Redaktor:Smrtihlav/pieskovisko: Rozdiel medzi revíziami

Podľa [[Platón|Platónovho]] [[Eutyfron|''Eutyfrona'']] je úloha bohov v určení toho, čo je dobré a zlé buď nepotrebná alebo arbitrárna (absolutistická). [[Teologický voluntarizmus|Argument, že morálka musí byť odvodená od Boha]] a nemôže existovať bez múdreho tvorcu, bol pretrvávajúcim znakom filozofickej i politickej diskusie.<ref>V [[Fiodor Michajlovič Dostojevskij|Dostojevského]] ''[[Bratia Karamazovovci|Bratoch Karamazovovoch]]'' (Kniha 11, kapitola 4) je známy argument: ''Ak Boh nie je, všetko je dovolené'': "'Ale čo sa potom stane z ľudí?' opýtal som sa ho, 'bez Boha a nesmrteľného života? Potom sú všetky veci správne, môžu robiť čo len chcú?'"</ref><ref name="Kant CPR A811">Pre [[Immanuel Kant|Kanta]] bol predpoklad Boha, duše a slobody praktickou obavou. "Morálka ako taká zakladá systém, šťastie nie, ak nie je šírené v presnom pomere k morálke. To je ale možné iba v zrozumiteľnom svete pod múdrym tvorcom a vládcom. Rozum nás núti prijať takého vládcu, spolu so životom v takom svete, alebo všetky zákony morálky považovať len za neúčinné sny..." (''Kritika čistého rozumu'', A811).</ref> Morálne imperatívy ako "vražda je zlo" sú chápané ako [[Božský zákon|božie zákony]], vyžadujúce božského tvorcu zákonov a sudcu. Avšak mnoho ateistov namieta, že zákonné chápanie morálky je [[Falošná analógia|falošnou analógiou]], a že morálka nezávisí na tvorcovi zákonov rovnakým spôsobom ako na ňom závisia zákony.<ref name=":2">Baggini, Julian (2003). ''Atheism: A Very Short Introduction''. Oxford University Press. ISBN 978-0-19-280424-2.</ref> [[Friedrich Nietzsche]] veril v morálku nezávislú od teistickej viery a postuloval, že morálka založená na Bohu "má pravdu iba ako Boh je pravda — stojí a padá na viere v Boha".<ref name="Fortin & Benestad">{{cite book |url=https://books.google.com/?id=19ccmx1W58IC&pg=PA16 |title=Human Rights, Virtue, and the Common Good |publisher=[[Rowman & Littlefield]] |quote=That problem was brought home to us with dazzling clarity by Nietzsche, who had reflected more deeply than any of his contemporaries on the implications of godlessness and come to the conclusion that a fatal contradiction lay at the heart of modern theological enterprise: it thought that Christian morality, which it wished to preserve, was independent of Christian dogma, which it rejected. This, in Nietzsche's mind, was an absurdity. It amounted to nothing less than dismissing the architect while trying to keep the building or getting rid of the lawgiver while claiming the protection of the law. |accessdate=2011-04-09 |isbn=978-0-8476-8279-9 |year=1996}}</ref><ref name="Craig & Moreland">{{cite book |url=https://books.google.com/?id=g8bHRrVu3SsC&pg=PA392 |title=The Blackwell Companion to Natural Theology |publisher=[[Wiley-Blackwell]] |quote=Morality "has truth only if God is truth–it stands or falls with faith in God" (Nietzsche 1968, p. 70). The moral argument for the existence of God essentially takes Nietzsche's assertion as one of its premises: if there is no God, then "there are altogether no moral facts". |accessdate=2011-04-09 |isbn=978-1-4051-7657-6 |date=11 May 2009}}</ref><ref name="Miller">{{cite book |url=https://books.google.com/?id=VgMB9-tMSMoC&pg=PA85 |title=Victorian Subjects |publisher=[[Duke University Press]] |quote=Like other mid-nineteenth-century writers, George Eliot was not fully aware of the implications of her humanism, and, as Nietzsche saw, attempted the difficult task of upholding the Christian morality of altruism without faith in the Christian God. |accessdate=2011-04-09 |isbn=978-0-8223-1110-2 |year=1991}}</ref> Pre [[Immanuel Kant|Immanuela Kanta]] dôvod na prispôsobenie sa pravidlám má svoju hodnotu v zmysle 'kategorických imperatívov', ktoré samy v sebe obsahujú zmysel svojho dodržiavania.

