Perzeus (súhvezdie): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
wikilinky, malé doplnenie, obrázok |
dopĺňanie, wikilinky, obrázky |
||
Riadok 35:
== Legenda ==
Podľa gréckej legendy bol [[Perseus (mytológia)|Perzeus]] jedným z mnohých synov boha [[Zeus|Dia]]. Vyrastal na ostrove [[Serifos]], kde ho prinieslo more aj s jeho matkou [[Danaé (mytológia)|Danae]] v drevenej truhlici. Kráľ Serifu [[Polydektes (Serifos)|Polydektes]] sa obával, že ho Perzeus pripraví o trón a preto mu dal úlohu, aby priniesol hlavu [[Medúza (mytológia)|Medúzy]]. Dúfal, že sa ho tým zbaví, lebo Medúza bola obluda so zvieracími tesákmi a s hadmi namiesto vlasov. Bola taká škaredá, že všetko živé pri pohľade na ňu skamenelo. Do tejto podoby bola zakliata bohyňou [[Athéna|Athénou]] podľa niektorých legiend za to, že sa s ňou kedysi vyrovnala krásou. Perzeus napokon Medúzu zabil. Na radu bohyne Athény na ňu nehľadel priamo, ale pozoroval ju v svojom lesklom štíte ako v zrkadle. Keď Medúza zaspala, odťal jej hlavu a schoval ju do kapsy. Preto býva Perzeus zobrazovaný s mečom, štítom a hlavou Medúzy v ruke.
Po návrate na Serifos vykonal Perzeus ešte niekoľko hrdinských činov. Podarilo sa mu zbaviť Etiópiu morskej obludy a zachrániť princeznú [[Andromeda (mytológia)|Andromedu]], ktorá sa potom stala jeho ženou.
== Hviezdy ==
[[File:Melotte 20.jpg|left|thumb|Hviezda [[Mirfak]] a hviezdokopa [[Melotte 20]]]]
Najjasnejšia hviezda alfa sa nazýva [[Algenib]], čo sa prekladá ako „bok“ alebo „pravá strana“. Úplne rovnako sa volá aj hviezda gama Pegasi a preto si ich netreba pliesť. Najznámejšou hviezdou súhvezdia je však beta Persei, nazývaná [[Algol]]. Je to najznámejšia zákrytová [[premenná hviezda]] vôbec. Zatmenie Algola je jav, ktorý sa dá ľahko sledovať aj voľným okom. Algol dal názov celej skupine premenných hviezd. Volajú sa premenné hviezdy typu Algol, [[premenné hviezdy typu Beta Persei]] alebo jednoducho Algolidy.▼
Najjasnejšia hviezda alfa sa nazýva [[Algenib]], čo sa prekladá ako „bok“ alebo „pravá strana“. Úplne rovnako sa volá aj hviezda gama Pegasi. Alternatívny názov je [[Mirfak]]. Okolo Algenibu sa nachádza voľné zoskupenie hviezd, z ktorých najjasnejšie možno vidieť aj voľným okom. Toto zoskupenie sa označuje ako [[Melotte 20]].
▲
Hviezda [[gama Perzei]] je tiež zákrytová premenná hviezda, podobne ako Algol. Okrem toho aj má sprievodcu 10,6 mag vo vzdialenosti 57“.
Hviezda gama má sprievodcu s [[magnitúda|magnitúdou]] 10,6 vo vzdialenosti 57“. Ďalšou dvojhviezdou je zéta Persei. Jej zložky majú jasnosť 2,9 a 9,4, pričom ich vzájomný odstup je 12,9“. Názov hviezdy zéta, [[Menkib]], znamená „rameno“, takisto ako aj názov hviezdy Atik (omikrón). Premenná hviezda je aj [[ró Persei]].▼
[[Delta Persei]] predstavuje modrobieleho [[Obor (hviezda)|obra]], pravdepodobne tiež člena kopy Melotte 20. Ešte mladšia a žeravejšia než delta Per je hviezda [[epsilon Persei]].
▲
Veľmi ľahko sa dá rozlíšiť aj dvojhviezda eta Persei, zvaná [[Miram]].
Premenná hviezda je aj [[ró Persei]]. Zaraďuje sa do skupiny [[Polopravidelná premenná hviezda|polopravidelných premenných hviezd]], čiže jej perióda sa nedá celkom určiť.
[[X Persei]] je [[röntgenová dvojhviezda]]. Na hranici s [[Kasiopeja (súhvezdie)|Kasiopejou]] zase môžeme ďalekohľadom vidieť premennú hviezdu [[AX Persei]], ktorá sa označuje ako [[symbiotická dvojhviezda|symbiotická]].
