava : Ikar, 2014. 512 s. ISBN 978-80-551-4148-0. S. 441. </ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ČABOUN, V. et al. Uplatňovanie funkcií lesa v krajine, 2010| url = http://www.nlcsk.sk/files/2297.pdf | vydavateľ = nlcsk.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-02 | miesto = | jazyk = }} S. 70</ref> , '''[[vyššie rastliny]]''', '''[[vyššie organizované rastliny]]''', '''[[listnatostonkové rastliny]]''' -  – lat. ''Cormobionta/Cormophyta(e)/Cormophytinea'', '''[[telómové rastliny]]''' -  – lat. ''Telomophyta(e)/Telomobionta'') je taxón tvorený [[papraďorasty (vrátane plavúňorastov)|papraďorastmi (v tradičnom širšom ponímaní, čiže vrátane napr. rýniorastov a plavúňorastov)]] a [[semenné rastliny|semennými rastlinami]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/biol/kbo/Informacie_pre_studentov_-_studijne_materialy/Brozura.pdf | vydavateľ = fns.uniba.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-28 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>nižšie rastliny; cievnaté rastliny. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://ziva.avcr.cz/files/ziva/pd/jak-prenest-pribeh-cevnatych-rostlin-do-stredoskol-2.pdf | vydavateľ = ziva.avcr.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-28 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Gefäßpflanze. In: ''Lexikon der Biologie''. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Peter R Bell | odkaz na autora = | priezvisko2 = Bell | meno2 = Peter R. | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Hemsley | meno3 = Alan R. | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Green Plants (Their Origin and Diversity) | vydanie = | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = | rok = 2000 | počet strán = 349 | url = | isbn = 978-0-521-64673-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>Cavalier-Smith, T. 1998. A revised six-kingdom system of life. Biol. Rev. 73: 203-266</ref><ref>BARANEC, Tibor; POLÁČIKOVÁ, Mária; KOŠŤÁL, Jaroslav. Systematická botanika. 3. nezmen. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2009. ISBN 978-80-552-0286-0. S. 35</ref>. Staršie sa niekedy do cievnatých rastlín zahŕňali aj [[machorasty]] <ref>rastliny. In : ČINČURA, Juraj, ed. ''Encyklopédia Zeme''. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. S. 509</ref><ref>https://web.archive.org/web/20060524183445/http://www.biowebgym.szm.sk/system/system.pdf</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Ušáková | meno = Katarína | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Činčura | meno2 = František | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Dúbravcová | meno3 = Zuzana | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Záhorovská | meno4 = Erika | autor4 = | odkaz na autora4 = | titul = Biológia pre gymnáziá 2| vydanie = | vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo | miesto = Bratislava | rok = 2000 | počet strán = 87 | url = | isbn = 80-08-03095-X | kapitola = | strany =6, 23| jazyk = }}[https://edu-mikulas6.webnode.sk/_files/200001853-58f725a0e1/v%C3%BDtrusn%C3%A9%20(1).jpg]</ref>(v tomto článku machorasty nie sú zahrnuté).

Na rozdiel od [[stielkaté rastliny|stielkatých rastlín]] je telo cievnatých rastlín už rozlíšené na dve základné časti: [[koreň]] a [[výhonok]]. Výhonok sa môže ďalej deliť na [[stonka|stonku]] a [[list]]y, pričom tieto časti môžu byť zmenené (metamorfované) alebo zakrpatené. Cievne zväzky v tele sú rozdelené na drevitú časť ([[xylém]]) a lykovú časť ([[floém]]). Cievy umožňujú prúdenie vodných [[roztok]]ov v rastline a to hlavne v podobe [[transpiračný prúd|transpiračného prúdu]] (od koreňov k vrcholu rastliny) a [[asimilačný prúd|asimilačného prúdu]] (z listov do koreňov). Ich telá sú väčšinou chránené [[Pokožka (rastliny)|pokožkou]] -  – epidermou, ktorá obsahuje [[prieduch]]y a ktorá môže byť ešte pokrytá [[kutikula|kutikulou]]. Ďalším znakom, ktorý ich oddeľuje od nižších rastlín, je prevládajúci [[sporofyt]] v životnom cykle.

Vďaka tomu, že sú vyvinuté cievne zväzky, rastlina pri [[vodný režim rastliny|vedení vody]] v svojom tele nie je odkázaná na prenos vody z [[bunka|bunky]] do bunky [[osmóza|osmózou]], ale dokáže viesť vodu špecializovanými bunkami [[trachea]]mi a [[tracheida]]mi, ktoré sú v podstate [[kapilarita|kapilárne]] trubičky. Tým sa rýchlosť pohybu vody v rastline niekoľkonásobne zvýšila z vyše jedného milimetra za hodinu, čo je maximálna rýchlosť presunu vody z bunky do bunky, na rádovo decimetre až metre za hodinu. Preto cievnaté rastliny môžu narásť do oveľa väčších rozmerov (rádovo desiatky metrov), ako organizmy bez ciev ([[machorasty]], [[huby]] a pod.). Výnimku tvoria [[riasy]], ktoré nemajú kutikulu a preto dokážu prijímať vodu celým povrchom tela. Nemajú teda pre príjem a vedenie vody vyvinuté špecializované pletivá a napriek tomu nie sú vo svojom raste obmedzované. Môžu dosahovať až dĺžku porovnateľnú s výškou [[strom]]ov.

