Japonsko: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Sorry Značky: náhrada možný vandalizmus odstránenie infoboxu vizuálny editor |
d Verzia používateľa 78.99.162.133 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA Značka: rollback |
||
Riadok 1:
{{Infobox štát
| Celý názov = Japonsko
| 2. pád názvu = Japonska
| Vlajka = Flag of Japan.svg
| Znak = Imperial Seal of Japan.svg
| Poloha = Japan_(orthographic_projection).svg
| Motto = „Mier a pokrok“ (cisárske motto)
| Hymna = [[Kimigajo]]<br />{{jp|君が代}}<br />[[Súbor:Kimi ga Yo instrumental.ogg|center]]
| Kráľovská hymna =
| Dlhý miestny názov = {{jp|日本国}}<br />Nippon-koku (Nihon-koku)
| Krátky miestny názov = {{jp|日本}}<br />Nippon (Nihon)
| Hlavné mesto = [[Tokio]]
| ŠírkaSt = 35
| ŠírkaMin = 41
| ŠírkaSJ = S
| DĺžkaSt = 139
| DĺžkaMin = 46
| DĺžkaVZ = V
| Najväčšie mesto = [[Tokio]]
| Úradné jazyky = [[japončina]]
| Regionálne jazyky =
| Demonym = Japonec, Japonka
| Štátne zriadenie = [[konštitučná monarchia]]
| Funkcie politických predstaviteľov = [[cisár]]<br />[[predseda vlády]]
| Politickí predstavitelia = [[Naruhito]]<br />[[Šinzó Abe]]
| Vznik = 6. stor. po Kr. (faktické zjednotenie)
| Susedia = –
| Rozloha = 377 973
| Poradie rozloha = 61
| Rozloha vody =
| Percento vody = 3,55
| Odhad počtu obyvateľov =
| Rok odhad počtu obyvateľov =2018
| Rok sčítanie počtu obyvateľov =2018
| Sčítanie počtu obyvateľov =126 440 000
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 10
| Hustota obyvateľstva = 334
| Poradie hustota = 41
| HDP = 5,071 bilióna
| Rok HDP = 2018
| Poradie HDP = 3
| HDP na hlavu = 44 550
| Poradie HDP na hlavu = 27
| HDI = 0,909
| Rok HDI = 2017
| Poradie (HDI) = 19
| Kategória HDI = veľmi vysoký
| Mena = [[jen]]
| Kód meny = JPY
| Časové pásmo = [[Japonský štandardný čas|JST]]
| UTC posun = +9
| Letný čas = nie je
| UTC posun leto =
| Medzinárodný kód = JP/JPN
| Kód motorových vozidiel = J
| Internetová doména = .jp
| Smerové telefónne číslo = 81
| Poznámky =
}}
[[Súbor:SensojiPagoda1468.jpg|thumb|Pagoda]]
[[Súbor:Tokyo Shinkuku 11 014.jpg|thumb|Tokio, Shinjuku]]
[[Súbor:Kaminari mon.jpg|thumb|Sensoji]]
[[Súbor:Fukuoka Tower October 2004.JPG|thumb|Veža vo Fukuoke]]
[[Súbor:Ikebana5.jpg|thumb|Japonská ikebana]]
'''Japonsko''' ({{V jazyku|jpn|日本|''Nippon'' alebo ''Nihon''}}; formálne: {{V jazyku|jpn|日本国|''Nippon-koku'' alebo ''Nihon-koku''}}) je štát ležiaci na východnom okraji [[Ázia|ázijského]] [[kontinent]]u, na východ od [[Čína|Číny]] a [[Kórea|Kórey]]. Rozkladá sa od [[Ochotské more|Ochotského mora]] na severe, po [[Východočínske more]] na juhovýchode. Zo západu ho obklopuje [[Japonské more]] a z východu a juhu [[Tichý oceán]]. Skladá sa z viac ako 3000 [[ostrov]]ov, z ktorých najväčšie sú (od severu k juhu) [[Hokkaido]] ({{jp|北海道}}), [[Honšu]] ({{jp|本州}}, najväčší ostrov), [[Šikoku]] ({{jp|四国}}) a [[Kjúšu]] ({{jp|九州}}). Väčšina japonských ostrovov je hornatých, a mnoho z nich je [[sopka|vulkanických]]. Najvyšším vrchom je vrch [[Fudži]].
Japonsko má veľmi vysoké HDP na obyvateľa a je jednou z vedúcich priemyselných veľmocí. Je unitárnou [[konštitučná monarchia|konštitučnou monarchiou]] s [[cisár]]om a voleným [[parlament]]om, jednou z najstarších legislatív v Ázii. Napriek členitému povrchu je jednou z krajín s najvyšším počtom obyvateľov a najvyššou hustotou obyvateľstva. Jeho hlavné mesto [[Tokio]] s aglomeráciou 38 miliónov obyvateľov je najväčšia veľkomestská oblasť na svete.<ref>United Nations ''World Urbanization Prospects 2014'', s.1. Dostupné online. http://metrocosm.com/how-many-u-s-cities-can-you-fit-inside-tokyo/</ref>
Počas svojich dejín prevzalo Japonsko od 7. a 8. storočia veľa zvykov a inštitúcií od Číny. Od 12. do polovice 19. storočia bolo [[feudalizmus|feudálnou]] krajinou, vedenou klanmi bojovníkov. Po procese [[obnova Meidži|obnove Meiji]] v roku [[1868]] prevzalo veľa európskych a amerických zvykov a inštitúcií. Jeho dnešná kultúra je zmesou týchto vplyvov a tradičnej japonskej kultúry.
Názov Japonska v [[kandži]] sa často prekladá ako „Krajina vychádzajúceho slnka“ a pochádza z polohy krajiny na východnom pobreží Ázie.
== Dejiny ==
{{hlavný článok|Dejiny Japonska}}
=== Predhistorické obdobie ===
[[Archeológia|Archeologické]] výskumy naznačujú, že prví [[ľudia]] prišli na [[Japonské ostrovy]] približne v 30000 pred Kr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Travis
| meno = John
| odkaz na autora =
| titul = Jomon Genes
| url = http://www.pitt.edu/~annj/courses/notes/jomon_genes.html
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk = po anglicky
| poznámka =„archaeological data showing habitation of Japan dating back 30,000 years“
}}</ref> Približne od roku 14000 pred Kr. nasledovalo [[obdobie Džómon|obdobie Joumon]]. V tomto období má pre celú kultúrnu históriu Japonska mimoriadny význam zrod [[keramika|keramiky]]. [[Džómonská kultúra|Joumonská kultúra]] bola na svoju dobu veľmi vyspelá, jej známa keramika je charakteristická pre zlatý vek Stredného obdobia Joumon cca 3500 pred Kr. až 2500 pred Kr.
