Morócovci: Rozdiel medzi revíziami

{{Infobox dynastia|Meno=Morócovci (MóroczMóroczovci)|Nástup dynastie na trón=|Národnosť=uhorská|Súčasná hlava dynastie=|Rok zániku dynastie=|Posledná hlava dynastie=|Posledný panovník=|Zosadenie dynastie z trónu=|Rok založenia dynastie=prvé zmienky o rode [[13. storočie]], doložený šľachtický stav [[16. storočie]]|Erb=Móroczovci.png|Mýtický zakladateľ=|Zakladateľ=Anton Moróc, Peter Moróc|Tituly=[[podmaršal]], [[dôstojník]], [[podžupan]], [[krajinský podsudca]], [[kapitán]], [[major]], [[zemepán]]

'''Morócovci ''' (staršie resp. pre obdobie po zániku Uhorska ''Móroczovci alebo Móróczovci'', [[Maďarčina|maď.]] ''Mórocz,'' [[Nemčina|nem.]] ''Mórotz alebo Morocz'') sú starý uhorský rod pochádzajúci zo [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]].

Morócovci boli pôvodne usadení na [[Žitný ostrov|Žitnom ostrove]]. Prvé zmienky o príslušníkoch tejto rodiny pochádzajú z [[13. storočie|13. storočia]] z osady Móroczkarcsa (dnesdnešná časťobec obce [[KostolnéMoravské Kračany]], okres [[Dunajská Streda]]), ktorá je pomenovaná po rodine Morócovcov, ktorí tu bývali a táto osada patrila k panstvu [[Bratislava|Prešporok]] (dnešná [[Bratislava]]) a neskôr bola majetkom [[Ostrihom (mesto)|ostrihomskej]] [[Arcidiecéza|arcidiecézy]]. Osada bola jednou z dvanástich osád , ktorá patrila ku klanu Karcsa (prvé zmienky sú z roku [[1215]]), z ktorého sa Morócovci neskôr vyčlenili. O rodinných príslušníkoch sa prvýkrát zmienilzmieňuje v listinelistina v roku [[1394]] v podobe: filius Ladislai de Moroz Janos Karcha. Príslušníci rodiny sú opäť spomínaní v listine zo 7. marca [[1396]] v podobe: Dominicus filius Ladislai de Moroch Janos Karcha syn Jána Moróca z Karcsa. Neskôr nachádzame príslušníkov rodu v osade Beketfalva (dnešné [[Holice (okres Dunajská Streda)|Holice]], Beketfa, okres Dunajská Streda), ktorá patrila k panstvu Prešporok a Holickej stolici. Morócovci patrili v rámci tejto stolice k tzv. kráľovským sedliakom, ktorí mali väčšie právomoci, ako tradiční [[Nevoľníctvo|nevoľníci]].

O prienik Morócovcov medzi šľachtickú elitu sa zaslúžil [[Wolfgang Moróc]], ktorý bol na začiatku svojej kariéry v službách palatína [[Štefan Ilešházi|ŠtefanŠtefana Ilešháziho]]. Neskôr aj zásluhou príbuzenských vzťahov s rodom [[Esterháziovci|Esterháziovcov]] a priateľským vzťahom s rodom [[Pálfiovci|Pálfiovcov]] sa začal Wolfgang Moróc presadzovať v celokrajinských úradoch a prenikol až do celouhorskej politiky. V štyridsiatych rokoch 17. storočia patril k najvplyvnejším kráľovským úradníkom v krajine. Keď v roku [[1645]] zomrel jeho príbuzný a patrón, uhorský palatín [[Mikuláš Esterházi (1583 – 1645)|Mikuláš Esterházi]], bol zvolený nový [[palatín]] [[Ján Draškovič]], ktorý si za svojho podpalatína vybral práve Wolfganga Moróca. Prelom rokov 1646/1647 bol vrcholom Wolfgangovej kariéry.<ref name="Federmayer">{{Citácia periodika

