Verzia z 13:14, 7. jún 2020 upraviť Shaggy885 (diskusia \| príspevky) 265 editací Bez shrnutí editace Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 15:49, 7. jún 2020 upraviť vrátiť Shaggy885 (diskusia \| príspevky) 265 editací Bez shrnutí editace Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 182: === Vojsko === {{Hlavný článok\|Slovinská armáda}} [[Súbor:AS AL 532 SLO.jpg\|vľavo\|náhľad\|[[Eurocopter AS532 Cougar]] slovinskej armády]]▼ [[Súbor:ASIV Slovenia 19 (23929783333).jpg\|náhľad\|Slovinskí vojaci 3. roty 10. pluku na vojenskom cvičení]] ▲[[Súbor:AS AL 532 SLO.jpg\|vľavo\|náhľad\|[[Eurocopter AS532 Cougar]] slovinskej armády\|185x185bod]] [[Slovinské ozbrojené sily]] poskytujú vojenskú obranu nezávisle alebo v rámci aliancie v súlade s medzinárodnými dohodami. Keďže v roku 2003 bolo branné právo zrušené, je organizované ako plne profesionálna armáda.<ref>{{Citácia knihy\|titul=The CIA world factbook 2010\|url=https://www.worldcat.org/oclc/444758844\|vydavateľ=Skyhorse Pub Co Inc\|rok=2009\|miesto=New York\|isbn=978-1-60239-727-9}}</ref> Hlavným veliteľom je prezidentom Slovinskej republiky, zatiaľ čo operačné velenie je v právomoci náčelníka generálneho štábu slovinských ozbrojených síl. V roku 2016 predstavovali vojenské výdavky odhadom 0,91% HDP krajiny. Od vstupu do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy\|NATO]] sa slovinské ozbrojené sily aktívnejšie podieľajú na podpore medzinárodného mieru. Zúčastnili sa na operáciách na podporu mieru a humanitárnych činnostiach. Slovinskí vojaci sú okrem iného súčasťou medzinárodných síl pôsobiacich v [[Bosna a Hercegovina\|Bosne a Hercegovine]], [[Kosovo\|Kosove]] a [[Afganistan\|Afganistane]].<ref>{{Citácia periodika\|titul=SLOVENIAN ARMED FORCES UP TO 2025 AND BEYOND\|url=http://dx.doi.org/10.33179/bsv.99.svi.11.smc.21.1.1\|periodikum=CONTEMPORARY MILITARY CHALLENGES\|dátum=2019-05-10\|dátum prístupu=2020-06-07\|ročník=2019\|číslo=21/1\|strany=15–34\|issn=2232-2825\|doi=10.33179/bsv.99.svi.11.smc.21.1.1\|meno=FRANJO\|priezvisko=LIPOVEC}}</ref> ~~== Hospodárstvo ==~~ Rozľahlé lesy poskytujú dostatok dreva pre píly, nábytkársky a papierenský priemysel Slovinska. Licenčné zmluvy medzi miestnymi továrňami a výrobcami zo západnej Európy umožnili v posledných rokoch výrobu rozličných druhov osobných a nákladných áut, motocyklov a chladničiek. == Ekonomika == V minulosti bolo Slovinsko súčasť [[rímska ríša\|Rímskej ríše]] a [[Rakúsko-Uhorsko\|Rakúsko-Uhorska]] až do roku [[1918]], keď po zániku monarchie vytvorilo s Chorvátskom a Srbskom úniu pod názvom Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov. V roku [[1929]] vzniká spoločný zväzok pod názvom Juhoslávia. Slovinsko je podľa HDP najvyspelejšou krajinou z bývalého tzv. východného bloku ([[Hrubý domáci produkt\|HDP]] na obyvateľa je cca o polovicu vyššie, ako má Slovensko, a len o štvrtinu nižšie, ako má [[Grécko]]). Priemerný rast HDP je 7 %. Z národnostného hľadiska tu neexistuje početná národnostná menšina a väčšinu obyvateľstva tvoria Slovinci, ktorí prišli na toto územie okolo [[6. storočie\|6. storočia]] n. l. a patria k tzv. južným [[Slovania\|Slovanom]]. {{Hlavný článok\|Ekonomika Slovinska}} [[Súbor:Eurozone.svg\|náhľad\|Od roku 2007 je Slovinsko súčasťou [[Eurozóna\|eurozóny]] (tmavomodrá).]] Slovinsko má [[Vyspelá krajina\|rozvinutú ekonomiku]] a je [[Príjem na osobu\|na obyvateľa]] najbohatšou slovanskou krajinou podľa nominálneho HDP<ref>{{Citácia periodika\|titul=Republic of Slovenia: 2017 Article IV Consultation-Press Release; Staff Report; and Statement by the Executive Director for the Republic of Slovenia\|url=http://dx.doi.org/10.5089/9781484300725.002\|periodikum=IMF Staff Country Reports\|dátum=2017\|dátum prístupu=2020-06-07\|ročník=17\|číslo=125\|strany=1\|issn=1934-7685\|doi=10.5089/9781484300725.002\|priezvisko=International Monetary Fund.