Existujú [[Normatívna etika|normatívne etické systémy]], ktoré nepotrebujú princípy a pravidlá dané božstvom. Niektoré obsahujú [[Etika cnosti|etiku cnosti]], [[Spoločenská zmluva|spoločenskú zmluvu]], [[Kantova etika|Kantovu etiku]], [[utilitarizmus]] a [[Objektivizmus (Ayn Randová)|objektivizmus]]. [[Sam Harris]] hasnavrhol, proposedže thatrecept moralna prescriptionmorálku (ethicaletické rule makingpravidlá) isnie notsú justiba anzáležitosť issuevhodná toako beobjekt explored by philosophyfilozofie, butale thatže wemôžme canzmysluplne meaningfully practice apraktizovať [[scienceVeda o morálke|vedu ofo moralitymorálke]]. AnyKaždý suchtakýto scientificvedecký systemsystém must,však nevertheless,musí respondodpovedať tona thekritiku criticismstelesnenú embodied in thev [[naturalisticNaturalistický omyl|naturalistickom fallacyomyle]].<ref>{{cite book |title=Principia Ethica |url=http://fair-use.org/g-e-moore/principia-ethica/s.13 |year=1903 |first=G.E. |last=Moore |authorlink=G. E. Moore |accessdate=2011-04-09 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110514054112/http://fair-use.org/g-e-moore/principia-ethica/s.13 |archivedate=14 May 2011 |url-status=live}}</ref>

=== CriticismKritika of religionnáboženstva ===

{{See also|CriticismKritika of religionnáboženstva}}

SomeNiektorí prominentvýznamní atheists—mostateisti recently— v súčasnosti najmä [[Christopher Hitchens]], [[Daniel Dennett]], [[Sam Harris (author)|Sam Harris]], anda [[Richard Dawkins]], andnasledujú followingtakých suchmysliteľov thinkers asako [[Bertrand Russell]], [[Robert G. Ingersoll]], [[Voltaire]], anda novelist spisovateľ [[José Saramago]]—have criticized— kritizovali religionsnáboženstvá, citingcitujúc harmfulškodlivé aspectsaspekty ofnáboženských religiouspraktík practicesa and doctrinesdoktrín.<ref>{{harvnb|Harris| 2005}}, {{harvnb|Harris| 2006}}, {{harvnb|Dawkins| 2006}}, {{harvnb|Hitchens| 2007}}, {{harvnb|Russell| 1957}}</ref>

ThePolitický 19th-centuryteoretik Germana politicalsociológ theorist19. and sociologiststoročia Karl Marx callednazýval religionnáboženstvo "thevzdychom sighutláčaného of the oppressed creaturestvorenia, thesrdcom heartbezcitného ofsveta a heartlessdušou world, and the soul of soullessbezduchých conditionspodmienok. ItJe is theto [[opium of theópium peopleľudstva]].". He goes on to say,Pokračoval: "TheZrušenie abolitionnáboženstva ofako religioniluzórneho asšťastia theľudí illusoryje happinesspožiadavkou ofpre the people is the demand for theirich realskutočné happinessšťastie. ToVyzvať callich, onaby themsa tovzdali givesvojich upilúzií theiro illusionssvojom aboutstave, theirje conditionvyzvať isich, toaby callsa onvzdali themstavu, toktorý givevyžaduje upilúzie. aKritika conditionnáboženstva thatje requirespreto illusions.v Thezárodku criticismkritikou oftoho religionúdolia issĺz, therefore,ktorého insvätostánkom embryo, the criticism of that vale of tears of which religion is theje halonáboženstvo."<ref>Marx, K. 1976. Introduction to A Contribution to the Critique of Hegel's Philosophy of Right. Collected Works, v. 3. New York.</ref> [[Vladimir Lenin|Lenin]] saidpovedal, thatže "everykaždá religiousnáboženská ideamyšlienka anda everykaždá idea ofBoha Godje isnevyčísliteľná unutterablešpinavosť vileness&nbsp;... oftoho the most dangerousnajhoršieho kinddruhu, 'contagioninfekcia' of the mosttoho abominablenajodpornejšieho kinddruhu. MillionsMilióny of sinshriechov, filthyšpinavé deedsskutky, actsakty ofnásilia violencea andfyzické physical contagions&nbsp;nákazy... aresú faroveľa lessmenej dangerousnebezpečné thanako the subtlerafinovaná, spiritualspirituálna idea ofBoha Godnavlečená decked out in thedo smartestnajmúdrejších ideologicalideologických costumeskostýmov&nbsp;..."<ref name="MartinAmis">Martin Amis(2003). ''Koba the Dread''; London: Vintage Books; {{ISBN|978-0-09-943802-1}}; pp. 30–31.</ref>