Približne v roku 300 pred Kr. začala kultúru Joumon nahradzovať nová kultúra zvaná [[Obdobie Jajoi|Yayoi]]. Kultúra Yayoi vznikla v období, keď do Japonska prišlo množstvo imigrantov z [[Kórea|Kórey]], ktorí so sebou priniesli pestovanie [[ryža|ryže]] a [[technológia|technológiu]] spracovania [[kov]]ov. Joumonskí ľudia sa začali učiť využívať tieto nové vymoženosti a kórejský vplyv je dobre viditeľný aj na keramike, nástrojoch, ale aj v spoločenskom zriadení. Oproti obdobiu Joumon tu došlo k výraznejšej diferenciácii spoločnosti na bohatých a chudobných v dôsledku rôznej výmery pestovanej ryže v rôznych [[dedina|dedinách]]. Dediny sa pretvárali a viedli medzi sebou neustále vojny. Harmonický a pokojný život doby Joumon sa vytratil. Jedným zo silných štátov bol napr. Yamataikoku ovládaný kráľovnou Himiko, ktorá vyslala poslov do Číny a získala titul Kráľovnej Japonska „WA“ a zlatú pečať. Podobne sa zachoval aj kráľ štátu NA „Nakoku“. S jej príchodom Japonsko vstúpilo do [[železná doba|železnej doby]]. Doba Yayoi trvala približne 600 rokov, až do konca 3. storočia nášho letopočtu, kedy ju vystriedala [[mohylová kultúra]].
=== Obdobie Kofun ===
{{hlavný článok|Obdobie Kofun}}
Toto obdobie sa vyznačovalo stavbou veľkých sypaných mohýl kofunov, slúžiacich ako pohrebiská vládnucej elity. Tieto nákladné stavby svedčia o postupnej diferenciácii spoločnosti oproti [[Obdobie Jajoi|obdobiu Yayoi]].
Mnohé s týchto hrobiek boli vyzdobené dutými hlinenými plastikami známymi ako Haniwa. Toto obdobie bolo svedkom nástupu [[budhizmus|budhizmu]] a [[čínske písmo|čínskeho písma]] z ázijského kontinentu a svedkom vzostupu [[dvor Jamato|dvora Yamato]], mocnej dynastie, ktorá sa koncentrovala v regióne [[Asuka]]. Na základe čínskeho modelu bola vytvorená nová centrálna administrácia a ríšska sústava súdov (štátne zriadenie [[Ritsurijo|Ritsuriyo]]) a spoločnosť bola organizovaná podľa zamestnaní, ktoré boli zastávané. Kontakt s Čínou a Kóreou na začiatku storočí po Kristovi priniesli rozmach Japonska, mnohé umelecké formy z kontinentu. Hoci v tomto období bolo známe Čínske písmo, bolo obmedzené len na obchodovanie s Čínou a Kóreou. Preto obdobie v Kofun ešte radíme do obdobia predhistorického, pričom jedinými prameňmi o živote v Japonsku sú len pramene z Číny.
Za začiatok japonskej abecedy a písma je považované až posledné storočie obdobia Kofun nazývané aj [[Obdobie Asuka|Asuka]]. Názov obdobia je odvodený od hlavného mesta v tej dobe. Koncom 6. storočia úplne stratil moc Yamamotov dvor, čo na dlhšiu dobu znamenalo koniec jednotného a uceleného Japonska a vlády sa zmocnili progresívnejšie rodiny orientované na budhizmus a konfuciovské myšlienky.
Úsilím nových vládcov za pomoci celej série inštitucionálnych inovácií, najmä reformou taika, vznikol centralizovaný byrokratický štát založený na čínskom modeli. Už predtým vydal princ Shoutoku výnos o 17 článkoch pokladaných za prvú japonskú ústavu. Viacero Japoncov sa v tomto období vydáva na štúdia do Číny a prinášajú späť nové myšlienky a [[filozofia|filozofiu]]. Toto obdobie poznačené veľkou politickou nestabilitou a vojnami možno považovať za začiatok japonskej kultúry.
=== Tradičné Japonsko ===
Založenie hlavného mesta [[Heidžó-kjó|Heijou-kyou]] (dnešná [[Nara (Nara)|Nara]]), neskôr preloženého do Heian-Kyo (dnešné [[Kjóto (mesto)|Kjóto]]) znamenal začiatok obdobia, ktoré sa charakterizuje postupným vyzrievaním spoločenského zriadenia [[Ritsurijo|Ritsuriyo]] inšpirovaného [[Čína|Číňanmi]]. Začiatkom 9. storočia síce vládol mier a bezpečnosť, ale politická situácia sa vyhrocovala. Príčinou bola pretrvávajúca decentralizácia Japonska. Skutočná moc sa preniesla z cisára na klan [[Fudžiwara]].
Zlom nastal v roku [[1155]], kedy trón ostal bez nástupcu a došlo k občianskej vojne [[Heidži|Heiji]]. Toto obdobie je poznačené bojmi o cisársky trón medzi klanom [[Minamoto]] a bitkou roku [[1185]] sa končí [[obdobie Heian]], ktorou definitívne získala vplyv rodina [[Minamoto]] a [[Taira]]. Bitkou roku [[1185]] sa k moci dostáva rodina [[Minamoto]].
Víťazstvo Minamotov nad Tairami na konci 12. storočia znamenalo začiatok nového režimu. [[Joritomo Minamoto|Yoritomo Minamoto]] získal titul [[šógun]]a, vojenského zmocnenca cisára a v [[Kamakura|Kamakure]] založil svoj šógunát. Šógun sa stal významnou japonskou inštitúciou, aj keď po Yoritomovej smrti bola jeho rodina vyhnaná a moc prevzal rod [[Hódžó|Houjou]]. V 20. rokoch 14. storočia sa vojenskí vazali, nespokojní s rodom Houjou, zhromaždili okolo cisára [[Godaiga]] s plánom znovuzaloženia priamej cisárskej vlády.