== Zaujímavé objekty ==
Řádek 46 ⟶ 61:
Súhvezdím prechádza časť [[Mliečna cesta (svietiaci pás)|Mliečnej cesty]], i keď v týchto oblastiach nedosahuje veľkú hustotu. Napriek tomu sa tu nachádza veľké množstvo [[otvorená hviezdokopa|otvorených hviezdokôp]], hviezdnych polí a [[hmlovina|hmlovín]]. Jedným z najznámejších a najobľúbenejších objektov amatérskych astronómov je dvojitá hviezdokopa pomenovaná ako [[NGC 869|h]] a [[NGC 884|Chí]] Persei. Túto nádhernú hviezdokopu môžeme za vhodných podmienok vidieť už voľným okom asi v polovičnej vzdialenosti medzi hviezdami éta Persei a [[Delta Cassiopeiae|Ruchbach]] z Kasiopeje. Nachádza sa v pomyslenej rukoväti Perzeovho meča.
Ďalšia krásna hviezdokopa je [[Hviezdokopa M34|M34]] nachádzajúca sa na rozhraní s Andromédou.
[[Planetárna hmlovina]] [[Hmlovina Malá činka|M76]] je známa aj ako Malá činka.
Jednou z najjasnejších, ale aj najznámejších hmlovín v Perzeovi je [[NGC 1499]] známa aj ako Kalifornia. Kalifornia je typický príklad [[Emisná hmlovina|emisnej hmloviny]] – žiari totiž jasným červeným svetlom.
Ďalším objektom je OB-asociácia [[Perzeus II]], ktorá je naša najbližšia asociácia. Vzdialená je od Zeme takmer 1 000 [[svetelný rok|ly]] a vznikla asi pred 1,5 miliónom rokov.
[[File:NGC 1275 Hubble.jpg|thumb|Galaxia [[NGC 1275]] označovaná aj ako Perseus A]]
Zo vzdialenejších objektov patrí k najznámejším [[Kopa galaxií v Perzeovi]]. Je to jedna z našich najbližších [[Kopa galaxií|kôp galaxií]]. Kopa galaxií v Perzeovi je časťou Nadkopy (Superkopy) galaxií Perseus alebo Pisces-Perseus. Blízko stredu kopy vzdialenej zhruba 250 miliónov svetelných rokov leží jej dominantná galaxia [[NGC 1275]]. Patrí medzi [[Seyfertova galaxia|Seyfertove galaxie]], čo je skupina [[Aktívna galaxia|aktívnych galaxií]].
V tomto súhvezdí leží radiant azda najobľúbenejšieho meteorického roja – [[Perzeidy|Perzeíd]].
Podľa súhvezdia Perzea sa nazýva tiež najvzdialenejšie [[rameno Perzea|špirálové rameno od stredu Galaxie]].
== Poloha ==
Řádek 57 ⟶ 80:
Druhá alternatíva začína kreslenie spojníc rovnako, ale od Algenibu sa pokračuje len smerom nadol k fí a delta Hviezda ní sa môže/nemusí vynechať, ale v každom prípade spojnice pokračujú k epsilon, Menkib, zéta, omikrón a Algol. Môžu sa objaviť ešte ďalšie spojnice, prípadne úplne iné pospájanie hviezd, ale tieto dve možnosti zakreslenia patria k najfrekventovanejším. Asterizmus Perzeov oblúk tvorí spojnica hviezd η – γ – α – δ – ε – ξ – ζ.
Perzeus je v našich zemepisných šírkach z veľkej časti [[cirkumpolárne súhvezdie]] a aj jeho najjasnejšie hviezdy, Algenib a Algol patria k cirkumpolárnym. Preto sa niekedy celé súhvezdie radí medzi cirkumpolárne.
== Zdroje ==
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Hermann
| meno = Joachim
| titul = Hviezdy
| redaktori = PhDr. Anna Lackovičová, Viera Fabianová, Elena Benková,
| prekladatelia = Ing. Květoslav Spiller
| ilustrátori = Sabine Ramona Herrmannová-Ikramová
| vydavateľ = Ikar
| rok = 1998
| rok copyrightu = 1985
| počet zväzkov =
| počet strán = 287
| edícia = Sprievodca prírodou
| isbn = 80-7118-475-6
}}
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Klezcek
| meno = Josip
| odkaz na autora = Josip Kleczek
| titul = Velká encyklopedie vesmíru
| redaktori = Jitka Zykánová
| vydanie = prvé
| vydavateľ = Academia
| miesto = Praha
| rok copyrightu = 2002
| isbn = 80-200-0906-X
| edícia = 2480
| jazyk = česky
}}
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Moore
| meno = Patrick
| titul = Hviezdy a planéty
| redaktori = Katarína Bobríková, Ladislav Donauer
| prekladatelia = Igor Kapišinský a Zdena Kapišinská
| vydanie = Prvé slovenské vydanie
| typ vydania = revidované a rozšírené vydanie
| vydavateľ = Slovart
| miesto = Bratislava
| rok = 2001
| rok copyrightu = 1993, 1995, 1997
| počet strán = 256
| isbn = 80-7145-341-2
}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Kaler
| meno = Jim
| url = http://stars.astro.illinois.edu/sow/sowlist.html
| vydavateľ = STARS
| jazyk = anglicky
}}
{{Súhvezdia}}
| |||