Ďateľ bielochrbtý: Rozdiel medzi revíziami

Rad po slovensky= [[ďatleďatľotvaré]]|Rad po latinsky=Piciformes|

Čeľaď po slovensky= [[ďatľovitéžlnovité]]|Čeľaď po latinsky=Picidae|

Rod po slovensky= [[Dendrocopos|ďateľ]]|Rod po latinsky=Dendrocopos|

Veľký ako holub, málo väčší od [[Ďateľ veľký|ďatľa veľkého]] (dĺžka tela je asi 240 -  – {{mm|260|m}}<ref name="dieVoegelEuropas">{{Citácia knihy

}}</ref>, krídla 144 [[mm]] chvosta 88 [[mm]]). Na krídlach nemá biele pole. Chrbtová časť je čierna, spodná časť s priečnymi bielymi a čiernymi pruhmi a škvrnami. Spodná časť chrbta je celkom biela, ostatné druhy ďatľov ju majú čiernu. Samček má tylo hlavy červené, samička čierne. Chvostové krycie perá sú ružovkasté.

Ďateľ bielochrbtý sa ozýva hlbším a mäkším kontaktným hlasom ''"kök"'', pripomína [[drozd čierny|drozda čierneho]] a podobným ''"rärärä..."'' ako [[ďateľ veľký]].<ref name="dieVoegelEuropas" /> Bubnovanie je dlhšie ako u [[ďateľ veľký|ďatla veľkého]], nezrýchľuje na konci ako [[ďubník trojprstý]] ale druhá polovica víru je tichšia a rýchlejšia.

Vyskytuje sa a hniezdi rovnomerne od [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] až po [[Tatry|Vysoké Tatry]] (do {{m|1300|m}}), nie je však veľmi hojný, zatiaľ maximálna [[denzita]] 1 pár/10 {{ha|10|m}} bola zistená v [[buk (rod)|bučine]] v pohorí [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]].<ref name="RozsVtakovSK" />

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 1 500 -  – 2 500, [[Zimovanie|zimujúcich]] jedincov 3 000 -  – 6 000. Veľkosť [[Populácia (biológia)|populácie]] i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku [[1995]] ''V'' -  – zraniteľný. V roku [[1998]] ''LR:nt'' -  – menej ohrozený druh (nt -  – takmer ohrozený). V roku [[2001]] ''LR'' -  – menej ohrozený.<ref name="RL2001">{{Citácia knihy

}}</ref> V roku [[2014]] ''NT* C1'' -  – takmer ohrozený.<ref name="SOS2014">{{Citácia elektronického dokumentu

}}</ref> [[Európa|Európsky]] ochranársky status nezaradený ''SPEC''. Stupeň ohrozenia ''S'' -  – vyhovujúci ochranársky status.<ref name="RozsVtakovSK" />

Na [[Slovensko|Slovensku]] obýva staršie horské listnaté (hlavne [[buk lesný|bučiny]] ale aj [[dub]]iny) a [[zmiešaný les|zmiešané]] lesy (jedľo-bučiny a smrekovo-jedľovo-bukové porasty) od 330 -  – {{mnm|1300}}.<ref name="RozsVtakovSK" />

[[Hniezdna dutina|Hniezdnu dutinu]] vysekávajú obaja najčastejšie v bezkorunnej časti kmeňa alebo hrubého konára suchého [[buk lesný|buka]] vo výške 3 -  – {{m|10|m}}. Vchod býva kruhovitý alebo tvaru ležatej elipsy s priemerom 5 x {{cm|6|m}}. Samotná dutina je hlboká 37<ref name="VtakySlovenska2" /> -  – {{cm|40|m}} a široká 15 -  – {{cm|18|m}}. V apríli až v máji znáša 3 – 6 (7) bielych lesklých vajec priemernej veľkosti 31,4 x 23,1 [[mm]]. Na znáške sedia obaja rodičia 13 až 16 dní, v noci samec. O výchovu mláďat sa takisto starajú obaja rodičia.<ref name="VtakySlovenska2">{{Citácia knihy

}}</ref>

[[Kategória:ĎatľovitéŽlnovité]]