}}</ref> a druhou najbohatšou podľa HDP (PPP) za [[Česko\|Českou republikou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu\|titul=GHG per capita and GDP per capita\|url=http://dx.doi.org/10.1787/9789264238787-graph1-en\|vydavateľ=dx.doi.org\|dátum vydania=2015-10-20\|dátum prístupu=2020-06-07}}</ref> Slovinsko patrí tiež medzi svetové ekonomiky z hľadiska [[Ľudský kapitál\|ľudského kapitálu]].<ref>{{Citácia knihy\|titul=Human Capital Project\|url=http://dx.doi.org/10.1596/33671\|vydavateľ=World Bank\|rok=2020-04-27}}</ref> Slovinsko bolo začiatkom roku 2007 prvým novým členom, ktorý zaviedol [[euro]] ako svoju menu a nahradil [[Slovinský toliar\|toliar]]. Od roku 2010 je členom [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj\|Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj]].<ref>{{Citácia knihy\|edícia=6th ed\|titul=Nations and government : comparative politics in regional perspective\|url=https://www.worldcat.org/oclc/555687779\|vydavateľ=Wadsworth\|rok=2010\|miesto=Boston, MA\|isbn=0-495-91528-9\|priezvisko=Magstadt, Thomas M.}}</ref> Medzi jednotlivými regiónmi existuje veľký rozdiel v prosperite. Ekonomicky najbohatšími regiónmi sú regióny [[Osrednjeslovenska regija\|Strednoslovinska]], ktoré zahŕňajú hlavné mesto [[Ľubľana]] a [[Prímorie (Slovinsko)\|regióny západného Slovinska]], ako sú [[Goriška regija\|Gorický región]] a [[Obalno-kraška regija\|Pobrežno-krasový región]] , zatiaľ čo najbohatšími regiónmi sú [[Pomurska regija\|Pomurský región]], [[Zasavska regija\|Zasávsky región]] a [[Primorsko-notranjska regija\|Vnútornokraňsko-krasový región''.'']]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu\|titul=Regional disparities in unemployment trends: Slovenia\|url=http://dx.doi.org/10.1787/9789264201415-graph132-en\|vydavateľ=dx.doi.org\|dátum vydania=2014-10-06\|dátum prístupu=2020-06-07}}</ref> === Ekonomický rast === Slovinsko, ktoré získalo samostatnosť v roku 1991, má v pohoriach bohaté ložiská rúd (železné, olovnaté a zinočnaté rudy). Elektrickú energiu produkujú [[tepelná elektráreň\|tepelné elektrárne]] ([[čierne uhlie]]) a [[vodná elektráreň\|vodné elektrárne]] využívajúce veľký energetický potenciál slovinských riek. Najdôležitejšími priemyselnými odvetviami sú hutníctvo farebných kovov, strojárstvo (dopravné prostriedky, nástroje, domáce spotrebiče) a textilný priemysel. Vďaka rozvinutej technológii a kvalifikovanej pracovnej sile dosahujú exportované výrobky vysokú kvalitu. Vedúcu úlohu v poľnohospodárstve zohráva chov hospodárskych zvierat, najmä [[hovädzí dobytok\|hovädzieho dobytka]]. Na ornej pôde sa pestuje najmä [[obilie]], [[zemiak]]y a [[cukrová repa]]. Významné je aj lesné hospodárstvo a ťažba dreva, ktoré spracováva nábytkársky priemysel. Nábytok je dôležitým exportným tovarom. Potenciál krajiny v oblasti cestovného ruchu spočíva v príjemných prímorských a vysokohorských strediskách, návštevníkov priťahujú aj krasové javy (jaskyne [[Postojnska jama\|Postojna]] a [[Škocjanske jame\|Škocjan]]). Povšimnutiahodným je aj [[Bledské jazero]]. [[Súbor:Loan to deposit ratio in Slovenia - including the Boom Period..png\|vľavo\|náhľad\|Pomer pôžičiek a vkladov v Slovinsku podľa rokov - vrátane obdobia rozmachu 2005 až 2008.]] V rokoch 2004 až 2006 vzrástla ekonomika v Slovinsku v priemere o takmer 5% ročne; v roku 2007 sa zvýšila o takmer 7%. Nárast rastu bol podporený dlhmi, najmä medzi firmami a najmä v stavebníctve. [[Finančná kríza 2007 – 2008\|Finančná kríza v rokoch 2007 až 2010]] a [[dlhová kríza v eurozóne]] mali významný vplyv na domácu ekonomiku.