Žlč: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
upravil som nezmyselný výraz, že účel žlče je vstrebávanie |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
'''Žlč''' ([[gréčtina|gr]]. ''cholé''; [[latinčina|lat]]. ''bilis'') je hustá telesná tekutina, ktorá sa tvorí v bunkách [[pečeň|pečene]], zbiera sa v [[žlčník]]u a počas trávenia sa vylučuje [[žlčové cesty|žlčovými cestami]] do [[dvanástnik]]a. Jej sfarbenie sa mení podľa toho, v akom pomere sú zastúpené dôležité farbivá [[bilirubín]] a [[biliverdín]], od žltej až po zelenú farbu. Keď je žlč veľmi hustá,
Primárny účel žlče je rozklad tukov, vďaka čomu je umožnené ich vstrebávanie do organizmu. Emulguje [[lipid]]y, čo znamená, že ich premieňa na malé, ľahšie štiepiteľné lipazény. Žlč je taktiež médiom na vylučovanie látok, ktoré sú ťažko rozpustné vo vode.
Riadok 13:
! Podiel
|-
| [[Sodík|Na<sup>+</sup>]] ||
|-
| [[Draslík|K<sup>+</sup>]] ||
|-
| [[Chlór|Cl<sup>−</sup>]] ||
|-
| [[hydrogénuhličitan|HCO<sub>3</sub><sup>−</sup>]] || 30 mmol/l
|-
| [[pH-Hodnota]] || 8,
|}
Žlč obsahuje 82 % [[voda|vody]] a elektrolytov. Je ľahko zásaditá (alkalická). Najdôležitejšou súčasťou žlče sú ale minerálne soli (12 %), ktoré majú centrálnu úlohu pri trávení tukov.
V žlči sa nachádzajú prvky ako [[lecitín]], [[fosfolipid]]y (4 %), [[cholesterín]] (0,7 %) a odpadové produkty pečene, ktoré sa dostávajú do tráviaceho traktu a odtiaľ sa vylučujú z tela [[Stolica|stolicou]]. Ďalšou zložkou žlče je [[bilirubín]], ktorý vzniká hlavne rozpadom [[erytrocyt|červených krviniek]] ([[hemoglobín]]).
Typickú farbu žlče spôsobujú žlčové farbivá: žltkastý bilirubín a zelenkastý biliverdín. Bilirubín sa rozkladá v črevách prostredníctvom tam sa nachádzajúcich baktérií na [[sterkobilín]], [[bilifuscín]] a [[mezobilifuscín]], ktoré dávajú stolici charakteristickú hnedú farbu.
Riadok 40:
Extrahepatálne (mimopečeňové) žlčové cesty začínajú spoločným pečeňovým vývodom (''[[ductus hepaticus communis]]''), na ktorý sa krátko na to pripája ''[[ductus cysticus]]'', ktorý pripája na žlčové cesty žlčník. Spojením žlčníkového a pečeňového vývodu vzniká spoločný žlčový vývod ''[[ductus choledochus]]'' v dĺžke asi 7,5 centimetra, ktorý smeruje dole za dvanástnikom a po prechode hlavovým koncom [[podžalúdková žľaza|pankreasu]] ústi do dvanástníka (''duodenum''). Ešte pred vstupom do dvanástnika sa spája so pankreatickým vývodom (''[[ductus pankreaticus]]''), ktorý privádza tráviace enzýmy z pankreasu. Vývod do dvanástnika, obklopený svalovým zvieračom, sa nazýva ''papilla duodeni major''.
V žlčníku sa ukladá žlč, ktorá tu spätným vstrebávaním vody zmenší
=== Význam ===
Žlč hrá veľkú úlohu pri štiepení a vstrebávaní tukov z jedál a
{{na úpravu}}
== Ťažkosti ==
| |||