'''Pápežský orientálny inštitút''' alebo aj '''Pápežský východný inštitút''' (Pontificio Istituto Orientale, PIO) je katolícka inštitúcia vyššieho vzdelania v Ríme[[Rím]]e. Plán vytvorenia školy tohto druhu pre východných kresťanov bol na programe katolíckej cirkvi prinajmenšom už od pápeža [[Lev XIII.|Lea XIII]] <ref>Por. Soetens, Congrès eucharistique de Jérusalem (1893), Louvain 1977, 725. Táto myšlienka sa prvýkrát objavuje v Konštantínopole, ako aj výber Bielych otcov, ktorí ho mali riadiť. Podobne boli títo otcovia určení na obnovu Gréckeho kolégia. </ref>, realizoval ho až pápež [[Benedikt XV.]] (1914-1921) v roku [[1917]]. Pápežský orientálny inštitút je súčasťou konzorcia spolu s [[Pápežská Gregorova univerzita|Pápežskou Gregorovou univerzitou]] (založenou v roku [[1551]]) a [[Pontificio Istituto Biblico|Pápežským biblickým inštitútom]] (založeným v roku [[1909]]), ktoré sa tiež nachádzajú v [[Rím]]e. Všetky tri inštitúcie riadi [[Spoločnosť Ježišova]]. Zatiaľ čo Pápežský orientálny inštitút závisí od Svätej stolice, jeho správa a vedenie je zverené Spoločnosti Ježišovej. Jeho veľkým kancelárom je prefekt [[Kongregácia pre Východné cirkvi|Kongregácie pre východné cirkvi]] a vice-kancelárom je generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej, zatiaľ čo kompetenciou [[Kongregácia pre Katolícku výchovu|Kongregácie pre katolícku výchovu]] je schvaľovanie akademických programov Pápežského orientálneho inštitútu.
Orientálny inštitút mal v akademickom roku 2018/2019 spolu 422 študentov, z ktorých je 242 hosťujúcich študentov z iných fakúlt. 351 študentov navštevovalo Fakultu východných cirkevných vied (SEO) a 71 študovalo na Fakulte východného kánonického práva (DCO). Súčasťou Pápežského orientálneho inštitútu je aj moderná knižnica, ktorú okrem domácich profesorov a študentov každý rok navštívi približne 400 ďalších študentov či vedeckých pracovníkov.