Nasledovalo zničenie šógunátu Kamakura silami [[Ašikagu Takaudžiho|Ashikagu Takaujiho]], ktorý prešiel na stranu cisára a zvrhol rodinu Houjou. Postupne sa obrátil aj proti cisárovi a podporil nástupníctvo jedného z princov. Týmto sa cisárstvo rozdelilo na Severný a Južný dvor, ktoré medzi sebou súperili až do r. [[1392]]. [[Šógun]]át sa úplne sa zrútil po vojne [[Onin]] v roku [[1467]]. Po tejto vojne nasledovalo storočie občianskych nepokojov známe ako [[obdobie Sengoku]] ([[1467]] – [[1568]]).
V roku 1543 pristáli v Japonsku prví [[Európania]] – portugalskí moreplavci, vrátane jezuitského misionára svätého [[František Xaverský|Františka Xaverského]], ktorý rozšíril [[kresťanstvo]] do Japonska.
Nasledovalo [[obdobie Azuči-Momojama|obdobie Azuchi-Momoyama]], definované vzostupom troch po sebe nasledujúcich hegemónov: [[Nobunaga Oda|Nobunagu Odu]], [[Tojotomi Hidejoši|Toyotomiho Hideyoshiho]] a [[Tokugawa Iejasu|Tokugawu Ieyasu]], ktoré priniesli politické zjednotenie Japonska po storočí občianskych vojen.
[[Tokugawa Iejasu|Tokugawa Ieyasu]] v roku [[1603]] formálne založil nový šógunát na hrade v Edo v dnešnom [[Tokio|Tokiu]], ktoré sa postupne stalo japonským hlavným mestom. [[Tokugawský šógunát]] pretrval 15 generácií, tzn. 264 rokov, až do roku [[1867]]. V tomto období bola razená politika národnej izolácie, vrátane zákazu ciest Japoncov za hranice a zákazu cudzích kníh. Až v roku [[1853]] prinútil pod hrozbou delostreľby americký komodor [[Matthew Perry]] japonskú vládu otvoriť niekoľko prístavov zahraničným lodiam. Tento incident značne oslabil autoritu vlády a viedol k jej postupnému pádu.
=== Moderné Japonsko ===
==== Obdobie Meidži (1863 – 1912) ====
{{hlavný článok|Obdobie Meidži}}
[[Reformy Meidži|Reformy Meiji]] ([[6. apríl]]a [[1868]]) bola séria reforiem japonského cisára [[Meidži]], ktoré začali po roku [[1869]] meniť zastarané feudálne Japonsko na moderný štát. Najviditeľnejším a najtrvalejším výsledkom reforiem Meidži bola centralizácia správneho systému, ustanovenie [[parlament]]u, snemu a najvyššieho súdu, zavedenie verejného systému poštových služieb, prijatie modernej jednotnej [[mena|meny]] a otvorenie tokijskej [[burza|burzy]]. Bolo zrušené tradičné rozvrstvenie spoločnosti, nastolená formálna rovnoprávnosť pohlaví a v roku [[1873]] boli zrušené všetky reštrikcie proti [[kresťanstvo|kresťanstvu]]. Zároveň zo západu povolal odborníkov, ktorí mali za úlohu vytvoriť, či inovovať železnice a priemysel, armádu, loďstvo a architektúru.
==== Prvá svetová vojna ====
Počas [[1. svetová vojna|1. svetovej vojny]] sa Japonsko postavilo na stranu spojencov. [[23. august]]a [[1914]] vyhlásilo Japonsko vojnu [[Nemecko|Nemecku]]. V roku [[1918]] bolo Japonsko prizvané na mierovú konferenciu do [[Versailles]], kde mu bola uznaná nadvláda nad niekoľkými tichomorskými ostrovmi, nemeckými základňami v [[Čína|Číne]] a Japonsku bolo pridelené kreslo v rade [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]]. Svojou skromnou účasťou v prvej svetovej vojne si Japonsko zvýšilo medzinárodnú pozíciu v [[Ázia|Ázii]] a [[Tichomorie|Tichomorí]].
==== Medzivojnové obdobie ====
Po skončení [[1. svetová vojna|1. svetovej vojny]] nebola politika Japonska už taká agresívna, ale dôsledky hospodárskej krízy a rýchleho rastu obyvateľstva viedli k zmene postoja. Čoraz väčší vplyv mala vojenská moc, čo malo za následok nástup [[militarizmus|militarizmu]], no aj v rámci armády existovali rozdielne názory. Ultranacionalistické frakcie sa niekoľkokrát pokúsili o zvrhnutie vlády a cisára [[Hirohito|Hirohita]]. Vojenskí velitelia začali vyhľadávať možnosti násilného zväčšenia územia v [[Ázia|Ázii]], čo im malo pomôcť vyriešiť domáce ekonomické problémy. Cieľom ich útokov sa stala [[Čína]]. Svetové mocnosti požadovali, aby Japonsko stiahlo svoje jednotky z Číny a obnovili jej zvrchovanosť. Ako reakcia na tieto požiadavky Japonsko vystúpilo zo [[Spoločnosť národov|Spoločenstva národov]], no aj naďalej pokračovalo vo výbojnej politike.
==== Druhá svetová vojna ====
V roku 1937 zaútočilo Japonsko na Čínu a začala sa [[druhá Čínsko-japonská vojna]]. V roku 1940 napadlo Japonsko [[Francúzska Indočína|Francúzsku Indočínu]], čo malo za následok embargo na ropu zo strany [[Spojené štáty|USA]]<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Worth, ml.
| meno = Roland H.
| odkaz na autora =
| titul = No Choice But War: the United States Embargo Against Japan and the Eruption of War in the Pacific
| vydavateľ = McFarland
| miesto =
| rok = 1995
| isbn = 0-7864-0141-9
| kapitola =
| strany =
| jazyk =
}}</ref>.
V roku [[1940]] Japonsko podpísalo trojstrannú dohodu - [[Pakt troch veľmocí]] - s [[Nemecko]]m a [[Taliansko]]m, od čoho si sľubovalo zabezpečenie dostatku nerastných surovín na vojnu s Čínou.
[[Spojené štáty|USA]] sa postavili na stranu Číny, vyhlásili krajine celkové obchodné [[embargo]] a zmrazili japonské finančné zdroje, na čo Japonsko odpovedalo [[Útok na Pearl Harbor|útokom na Pearl Harbor]] [[7. december|7. decembra]] [[1941]]. Táto udalosť bola začiatkom vstupu [[Spojené štáty|USA]] do [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]].