K spoločenskému vzostupu Morócovcov prispelo okrem lojality k Habsburskej monarchii, katolíckej viery aj príbuzenské prepojenie na významný rod [[Esterháziovci|Esterházi]]. Esterháziovci boli patrónskym rodom Morócovcov. Anton Moróc sa oženil s šľachtickou dcérou Annou Bessenyey z [[Galanta|Galanty]], ktorá bola sestrou Heleny Bessenyey z Galanty, ktorej manželom bol [[Benedikt Esterházi]] (neskôr Esterházy), otec [[František Esterházi (16. storočie)|Františka Esterháziho]] a dedo [[Mikuláš Esterházi (1583 – 1645)|Mikuláša Esterháziho]]. V druhej polovici 17. storočia sa Alžbeta Morócová vydala za baróna Alexandra Esterháziho z Galanty a zo [[Zvolen]]a. Od [[18. storočie|18. storočia]] sa už Morócovci nepresadzovali v oblasti celouhorskej politiky a začali sa venovať vojenskej službe. Viacerí boli vo vojenskom remesle veľmi úspešní - napr. Štefan († 1747) bol [[Husár|husársky]] kapitán a neskôr radca Uhorskej miestodržiteľskej rady, Jozef († 1769), kapitán Bratislavského hradu, či Karol († 1790), husársky major.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kerekes|meno=József|titul=A Beketfalvi Mórocz-család története|url=https://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Turul-turul-1883-1950-1/1931-164E5/1931-14-164E6/tarca-16783/szakirodalom-16789/ifj-kerekes-jozsef-a-beketfalvi-morocz-csalad-tortenete-az-esterhazy-es-szechenyi-csaladok-anyai-osei-kulonlenyomat-a-historia-1931-evi-12-f-16791/|dátum vydania=1931|dátum prístupu=31.12.2019|vydavateľ=}}</ref> Za osobitnú zmienku stojí [[Imrich Moróc|Imrich]] († 1758), ktorý sa v nemeckých historických zdrojoch spomína ako barón Emmerich„Emmerich von MorócMorocz“.<ref>{{Citácia knihy

}}</ref> Imrich bol majiteľom husárskeho pluku (v 18. storočí mali vlastné pluky len tí najvýznamnejší [[Veľmož|magnáti]]) a preslávil sa v bitke pri [[Kolín]]e (1757), ako jeden z podmaršálov husárskej divízie (podmaršálom druhej divízie bol gróf [[Andrej Hadik|Hadik]]). Viacerí Morócovci sa objavujú v [[Komárňanská župa (Uhorsko)|Komárňanskej župe]] ako členovia povestného komárňanského [[Bandérium|bandéria]], ktoré sa preslávilo počas tureckých vojen (Morócovci sú spomínaní ako jeden zo šľachtických rodov bandéria, rok 1601<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kecskés|meno=László|titul=A komáromi szekeresgazdák|url=http://www.klt.hu/palyazatok/KLT_szekeresgazdak.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=31.12.2019|vydavateľ=}}</ref>). Ide o komárňanskú vetvu Morócovci de Martos, ktorá sa vytvorila z potomkov Pavla Moróca de Beketfalva (brat Antona Moróca de Beketfalva), jeho synov Blažeja Moróca a Gregora Moróca de Martos<ref name="Kecskés">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Dr. Alapi|meno=Gyula|titul=Komáromvármegye nemes csaiádai|url=http://real-eod.mtak.hu/5725/1/000910911.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=31.12.2019|vydavateľ=}}</ref>. Jeden z husárskych kapitánov v prvej svetovej vojne a člen komárňanského [[Bandérium|bandéria]] bol Ondrej († 1958)<ref name=":0" />, ktorý je spomínaný aj ako „vitéz“ (vitéz je titul s významom „bojovník“„rytier“).