Pchin-jin: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
'''Pchin-jin'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Ondrejovič | meno = Slavomír | autor = | odkaz na autora = | titul = Pravidlá slovenského pravopisu | vydanie = 3. upr. a dopl | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2000 | počet strán = 590 | url = | isbn = 80-224-0655-4 | kapitola = | strany = 85| jazyk = }}</ref><ref name=SCS/> (iné názvy: '''pinyin'''<ref name=SCS>pchin-jin. In: [[Slovník cudzích slov (akademický)]]</ref>, zriedkavo: '''pchinjin'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Historický časopis | vydanie = | vydavateľ = Vyd. SAV | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 198 | url = | isbn = | kapitola = | strany =19 | jazyk = }}</ref><ref>[https://is.muni.cz/el/1421/jaro2016/JAP114/um/IS_cinstina_a_sanskrt_-_uvod.pdf]</ref>, nesprávne alebo po česky: ''pinjin''<ref>pinjin. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Erhart | meno = Adolf | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kraus | meno2 = Jiří | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Štepánek | meno3 = Miroslav | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Akademický slovník cizích slov | vydanie = 1 | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 1997 | url = | isbn = 80-200-0607-9 | kapitola = | strany = 591| jazyk = }} Poznámka: V slovenskom preklade slovníky (Slovník cudzích slov akademický) je namiesto tvaru pinjin tvar pchin-jin.</ref><ref>Pekinčania majú prirodzený pocit hrdosti. In: Olympijská revue 3/2008, S. 10 [https://docplayer.cz/104962313-Sov-otvoril-dvere-aj-neolympijskym-sportom.html]</ref>; čínske názvy pozri nižšie) je celosvetovo najrozšírenejší systém zápisu [[čínština|čínskeho jazyka]] (a [[prepis]]u [[čínske písmo|čínskeho písma]]) pomocou písmen [[latinské písmo|latinky]].
 
Hoci bežný slovenský názov je pchin-jin, lepšie je používať názov '''chan-jü pchin-jin''' (pozri nižšie), aby sa zabránilo zámene s (už zriedkavým) podobným [[taiwan]]ským systémom nazývaným [[tchung-jung pchin-jin]]. V nasledujúcom texte slovo "pchin-jin" vždy znamená chan-jü pchin-jin.
 
Čínske deti sa v škole (od 60. rokov) najprv učia chan-jü pchin-jin a až potom sa učia štandardné [[čínske písmo]]. <ref>[http://www.chinaknowledge.de/Literature/Script/pinyin.html]</ref>
 
==Čínske názvy ==
Riadok 15:
 
== Kodifikácia ==
[[Čína]] oficiálne schválila štandard pchin-jin v roku [[1958]]; aod zaviedlatoho ho vistého roku [[1979]]sa vyučuje aj na čínskych školách. [[Organizácia Spojených národov]] hopchin-jin v roku [[1977]] prijala ako medzinárodný štandard [[transkripcia (jazykoveda)|prepisu]] čínskych geografických názvov. [[Medzinárodná organizácia pre normalizáciu]] (ISO) zaviedla ''chan-ju pchin-jin'' ako štandard na [[romanizácia|romanizáciu]] modernej čínštiny pod číslom [[ISO-7098:1991]].
 
== Rozdiely oproti slovenskej výslovnosti ==