Bod zvratu v tichomorskej vojne prišiel veľmi skoro a to v [[bitka o Midway|bitke o Midway]] koncom mája a začiatkom júna [[1942]], kedy Japonsko stratilo štyri lietadlové lode a prišlo o množstvo pilotov. Japonské námorníctvo sa z tejto bitky už nikdy nespamätalo.
V roku [[1945]] obsadili USA ostrov [[Iótó|Ioutou]] a [[Okinava (ostrov)|Okinawa]]. Námorné orgány sa uchýlili k samovražedným letom zvaným „božský vietor“ – [[kamikadze]] – s neskúsenými pilotmi sa s lietadlami plnými výbušnín vrhali proti americkej armáde, napriek tomu sa však ostrov Okinawa nepodarilo udržať. Američania napokon 6. a [[9. august]]a [[1945]] zhodili na japonské mestá [[Hirošima (mesto)|Hirošimu]] a [[Nagasaki (Nagasaki)|Nagasaki]] [[atómová bomba|atómovú bombu]]. [[2. september|2. septembra]] [[1945]] Japonsko bezpodmienečne [[kapitulácia|kapitulovalo]].
==== Súčasnosť ====
Po porážke Japonska v [[2. svetová vojna|2. svetovej vojne]] nasledovalo obdobie okupácie spojeneckými silami, ale aj obdobie rozsiahlych demokratických reforiem vrátane novej Ústavy Japonska. Ústava, ktorá zakomponovala v článku 9 pacifizmus a výlučne obranný charakter japonskej armády, spolu s Bezpečnostnou zmluvou medzi USA a Japonskom, ktorú obe krajiny podpísali v roku 1951, znamenali orientáciu Japonska na ekonomiku. Vďaka tzv. Jošidovej doktríne (podľa povojnového premiéra [[Šigeru Jošida|Šigeruho Jošidu]]) sa do 60. rokov japonské [[hospodárstvo]] vďaka novým technológiám zotavilo z vojnových škôd a postupne sa dostalo na tretie miesto na svete, čo do objemu produkcie. Krajina bola ťažko zasiahnutá ropnou krízou v 70. rokoch a nasledujúcou celosvetovou recesiou, previedla však základnú reštrukturalizáciu ekonomiky, obnovila svoje členstvo v medzinárodných organizáciách a od toho času pokračuje jej nepretržitý hospodársky rast, ktorý premenil Japonsko na druhú najsilnejšiu svetovú ekonomiku.
Smrťou cisára [[Hirohito|Hirohita]] v r. [[1989]] a nástupom cisára [[Akihito|Akihita]] na trón sa začalo nové obdobie japonskej histórie, ''Heisei''. Japonskú druhú pozíciu prebrala v roku 2011 Čína, Japonsko je však stále druhým najväčším trhom s cennými papiermi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = McCurry
| meno = Justin a Julia Kollewe
| odkaz na autora =
| titul = China overtakes Japan as world's second-largest economy
| url = https://www.theguardian.com/business/2011/feb/14/china-second-largest-economy
| dátum vydania = 14.2.2011
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2018-11-14
| vydavateľ = [[The Guardian]]
| miesto = Tokio
| jazyk = en
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = China dethroned by Japan as world's second-biggest stock market
| url = https://timesofindia.indiatimes.com/business/international-business/china-dethroned-by-japan-as-worlds-second-biggest-stock-market/articleshow/65257480.cms
| dátum vydania = 3.8.2018
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2018-11-14
| vydavateľ = The Times of India
| miesto =
| jazyk = en
}}</ref> V roku 2011 krajinou otriaslo [[Zemetrasenie a cunami v Tóhoku|zemetrasenie Tóhoku]], spojené s následnou [[Havária v jadrovej elektrárni Fukušima 1|haváriou]] jadrovej elektrárne vo [[Fukušima 1|Fukušime]]. Krajina sa pripravuje na organizáciu [[Letné olympijské hry 2020|Letných olympijských hier]] v Tokiu v roku 2020.
== Geografia ==
[[Súbor:Satellite image of Japan in May 2003.jpg|thumb|Satelitná snímka Japonska z roku [[2003]]]]
Japonsko je ostrovný štát, ktorý sa nachádza na okraji kontinentálneho šelfu pri východnom pobreží [[Ázia|Ázie]]. Jeho prirodzenú hranicu tvorí more, pričom celková dĺžka hraníc je cca {{km|30000|m}}. Na východe a juhu je obmývané [[Tichý oceán|Tichým oceánom]], na západe [[Východočínske more|Východočínskym morom]] a [[Japonské more|Japonským morom]] a severné pobrežie sa dotýka [[Ochotské more|Ochotského mora]]. Od pevninskej [[Južná Kórea|Južnej Kórey]] ho delí [[Kórejský prieliv]] asi {{km|180|m}} široký. Ostrovný štát zaberá plochu {{km2|377801}}, tvorenú 4 hlavnými ostrovmi, súostrovím [[Rjúkjú|Ryuukyuu]] a viac ako 3 000 malými ostrovčekmi.
Hlavné [[Japonské ostrovy|súostrovie]], ktoré tvoria ostrovy [[Hokkaido]] (北海道), [[Honšu]] (本州, najväčší ostrov), [[Šikoku]] (四国) a [[Kjúšu]] (九州). Všetky japonské ostrovy, prevažne sopečného pôvodu, sú veľmi hornaté. V Japonsku je 580 vrchov vyšších ako {{m|2000|m}}, z toho 7 presahuje výšku {{m|3000|m}} ([[Fudžisan]] {{m|3776|m}}, Kitadake {{m|3192|m}}, Hotakadake {{m|3190|m}}, Arigatake {{m|3180|m}}, [[Ontake]] {{m|3063|m}}, [[Norikura]]dake {{m|3026|m}} a [[Tate-jama|Tate-yama]] {{m|3015|m}}). Centrálnu časť [[Honšu]] vyplňuje zložitý systém pohorí súhrnne nazývaných [[Japonské Alpy]]. Blízko južného pobrežia západne od [[Tokio|Tokia]] sa nachádza osamelá [[sopka]] a najvyššia hora Japonska – Fujisan ({{m|3776|m}}). Väčšina Japonských nížin sa rozkladá na Tichomorskej strane ostrova. Najväčšia nížina Kanto sa rozprestiera v okolí Tokia na ploche zhruba {{km2|13000}}.
