Hongkong: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
{{bez zdroja}}
{{Infobox štát
| Celý názov =
| 2. pád názvu = Hongkongu
| Vlajka = Flag of Hong Kong.svg
Řádek 61 ⟶ 60:
}}
'''Hongkong''' (nesprávne a po anglicky ''Hong Kong''; po [[čínština|čínsky]]: 香港 – slov. prepis: Siang-kang - [[pchin-jin]]: Xiānggǎng - yaleský prepis [[kantónčina|kantónčiny]]: Hēung góng - doslova: voňavý prístav; slov. prídavné meno znie ''hongkonský'' [t.j. bez koncového g]) je jedna z dvoch osobitných administratívnych oblastí [[Čínska ľudová republika|Číny]]. Dlhší tvar názvu znie '''Osobitná administratívna oblasť Číny Hongkong'''.
Do roku [[1997]] bol Hongkong od Číny nezávislé územie spravované [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]]. V súlade s čínsko-anglickou Spoločnou deklaráciou z [[19. decembra]] [[1984]] sa Hongkong vrátil Číne o polnoci [[30. jún]]a [[1997]] a stal sa osobitnou administratívnou oblasťou Číny, pričom sa dodržiava princíp: [[jedna krajina, dva systémy]].
Řádek 72 ⟶ 71:
Väčšie osídlenie pobrežia Južnej Číny je známe z moreplavby portugalského moreplavca [[Fernão Pires de Andrade|Fernaa Piresa de Andrade]] z roku 1517. V roku 1699 prostredníctvom [[Východoindická spoločnosť|Východoindickej spoločnosti]] na územie Číny prišli Briti, ktorí výrazne ovplyvnili nasledujúce dejiny mesta. Po začatí dovozu [[Ópium|ópia]], ktoré viedlo k [[Ópiové vojny|prvej ópiovej vojne]] a po nasledovnom obsadení hongkonského teritória Britmi v roku 1841 sa v roku 1843 Hongkong stal oficiálnou britskou kolóniou. Britské kráľovstvo si z vojenských strategických dôvodov a z dôvodov zabezpečenia obyvateľstva kolónie pitnou vodou v roku 1898 od Číny na 99 rokov prenajalo 235 ostrovov a ďalšie časti položené severne (tzv. New Territories). Vďaka liberalizácii obchodu, presadenej po prvej ópiovej vojne, sa z Hongkongu vyvinula významná liberálna zóna pre obchod vo [[Východná Ázia|Východnej Ázii]]. Medzi rokmi 1851 – 1931 sa počet obyvateľov zvýšil z 33 000 na 879 000, z čoho 95 % tvorili Číňania.
Krátko po vypuknutí [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa britský Hongkong vzdal nepriateľskému [[Japonsko|Japonsku]]. Po vojne bolo mesto z väčšej časti zdevastované a schudobnené. Po vyhlásení [[Čínska ľudová republika|Čínskej ľudovej republiky]] sa zo [[Šanghaj]]a do Hongkongu presťahovalo veľa
V roku 1997 zasiahla Hongkong [[Ázijská finančná kríza]], ktorá zastavila hospodársky rast mesta. V tom istom roku zasiahla mesto epidémia vtáčej chrípky. Epidémia [[SARS]] roku 2003 paralyzovala život v meste a zanechala za sebou 299 obetí. Život pod čínskou správou sprevádza množstvo protestov. Snaha vlády o tajné presadenie zákonom proti rozvracaniu viedla roku 2003 k masovým protestom, ktoré napokon priniesli rezignáciu prvého miestneho predsedu vlády, [[Tung Chee-hwa]].
Dlhodobé spory o interpretáciu Basic Law, hongkonskej miniústavy, vyústili v septembri 2014 v protesty známe ako [[Dáždnikové hnutie]]. Na 79 dní
V októbri 2018 boli v Hongkongu otvorené dva veľké infraštruktúrne projekty, ktoré spájajú mesto s Čínou: [[vysokorýchlostná železnica]] a [[Most Hongkong – Ču-chaj – Macao|most do Macaa a Ču-chaju]], ktorý je zároveň najdlhším mostom cez more na svete.
| |||