Alessandro Volta: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Uvedenie mesta
označenie mena vedca
Riadok 14:
Narodil sa ako siedme, posledné dieťa v šľachtickej rodine. Do svojho siedmeho roku nerozprával, jeho okolie preto malo obavy, že je slabomyseľný. Napriek tomu zvládol vyštudovať [[Jezuiti|jezuitskú]] školu a svoje oneskorenie dohnať. Potom ale namiesto dráhy duchovného prestúpil na kráľovský seminár v [[Miláno|Miláne]]. V tom čase sa začal zaujímať o skúmanie elektriny. V roku [[1769]] publikoval knihu ''O príťažlivej sile elektrického ohňa a javoch s tým súvisiacich'', v ktorej zverejnil hypotézu o súvislosti elektriny a magnetizmu. Prišiel na ňu ale už o šesť rokov skôr, keď mal 18 rokov. V ďalších rokoch zostavil a zdokonalil mnoho prístrojov pre svoje pokusy. Medzitým sa stihol stať riaditeľom lýcea a [[Profesor (pracovné označenie)|profesor]]om fyziky na [[Gymnázium|gymnáziu]] v Come.
 
V rokoch [[1775]]{{--}}[[1780]] skúmal zloženie vzduchu a na základe pokusov sformuloval hypotézu o jeho zložení z dvoch rôznych plynov. V roku [[1779]] nastúpil na [[Univerzita|univerzitu]] v Pavii. Vrátil sa tam opäť k pokusom s elektrinou. Zdokonalil [[Pieter van Musschenbroekov]] kondenzátor ([[Leydenská fľaša|Leydenská/leidenská fľaša]]){{bez citácie}} a [[elektrometer]], uvažoval o princípoch vzniku [[Búrka|búrok]].
 
V roku [[1791]] sa dozvedel o pokusoch [[Luigi Galvani|Luige Galvaniho]] so žabími stehienkami. Odhalil, že nejde o živočíšnu elektrinu, ale o reakciu [[kov]]ov. V roku [[1799]] zostrojil prvý [[elektrochemický článok]] – [[Voltov stĺp]]. Zostavil takisto poradie kovov podľa ich [[Elektrochemický potenciál|elektrochemických potenciálov]].