Japonsko leží v styčnom bode štyroch litosférických platní - [[Eurázijská platňa|Eurázijská]], [[Filipínska platňa|Filipínska]], [[Tichomorská platňa|Tichomorská]] a [[Severoamerická platňa]]. Oblasť Japonských ostrovov preto patrí medzi najaktívnejšie seizmické a vulkanické zóny na svete. Svedčia o tom nielen mnohé aktívne sopky (asi z 200 sopiek až 60 % je aj v súčasnosti činných), ale aj pravidelné [[zemetrasenie|zemetrasenia]] s ohniskami v hĺbke až 700 kilometrov. Ročne sa tu zaregistruje až 1 500 otrasov pôdy.
=== Podnebie ===
[[Súbor:2007 Sakura of Yuzawa Chuo Park 003.jpg|right|thumb|Sakura]]
Klimatické podmienky sú v Japonsku veľmi rôznorodé, čo je spôsobené hornatosťou a pretiahnutým tvarom hlavného súostrovia. Podnebie Japonska je ovplyvňované [[monzún]]mi. Sever územia, najmä ostrov [[Hokkaidó]], má chladné, stred s ostatnými hlavnými ostrovmi mierne a juh (súostrovie [[Rjúkju]]) subtropické až tropické (na najjužnejších ostrovoch pri [[Taiwan (ostrov)|Taiwane]]) podnebie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Okinawa Information
| url = https://www.rs.tus.ac.jp/eis2013/okinawa2.html
| vydavateľ = rs.tus.ac.jp
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-11-15
| miesto =
| jazyk = en
}}</ref> Teploty v zime sa pohybujú medzi -9 °C až +16 °C, a v lete od +20 °C do +28 °C. V lete postihujú Japonsko silné dažde, ktoré v auguste prechádzajú až do monzúnov. Priemerné množstvo zrážok za rok v okolí [[Tokio|Tokia]] je {{mm|1405|m}}, najdaždivejší je máj so {{mm|185|m}} a najsuchší je január iba s {{mm|45|m}} zrážok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Weather & Climate
| url = https://weather-and-climate.com/average-monthly-Rainfall-Temperature-Sunshine,Tokyo,Japan
| vydavateľ = weather-and-climate.com
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-11-15
| miesto =
| jazyk = en
}}</ref>
Japonsko je ostrovná krajina a preto je podnebie krajiny ovplyvnené morskými vplyvmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Climate - Japan
| url = https://www.climatestotravel.com/climate/japan
| vydavateľ = climatestotravel.com
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-11-15
| miesto =
| jazyk = en
}}</ref> Západné pobrežie Japonska patrí do oblasti [[Japonské more|Japonského mora]], každú zimu nad ním fúkajú smerom na krajinu silné a studené severozápadné vetry pochádzajúce zo Sibírskej arktickej oblasti, nad Japonským morom sa tieto studené a suché vetry zmiešajú s teplým a vlhkým vzduchom pochádzajúcim z teplého [[Cušimský prúd|Cučimského morského prúdu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Monsoon
| url = https://science.jrank.org/pages/4439/Monsoon-monsoons-South-China-Japan.html
| vydavateľ = science.jrank.org
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-11-15
| miesto =
| jazyk = en
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Hays
| meno = Jeffrey
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = CLIMATE AND WEATHER IN JAPAN: TSUSHIMA CURRENT, RAINY SEASON, HOT SUMMERS AND YELLOW DUST FROM CHINA
| url = http://factsanddetails.com/japan/cat26/sub160/item859.html
| vydavateľ = factsanddetails.com
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-11-15
| miesto =
| jazyk = en
}}</ref> Spojením oboch vzduchových hmôt vznikne na snehové prehánky bohatá vzduchová masa, ktorá každoročne spôsobí silné snehové kalamity a bohatú až niekoľko metrovú snehovú nádielku, predovšetkým na ostrove Honšú, západne od masívu [[Japonské Alpy|Japonských Álp]]. Oblasť krajiny najviac zasiahnutá týmto meteorologickým fenoménom je prefektúra [[Akita (prefektúra)|Akita]], ktorá je preto v Japonsku známa aj ako snehová krajina.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Snow Country: Northern Japan Home to Some of the World’s Heaviest Snowfall
| url = https://www.nippon.com/en/features/h00357/snow-country-northern-japan-home-to-some-of-the-world%E2%80%99s-heaviest-snowfall.html
| vydavateľ = nippon.com
| dátum vydania = 2018-12-25
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-11-15
| miesto =
| jazyk = en
}}</ref>
Východné a južné pobrežie krajiny na druhej strane charakterizujú teplé letá s vysokými letnými teplotami a mierna zima, čo spôsobujú teplé oceánske prúdy prúdiace v okolí východných brehov Japonska. V Tokiu, ktoré sa nachádza v tejto oblasti, sú snehové prehánky počas zimy ojedinelé, teplota výnimočne klesne pod 10 stupňov Celzia. V niektorých mesiacov počas leta a jesene je však oblasť východného a južného Japonska vystavená silnému vetru a bohatým dažďovým zrážkam, čo spôsobujú každú jar v strednom Pacifiku vznikajúce mohutné a na prehánky bohaté vzduchové masy, zvané [[tajfún]]y, ktoré pravidelne dosahujú až japonské brehy a spôsobujú vážne škody. Letné obdobie dažďov typické silnými prehánkami a slabou rýchlosťou vetra začína vo východnom Japonsku v polovici júna a trvá šesť týždňov.<ref name="data jma"/> Na konci leta a začiatku jesene zasa zasahujú krajinu pravidelne tajfúny, ktoré prinášajú ničivé dažde a silný nárazový vietor, na rozdiel od letnej sezóny dažďov však nespôsobujú takmer žiadne vážne škody.<ref name="data jma">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Overview of Japan's climate
| url = https://www.data.jma.go.jp/gmd/cpd/longfcst/en/tourist_japan.html
| vydavateľ = data.jma.go.jp
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-11-15
| miesto =
| jazyk = en
}}</ref>
=== Vodstvo ===
[[Súbor:Biwa Lake.jpg|thumb|Jazero Biwa]]
Japonsko má pomerne krátke, dravé horské rieky s celoročným dostatkom vody, no veľká väčšina z nich nie je splavná. Najviac vody majú na jar, pri topení ľadov. Najdlhšia rieka Japonska je [[Šinano (rieka)|Shinano]] na ostrove [[Honšu]] ({{km|367|m}}), ktorá tečie z pohoria [[Hida]] až k [[Niigata|Niigate]] a vlieva sa do [[Japonské more|Japonského mora]]. Ostatné významné rieky sa vlievajú do [[Tichý oceán|Tichého oceánu]] ([[Kisogawa]] {{km|232|m}}, [[Tonegawa]] {{km|322|m}}).