<ref>{{Citácia periodika\|titul=Lectures on Logic and Computation\|url=http://dx.doi.org/10.1007/978-3-642-31485-8\|periodikum=Lecture Notes in Computer Science\|dátum=2012\|dátum prístupu=2020-06-07\|issn=0302-9743\|doi=10.1007/978-3-642-31485-8}}</ref> V roku 2009 sa slovinský HDP na obyvateľa znížil o 8%, čo je najväčší pokles v Európskej únii po [[Pobaltský štát\|pobaltských krajinách]] a Fínsku. Zvyšujúcim sa zaťažením slovinskej ekonomiky je jej rýchlo starnúca populácia.<ref>{{Citácia knihy\|titul=Fleming, Victor (23 February 1889–06 January 1949)\|url=http://dx.doi.org/10.1093/anb/9780198606697.article.1803908\|vydavateľ=Oxford University Press\|rok=2015-10\|edícia=American National Biography Online\|meno=Ann T.\|priezvisko=Keene}}</ref> V auguste 2012 dosiahla medziročná redukcia 0,8%, v prvom štvrťroku však došlo k rastu o 0,2% (v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom po úprave údajov podľa ročných období a pracovných dní).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu\|titul=Regional GDP in Slovenia\|url=http://dx.doi.org/10.1787/888932521486\|vydavateľ=dx.doi.org\|dátum prístupu=2020-06-07}}</ref> Medziročný pokles bol spôsobený poklesom domácej spotreby a spomalením rastu vývozu. Pokles domácej spotreby sa pripisuje fiškálnej úspore, zmrazeniu rozpočtových výdavkov v posledných mesiacoch roku 2011,<ref>{{Citácia periodika\|titul=Inward Investment and Irish Exports over the Recession and Beyond\|url=http://dx.doi.org/10.1111/j.1467-9701.2012.01484.x\|periodikum=The World Economy\|dátum=2012-09-07\|dátum prístupu=2020-06-07\|ročník=35\|číslo=10\|strany=1291–1304\|issn=0378-5920\|doi=10.1111/j.1467-9701.2012.01484.x\|meno=Frank\|priezvisko=Barry\|meno2=Adele\|priezvisko2=Bergin}}</ref> zlyhaniu úsilia o vykonávanie hospodárskych reforiem, nevhodnému financovaniu a zníženiu vývozu.<ref>{{Citácia periodika\|titul=Posnetki Savinovih del v arhivu Radia Slovenija in zgoščenka Friderik Širca – Risto Savin v soizdaji Založbe kaset in plošč RTV Slovenija in Zavoda za kulturo Žalec (1999)\|url=http://dx.doi.org/10.4312/mz.48.2.251-253\|periodikum=Musicological Annual\|dátum=2012-12-01\|dátum prístupu=2020-06-07\|ročník=48\|číslo=2\|strany=251–253\|issn=2350-4242\|doi=10.4312/mz.48.2.251-253\|meno=Suzana\|priezvisko=Ograjenšek}}</ref> V dôsledku účinkov krízy sa v roku 2013 očakávalo, že z fondov EÚ bude musieť dostať pomoc niekoľko bánk, avšak potrebný kapitál bola krajina schopná pokryť z vlastných zdrojov. Fiškálne opatrenia a právne predpisy zamerané na zníženie výdavkov, ako aj niekoľko privatizácií, od roku 2014 podporili oživenie ekonomiky.<ref>{{Citácia knihy\|titul=Macdowall, Simon Charles, (born 18 July 1956), self-employed communications consultant and author, since 2013\|url=http://dx.doi.org/10.1093/ww/9780199540884.013.245143\|vydavateľ=Oxford University Press\|rok=2007-12-01}}</ref> Reálna miera ekonomického rastu bola v roku 2016 na úrovni 2,5% a v roku 2017 sa zrýchlila na 5%.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu\|titul=Beyond GDP per capita: Other policy objectives: Slovenia\|url=http://dx.doi.org/10.1787/growth-2017-graph148-en\|vydavateľ=dx.doi.org\|dátum vydania=2017-03-17\|dátum prístupu=2020-06-07}}</ref> Stavebníctvo zaznamenalo nedávno nárast a očakáva sa, že odvetvie cestovného ruchu bude mať neustále rastúci počet.<ref>{{Citácia periodika\|titul=Referees, July 2016-June 2017\|url=http://dx.doi.org/10.1111/anti.12356\|periodikum=Antipode\|dátum=2017-10-04\|dátum prístupu=2020-06-07\|ročník=49\|číslo=5\|strany=1464–1467\|issn=0066-4812\|doi=10.1111/anti.12356}}</ref> === Národný dlh === Celkový [[Dlh verejnej správy\|štátny dlh]] Slovinska sa počas [[Veľká recesia\|veľkej recesie]] výrazne zvýšil a od roku 2019 klesal; na konci roku 2018 predstavoval 32,223 miliónov €, čo je 70% HDP.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu\|titul=Government net borrowing / net lending\|url=http://dx.doi.org/10.1787/088437007575\|vydavateľ=dx.doi.org\|dátum prístupu=2020-06-07}}</ref> == Obyvateľstvo ==

Slovinsko: Rozdiel medzi revíziami