Zdola hore:<br />

:Väčšinou nadzemná časť rastliny. Jej hlavnou úlohou je spájať koreň s listami a rozmnožovacími útvarmi, zabezpečiť vhodné postavenie listov, rozvádzať výživu z koreňa do listov a [[asimilát]]y z listov do celej rastliny). Stonka [[bylina|bylín]] je schopná fotosyntetickej asimilácie, vzácne sa dokonca môže stať hlavnýnm asimilačným orgánom rastliny. Druhotne môže plniť, podobne ako koreň, aj zásobnú alebo rozmnožovaciu funkciu. Niektoré stonky sú článkované alebo [[drevina|zdrevnatené]]. Druhy stoniek:

::premenná (čiže [[stonkový úponok]], [[tŕň]], [[nadzemný poplaz]], [[podzemný poplaz]] s podzemnými [[hľuzaHľuza (rastlina)|hľuzami]]mi, [[cibuľa (stonka)|cibuľa]] šupinovitá a sukňovitá, [[podzemok]])

:U [[semenné rastliny|semenných rastlín]] sú to [[kvet]]y a [[Plod (rastlina)|plody]]. Fylogeneticky nižšie postavené cievnaté rasltiny, čiže plavúne, prasličky a paprade sa rozmnožujú [[Výtrus (rozmnožovacie teliesko)|výtrusmi]], ktoré môžu dozrievať vo [[výtrusnica|výtrusniciach]] spájajúcich sa do výtrusnicových klasov (prasličky, plavúne) alebo na spodnej strane listov (paprade).

Prevažná väčšina cievnatých rastlín je fotoautotrofná. Znamená to, že organické látky získavajú z anorganických za prítomnosti slnečného [[svetlo|svetla]]. Tento proces sa nazýva [[fotosyntéza]]. Na to, aby mohla rastlina fotosysntetizovať musí mať v bunkách prítomné chloroplasty s fotosyntetickým farbivom [[chlorofyl]]om. V štádiu semena a klíčenia do vytvorenia asimilačných orgánov je rastlina odkázaná na [[heterotrofia|heterotrofnú]] výživu zo zásob. Rovnako aj všetky nezelené časti rastliny (korene, kvety, plody, prípadne aj zdrevnatená stonka) sa vyživujú heterotrofne.

Niektoré rastliny druhotne prešli na [[parazitizmus]]. Rozonávame hemiparazity (napr. [[imelo biele]]), ktoré síce z hostiteľa odčerpávajú živiny, ale sú sami schopné fotosyntézy a holoparazity (napr. ''[[Rafflesia arnoldi]]''), ktoré sú vo všetkom odkázané na hostiteľskú rastlinu. Listy a ďalšie orgány holoparazitov sú často redukované alebo slabo diferencované.

V starších [[systém živých organizmov|systémoch]] cievnaté rastliny zahŕňali aj [[machorasty]]. Dnes sa k nim už nepričleňujú, pretože machorasty nemajú ešte dokonale vyvinuté vodivé pletivá, ich telo tvorí stielka a fotosynteticky aktívny je najmä haploidný gametofyt (u cievnatých rastlín je to diploidný sporofyt).

* Vývojová línia '''''Tracheophyta''''' -  – cievnaté rastliny

** a) ''[[Pteridophytina]]'' -  – [[výtrusné cievnaté rastliny]]:

*** Oddelenie ''[[Rhyniophyta]]'' -  – [[ryniorasty]]

*** Oddelenie ''[[Psilophyta]]'' -  – [[prútovkorasty]]

*** Oddelenie ''[[Lycopodiophyta]]'' -  – [[plavúňorasty]]

*** Oddelenie ''[[Polypodiophyta]]'' -  – [[sladičorasty]]

** b) ''[[Spermatophyta]]'' -  – [[semenné rastliny]]:

*** b1) ''[[Gymnospermae]]'' -  – [[nahosemenné rastliny]]:

**** Oddelenie ''[[Lyginodendrophyta]]'' -  – [[lyginodendrorasty]] / [[semenné paprade]]

**** Oddelenie ''[[Cycadophyta]]'' -  – [[cykasorasty]]

**** Oddelenie ''[[Ginkgophyta]]'' -  – [[ginkorasty]] -  – v (3) súčasť borovicorastov

**** Oddelenie ''[[Pinophyta]]'' -  – [[borovicorasty]]

**** Oddelenie ''[[Cordaitophyta]]'' -  – [[kordaitorasty]]

**** Oddelenie ''[[Gnetophyta]]'' -  – [[lianovcorasty]]/[[gnétorasty]]

*** b2) ''[[Angiospermatophyta]]'' (''[[Angiospermae]]'') -  – [[krytosemenné rastliny]]

**** Oddelenie ''[[Magnoliophyta]]'' -  – [[magnóliorasty]]