Jazerá sú známe svojou nesmiernou krásou. Jazerá majú hlavne horský charakter, najväčším jazerom je [[Biwa]] pri [[Kjóto|Kjóte]] s rozlohou {{km2|674}}, najhlbšie je [[Tazawa]] východne od mesta [[Akita]] ({{m|423|m}}). Z turistického hľadiska sú známe jazierka na úpätí hory [[Fudži]] (Jamanaka, Sai, Souji, Motesu, Kawaguči).
Intenzívna vulkanická a tektonická činnosť vytvorili priaznivé podmienky pre vznik bohatých minerálnych a termálnych prameňov. Máloktorá krajina sveta má toľko prírodných minerálnych a termálnych vôd ako Japonsko. Spolu ich je vyše 1 100, sú medzi nimi horúce i mierne termálne vody. Využívajú sa na rekreačné i liečebné účely.
[[Súbor:Emperor Akihito and Shinzo Abe 201212.jpg|thumb|200px|right|[[Šinzó Abe]] je menovaný do úradu premiéra v decembri 2012 z rúk cisára [[Akihito|Akihita]].]]
== Politika ==
=== Štátne zriadenie ===
Japonsko je demokratickým štátom s [[Konštitučná monarchia|konštitučnou monarchiou]], ktorý je podobný britskému systému.
[[Cisár Japonska|Cisár]] je podľa [[Japonská ústava|japonskej ústavy]], ktorá vstúpila do platnosti 3. mája 1947 symbolom štátu a jednoty ľudu, nie je výslovne hlavou štátu, má však právomoci, ktoré obvykle hlavám štátu prináležia. Najvyšším orgánom štátnej moci je [[Japonský parlament|parlament]] (Gikai) zložený z hornej snemovne poradcov (Sangiin) zloženej z 242 členov volených na 6 rokov a dolnej snemovne reprezentantov (Sugiin) zloženej z 480 členov volených každé 4 roky.
Výkonná moc je v rukách vlády, v ktorej čele stojí ministerský predseda, menovaný cisárom na základe odporúčania parlamentu. Väčšinou je to vedúca osobnosť strany, ktorá získala vo voľbách väčšinu kresiel v parlamente. Volebné právo majú všetci občania starší ako 20 rokov. Ženy majú volebné právo od roku 1945.
[[Súbor:House of Representatives Japan Since 2017.svg|thumb|200px|right|Zloženie dolnej komory japonského parlamentu po voľbách v roku 2017.{{Legend|#009933|[[Liberálno-demokratická strana]] (284)}}
{{Legend|#F9F335|Komeito (29)}}
{{Legend|#0B6535|Kibo no To (Strana nádeje) (2)}}
{{Legend|#003D8E|Demokratická strana pre ľudí (39)}}
{{Legend|#6FBA2C|Nippon Ishin no Kai (11)}}
{{Legend|#DDDDDD|Nezávislí (15)}}
{{Legend|#004097|Konštitučná demokratická strana Japonska (57)}}
{{Legend|#FF004C|Mushozoku-no-kai (hlavne členovia of Demokratickej strany, Minshinto) (12)}}
{{Legend|#004EA2|Liberálna strana (2)}}
{{Legend|#007FFF|Sociálnodemokratická strana Japonska (2)}}
{{Legend|#FF0000|Japonská komunistická strana (12)}}]]
=== Politické strany ===
Najvýznamnejšiu politickú silu v krajine po druhej svetovej vojne predstavuje [[Liberálno-demokratická strana]] (LDP, Jimintou). Je pri moci od roku 1955 s výnimkou rokov 1993–1996 a 2009-2012, kedy koalíciu sformovali opozičné strany. Orientuje sa na spoluprácu s USA a na dobré vzťahy so všetkými štátmi bez ohľadu na ich politickú orientáciu. LDP bola dlhodobo jedinou vládnou stranou a možno aj preto sa s ňou a s jej predstaviteľmi spája množstvo politických, sexuálnych, ale najmä finančných škandálov.
V 21.storočí je tradičným koaličným partnerom LDP strana [[Komeito]]. ''Nový Komeito'' (''Kōmeitō'') získava podporu najmä od voličov budhistického vierovyznania. Predstavitelia strany sú členmi náboženského smeru japonského budhizmu '''Nichirou'''.
Ostatné strany, predstavujúce opozíciu, sú do značnej miery roztrieštené a majú významnú fluktuáciu členov medzi sebou navzájom.
Najsilnejšia opozičná strana na konci 20. storočia bola [[Nová pokroková strana]] (NPS, ''Shin Shintou''), ktorá sa na politickej scéne objavila v roku 1994. Strana vznikla zjednotením niekoľkých centristických a reformných strán a v jej radách bolo množstvo skúsených politikov. Program NPS sa veľmi nelíšil od programu LDS, bol však v niektorých otázkach ešte viac konzervatívnejší.
Dlhodobo najväčším oponentom LDP je centristická [[Demokratická strana Japonska]] (DP, ''Minshuutou'') oficiálne ustanovená v roku 1996. Bola treťou najsilnejšou stranou v krajine na prelome milénií, po víťazstve vo [[Všeobecné voľby v Japonsku v roku 2009|voľbách v roku 2009]] bola v rokoch 2009-2012 vládnuca strana. V roku 2016 sa pretransfromovala na [[Demokratická strana Japonska (2016)|DP (2016)]], keď sa zlúčila s [[Japonská strana inovácií|Japonskou stranou inovácií]] (JIP, Ishin no Tō), ktorá vznikla v roku 2014 zlúčením radikálne pravicovej [[Japonská strana obnovy|Japonskej strany obnovy]] (JRP, Nippon Ishin no Kai) so [[Strana jednoty|stranou Jednoty]] (UP). Japonská strana obnovy vznikla v roku 2012 a stala sa známa najmä problematickými výrokmi svojich predstaviteľov, ktorí sa snažia zľahčovať podiel viny Japonska na zločinoch druhej svetovej vojny. Strana láka najmä nacionalisticky zmýšľajúcich voličov v krajine. Vo všeobecných voľbách v roku 2012 získala strana 3 kreslá v hornej snemovni parlamentu a 53 kresiel v dolnej snemovni reprezentantov a stala sa jednou z hlavných strán v krajine so ziskom celkovo tretieho miesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Japonské volby vyhráli konzervativní jestřábi, naznačují průzkumy|url=http://zpravy.idnes.cz/parlamentni-volby-v-japonsku-djv-/zahranicni.aspx?c=A121216_134125_zahranicni_aha|dátum vydania=2012-12-16|dátum prístupu=2017-07-09|vydavateľ=iDNES.cz}}</ref> DP z roku 2016 sa v roku 2018 po neúspechu oboch strán vo [[Všeobecné voľby v Japonsku v roku 2017|voľbách do parlamentu]] v októbri 2017 zlúčila so [[Strana nádeje|Stranou nádeje]] (Kibō no Tō), aby vytvorili [[Demokratická strana pre ľudí|Demokratickú stranu pre ľudí]] (DPFP, Kokumin-minshutō). V roku 2016 sa tiež od DP odtrhla jej ľavicovo zmýšľajúca časť a vytvorila [[Konštitučná demokratická strana|Konštitučnú demokratickú stranu]] (CDP, Rikken-minshutō).
