Morócovci: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
návrat na odzdrojovanú verziu (a maďarské mena boli uvedené nesprávne) |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
{{Infobox dynastia|Meno=Morócovci (
* [[barón]]
* [[podpalatín]]
Riadok 5:
* [[kráľovský komisár]]|Materská dynastia=|Krajina=[[Uhorsko|Uhorské kráľovstvo]], [[Rakúske cisárstvo]], [[Rakúsko-Uhorsko]]|Popis erbu=erb rodu Moróc de Beketfalva|Vetvy dynastie=Moróc de Martos|Patrónsky rod=[[Esterháziovci]]}}
'''Morócovci ''' (staršie resp. pre obdobie po zániku Uhorska ''Móroczovci
== Dejiny rodu Morócovcov ==
Morócovci boli pôvodne usadení na [[Žitný ostrov|Žitnom ostrove]]. Prvé zmienky o príslušníkoch tejto rodiny pochádzajú z [[13. storočie|13. storočia]] z osady Móroczkarcsa (
O začlenenie Morócovcov medzi uhorskú [[Šľachta|šľachtu]] sa zaslúžil [[Anton Moróc]] a jeho otec Peter Moróc, ktorým za verné služby svojmu zemepánovi a prešporskému županovi Mikulášovi Salmovi (ríšsky šľachtic) bol v roku [[1572]] vo [[Viedeň|Viedni]], cisárom [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliánom II.]] udelený erb a uhorský šľachtický stav. Morócovci následne získali [[Kúria (sídlo šľachty)|kúriu]] v Beketfalve a ešte druhú šľachtickú kúriu v blízkej osade Bodófalva. Tým sa rod zaradil medzi majetnú nižšiu šľachtu a k priezvisku si pridal [[prídomok]] „''de Beketfalva''“. [[Anton Moróc]] sa následne dostal do stoličnej samosprávy, ktorého si tam priviedol švagor [[František Esterházi (16. storočie)|František Esterházy]], spočiatku bol prísažným prísediacim, neskôr bol zvolený za jedného zo štyroch stoličných služných. Táto spolupráca prekvitala takmer dve desaťročia počas celých osemdesiatych a deväťdesiatych rokov [[16. storočie|16. storočia]]. Dôkazom dobrých vzťahov medzi príbuznými bola aj skutočnosť, že sa František stal tútorom Antonovho syna Wolfganga.<ref>{{Citácia knihy
Riadok 23:
}}</ref>
O prienik Morócovcov medzi šľachtickú elitu sa zaslúžil [[Wolfgang Moróc]], ktorý bol na začiatku svojej kariéry v službách palatína [[Štefan Ilešházi|
| priezvisko = Federmayer
| meno = Frederik
Riadok 42:
}}</ref>
[[Súbor:Farkas morocz.jpg|náhľad|Wolfgang Moróc de Beketfalva - vicepalatín Uhorska]]
K spoločenskému vzostupu Morócovcov prispelo okrem lojality k Habsburskej monarchii, katolíckej viery aj príbuzenské prepojenie na významný rod [[Esterháziovci|Esterházi]]. Esterháziovci boli patrónskym rodom Morócovcov. Anton Moróc sa oženil s šľachtickou dcérou Annou Bessenyey z [[Galanta|Galanty]], ktorá bola sestrou Heleny Bessenyey z Galanty, ktorej manželom bol [[Benedikt Esterházi]] (neskôr Esterházy), otec [[František Esterházi (16. storočie)|Františka Esterháziho]] a dedo [[Mikuláš Esterházi (1583 – 1645)|Mikuláša Esterháziho]]. V druhej polovici 17. storočia sa Alžbeta Morócová vydala za baróna Alexandra Esterháziho z Galanty a zo [[Zvolen]]a. Od [[18. storočie|18. storočia]] sa už Morócovci nepresadzovali v oblasti celouhorskej politiky a začali sa venovať vojenskej službe. Viacerí boli vo vojenskom remesle veľmi úspešní - napr. Štefan († 1747) bol [[Husár|husársky]] kapitán a neskôr radca Uhorskej miestodržiteľskej rady, Jozef († 1769), kapitán Bratislavského hradu, či Karol († 1790), husársky major.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kerekes|meno=József|titul=A Beketfalvi Mórocz-család története|url=https://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Turul-turul-1883-1950-1/1931-164E5/1931-14-164E6/tarca-16783/szakirodalom-16789/ifj-kerekes-jozsef-a-beketfalvi-morocz-csalad-tortenete-az-esterhazy-es-szechenyi-csaladok-anyai-osei-kulonlenyomat-a-historia-1931-evi-12-f-16791/|dátum vydania=1931|dátum prístupu=31.12.2019|vydavateľ=}}</ref> Za osobitnú zmienku stojí [[Imrich Moróc|Imrich]] († 1758), ktorý sa v nemeckých historických zdrojoch spomína ako barón
| priezvisko = Millar
| meno = Simon
Riadok 56:
| počet strán = 96
| strany = 40
}}</ref> Imrich bol majiteľom husárskeho pluku (v 18. storočí mali vlastné pluky len tí najvýznamnejší [[Veľmož|magnáti]]) a preslávil sa v bitke pri [[Kolín]]e (1757), ako jeden z podmaršálov husárskej divízie (podmaršálom druhej divízie bol gróf [[Andrej Hadik|Hadik]]). Viacerí Morócovci sa objavujú v [[Komárňanská župa (Uhorsko)|Komárňanskej župe]] ako členovia povestného komárňanského [[Bandérium|bandéria]], ktoré sa preslávilo počas tureckých vojen (Morócovci sú spomínaní ako jeden zo šľachtických rodov bandéria, rok 1601<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kecskés|meno=László|titul=A komáromi szekeresgazdák|url=http://www.klt.hu/palyazatok/KLT_szekeresgazdak.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=31.12.2019|vydavateľ=}}</ref>). Ide o komárňanskú vetvu Morócovci de Martos, ktorá sa vytvorila z potomkov Pavla Moróca de Beketfalva (brat Antona Moróca de Beketfalva), jeho synov Blažeja Moróca a Gregora Moróca de Martos<ref name="Kecskés">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Dr. Alapi|meno=Gyula|titul=Komáromvármegye nemes csaiádai|url=http://real-eod.mtak.hu/5725/1/000910911.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=31.12.2019|vydavateľ=}}</ref>. Jeden z husárskych kapitánov v prvej svetovej vojne a člen komárňanského [[Bandérium|bandéria]] bol Ondrej († 1958)<ref name=":0" />, ktorý je spomínaný aj ako „vitéz“ (vitéz je titul s významom
== Známi príslušníci rodu ==
|