Medzi ďalšie malé ľavicové strany patria napr. [[Japonská komunistická strana]] (JCP, Nihon kyusantou), [[Sociálno-demokratická strana]] (SDP, Shamintou) a strana [[Sakigake]], avšak v politickom živote nehrajú väčšiu rolu.
=== Administratívne členenie ===
[[Súbor:Japan sea map.png|right|thumb|Japonsko a okolité moria]]
{{hlavný článok|Administratívne členenie Japonska}}
Japonsko sa na najvyššej úrovni delí oficiálne na 47 prefektúr a neoficiálne na 9 regiónov. Prefektúry boli vytvorené v 80. rokoch 19. storočia z tzv. provincií.
=== Zahraničná politika ===
Japonsko je členským štátom Spojených národov a nestálym členom [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rady Spojených národov]]. Japonsko sa spolu s členmi skupiny [[G4]] – Brazíliou, Nemeckom a Indiou, uchádza o stále kreslá v bezpečnostnej rade<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = UK backs Japan for UNSC bid
| url = http://web.archive.org/web/20070221044357/http://www.centralchronicle.com/20070111/1101194.htm
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Central Chronicle
| miesto =
| jazyk = po anglicky
}}</ref>.
Jednou z podmienok kapitulácie po 2. sv. vojne bolo rozpustenie armády. Japonsko sa podľa článku 9. ústavy vzdalo vlastnej armády, ale ústava nebola porušená, keď roku 1954 založilo tzv. sily sebaobrany, ktoré sa delia na pozemné, námorné a vzdušné a čítajú asi 238 600 mužov.
Ako ekonomická sila je Japonsko členom [[G8]] a [[APEC]] a vynakladá veľké prostriedky na medzinárodnú pomoc a rozvojové projekty.
Japonsko vedie teritoriálne spory s [[Rusko]]m a [[Čína|Čínou]] ohľadom kontroly námorných a prírodných zdrojov ako [[ropa]] a [[zemný plyn]] a taktiež si neudržuje dobré vzťahy so [[Severná Kórea|Severnou Kóreou]] s ktorou pretrvávajú rozpory ohľadom únosu japonských občanov a programu [[Jadrová zbraň|jadrových zbraní]].
==== Vzťahy so Slovenskom ====
Doterajšie bilaterálne vzťahy Slovenska s Japonskom možno označiť za dobré. Dôraz vo vzájomných rokovaniach je kladený na rozvoj ekonomickej spolupráce. Vrcholné štátne návštevy z Japonska na Slovensko sa zatiaľ neuskutočnili. Medzi predstaviteľmi oboch štátov sa vedie pravidelný politický dialóg a existuje aj priama spolupráca medzi niektorými rezortmi (najmä pôdohospodárstva).
V oboch krajinách vyvíja svoju činnosť ''Slovensko – japonská obchodná komora'', založená v októbri 2006. Poslaním organizácie je napomôcť budovať a zlepšovať vzájomné ekonomické vzťahy medzi Slovenskom a Japonskom. Organizáciám, ale aj individuálnym záujemcom v oboch krajinách pomáha nadväzovať nové kontakty, budovať a zefektívniť spoluprácu. Ďalším cieľom je zníženie nákladov a času, ktoré sa musia vynaložiť na dosiahnutie vzájomnej hospodárskej spolupráce. Organizácia tiež pomáha nadväzovať vzťahy medzi slovenskými a japonskými firmami s cieľom podporiť vzájomný obchod a riešiť prekážky administratívneho charakteru a predchádzať tak možným problémom.<ref>http://www.sjok.sk/sk/about_us</ref>
V súčasnosti sa [[slovenčina]] ako študijný odbor dá v Japonsku študovať iba na [[Univerzita Waseda|Univerzite Waseda]] v Tokiu. Japonskí študenti môžu v rámci predmetu študovať aj slovenskú históriu a kultúru. V Japonsku pôsobí približne 10 profesionálnych slovakistov - akademikov venujúcich sa štúdiu a výskumu slovenského jazyka a kultúry. Záujem o štúdium slovenského jazyka postupne stúpa, priemerná veľkosť tried je 6 študentov, silne však kolíše, pretože záujem študentov o predmet je každý rok iný.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Azet.sk|titul=Japonský profesor Susumu Nagayo miluje slovenské jaternice|periodikum=aktuality.sk|url=http://zivot.azet.sk/clanok/9991/japonsky-profesor-susumu-nagayo-miluje-slovenske-jaternice.html|dátum prístupu=2017-07-09|jazyk=sk}}</ref>
V dňoch [[26. jún|26.]] – [[29. jún|29. júna]] [[2012]] prezident Slovenskej republiky [[Ivan Gašparovič]] spolu s ministrom zahraničných vecí [[Miroslav Lajčák|Miroslavom Lajčákom]] a ministrom hospodárstva [[Tomáš Malatinský|Tomášom Malatinským]] pricestovali na oficiálnu návštevu Japonska. Prezident Ivan Gašparovič sa v rámci oficiálneho programu stretol s cisárom [[Akihito|Akihitom]] a najvyššími japonskými ústavnými predstaviteľmi. 28. júla bol prezidentovi Slovenskej republiky Ivanovi Gašparovičovi udelený čestný doktorát Tokijskou medzinárodnou univerzitou, ako ocenenie za jeho prínos na rozvíjaní dobrých slovensko–japonských medzinárodných vzťahov. Prezident Gašparovič bol prvou slovenskou hlavou štátu, ktorý vykonal oficiálnu návštevu Japonska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezident Slovenskej republiky|url=http://www.prezident.sk/?rok-2012&news_id=15526|dátum prístupu=2017-07-09|vydavateľ=Prezident Slovenskej republiky|jazyk=en}}</ref>
V dňoch 24. až 26. júna roku 2013 pricestoval na oficiálnu návštevu Slovenska korunný princ [[Fumihito Akišino]] so svojou manželkou. Princ a princezná sa v Bratislave stretli s najvyššími predstaviteľmi Slovenskej republiky – prezidentom [[Ivan Gašparovič|Gašparovičom]] a premiérom [[Robert Fico|Robertom Ficom]]. Z Bratislavy pokračovali princ a princezná vo svojej oficiálnej návšteve Slovenska návštevou východného Slovenska. Návšteva predstaviteľov japonskej cisárskej rodiny na Slovensku bola znakom čoraz lepších medzinárodných vzťahov medzi Slovenskou republikou a Japonskom.<ref>http://www.sk.emb-japan.go.jp/event_the_visit2013.html</ref>
== Zaujímavosti ==
* Telefónne búdky sú skoro všade. Ak je potrebné volať z Japonska na [[Slovensko]] je treba použiť sivé búdky „International“. Telefonovanie z búdok je oveľa lacnejšie, než volanie z hotelu.
* Telefonovanie z mobilného telefónu funguje tiež bez problémov. Jedinou podmienkou je aby telefón podporoval technológiu 3G – (aby vedel pracovať v pásme 2,1 GHz ktoré sa v Japonsku v mobilných sieťach používa). Na Slovensko treba použiť predčíslie ''+421'' (nie ''+'', ''0'' ani ''00'') potom smerové číslo mesta (operátora) samozrejme bez začiatočnej 0 a číslo volaného.
* Na každej väčšej ulici vo veľkých mestách je automat s nápojmi – pre Japonsko je typický zelený nesladený čaj, alebo minerálna voda.
* Plastické modely jedál vo výkladných skriniach reštaurácií sú veľmi užitočné pre turistov, ktorí nepoznajú ich názvy. Na objednanie stačí len ukázať na vybraný model jedla.
* [[Suši|Sushi]] je tu omnoho lacnejšie. Zaujímavým miestom sú takzvané „sushi pohyblivé pásy“. Sú najlacnejším miestom kde je možné vychutnať si toto lahodné jedlo. Ľudia tam sedia pri bare, na ktorom na pohybuje pás s tanierami. Platí sa za počet odobratých tanierov.
* V Japonsku sa nedáva žiadne sprepitné – Japonci ho nepoznajú a mohli by ste ich dokonca aj uraziť. Ak chcete predajcu potešiť, darujte radšej niečo hmotné (ale pozor, nie pred očami svedkov).
* Zvyčajná otváracia doba je od 10:00 do 19:00. Niektoré majú zatvorené počas týždňa, ale otvorené počas soboty alebo nedele. Banky bývajú otvorené od pondelka do piatku v dobe od 9:00 do 15:00. Pošty zvyknú otvárať od 9:00 do 17:00 (v sobotu do 12:00). Samozrejme sa tu nachádzajú aj non-stop obchody.
* Od úradníkov a obchodníkov sa vyžaduje striktné dodržiavanie etikety obliekania. Muži nosia tmavé obleky a ženy sa ukazujú v konzervatívnych kostýmoch.
* Kreditné karty nie sú akceptované všade. Hlavne v malých obchodoch a reštauráciach je platené hotovosťou. Odporúča sa mať pri sebe dostatok hotovosti, pretože [[bankomat]]y a zahraničné karty sa nie vždy pohodnú. Najspoľahlivejšie sú karty Visa a MasterCard.
* Voda z kohútika býva väčšinou pitná, ale je dosť chlórovaná. Lepšia je minerálna voda z fľašiek.
* Elektrické napätie je 100 V a 50 Hz (na východe) a 60 Hz (na západe).
* Najlepší čas na návštevu Japonska je od októbra do decembra.
* Využívanie taxi nie je vždy najjednoduchšie vďaka tomu, že vodiči nie vždy vedia po anglicky. V Japonsku sa jazdí vľavo, preto sa aj nasadá zľava. Vodič vám automaticky otvorí dvere. Taxíky sú tu drahšie.
* Pri odlete z Japonska na Slovensko je dobré prísť na letisko 2 hodiny pred odletom kvôli odbaveniu.
* Typická japonská polievka sa volá Rámen - existuje aj 80 000 druhov tejto polievky.
* Väčšina ulíc v Japonsku nemá pomenovanie.
* Najčastejšia príčina smrti medzi mužmi, ktorí majú 20-44 rokov je samovražda. <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=|periodikum=ZaujímavýSvet.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.zaujimavysvet.sk/japonsko-zaujimavosti/|dátum prístupu=}}</ref>
== Slováci, ktorí tu pôsobili ==
*[[Jozef Forner]] (* [[1905]]{{--}}† [[1983]]){{--}} [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], kníhtlačiar, spoluzakladateľ grafickej školy v Tokiu, misionár (misionárom v Japonsku bol 47 rokov). <ref> KUBANOVIČ, Zlatko: '' Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924)''. Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN ISBN 978-80-8074-436-6. S. 238 - 239.</ref>
* [[Jozef Figura]] (* [[1906]]{{--}}† [[2001]]){{--}} rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], misionár (misionárom v Japonsku bol 65 rokov). <ref> KUBANOVIČ, Zlatko: '' Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924)''. Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN ISBN 978-80-8074-436-6. S. 236 - 237.</ref>
*[[Jozef Heriban (1925)|Jozef Heriban]] (* [[1925]]{{--}}† [[2009]]){{--}} rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], biblista, univerzitný profesor.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Japan}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.kunaicho.go.jp/eindex.html www.kunaicho.go.jp] oficiálna stránka cisárskej rodiny. {{eng icon}}
* [http://www.jnto.go.jp/eng/ Japan National Tourist Organization] {{eng icon}}
* [http://www.cz.emb-japan.go.jp/bulletin/pdf/bulletin2009.pdf Pamiatky UNESCO v Japonsku] (vo formáte PDF)
{{Japonsko}}
{{OECD}}
{{Krajiny G8}}
{{Východná Ázia}}
{{Ázia}}
{{WTO}}
{{OBSE}}
{{APEC}}
[[Kategória:Japonsko]]
| |||