Sedlice (okres Prešov): Rozdiel medzi revíziami

=== Po 19. storočie ===

Obce Sedlice, [[Ľubovec]], [[Radačov]], [[Cemjata]], [[Šarišské Lužianky]], [[Kojatice (okres Prešov)|Kojatice]], [[Chmiňany]] patria do skupiny slovansko slovenských dedín Šariša, ktoré v tomto regióne existovali už pred 11. storočím. Prvá doložená písomnosť o obci je až z roku 1329. V nej 15. mája [[1329]] šarišský podžupan Dominik, predvoláva pred župný súd dvoch obyvateľov obce Zedlice.<ref>Kolektív: ''Sedlice – kronika obce'' rok vydania 2014, ISBN 978-80-89082-43-8, str. 30</ref> Uvediem aj ďalšie historické názvy obce Sedlice: v roku [[1330]] Selic, Telic, Sedlicz, Sedlicze, roku [[1386]] Sednicha, [[1427]] Tedleche, [[1773]] Sedlicze.

Je zrejmé, že názov Sedlice korení v slove [[sedlo]] a vyjadroval skutočnosť, že tu oddávna sedelo, teda sídlilo [[obyvateľstvo]]. Skupina hlások -dl- nezvratne dokazuje, že slovo bolo [[Slovensko|slovenského]], resp. západoslovenského pôvodu. Niektorí ľudia odvodzujú názov obce od toho, že Sedlice ležia v údolí, ktoré je ako sedlo. Starobylý názov Sedlíc a ich sídliskovo-spoločenská rozvinutosť začiatkom 14. storočia vedú k predpokladu, že tunajšie [[sídlisko]] jestvovalo už pred 11. storočím. Sedlice boli nepochybne najstaršou [[dedina|dedinou]] v povodí Sopotnice, resp. spomedzi susediacich dedín. Boli sídlom farnosti. V miestnom kostole v tridsiatych rokov 14. storočia, postupne pôsobili farári Ján a Štefan. Kostol sv. [[Michal (anjel)|Michaela]] a sedlická [[farnosť]] jestvovala aj v 15. a 16. storočí. Je predpoklad, že tu bol drevený kostol, ktorý asi v 18. storočí vyhorel. Na jeho mieste dnes stojí budova materskej škôlky. Z iniciatívy šľachticov z [[Drienov]]a, sa začiatkom 14. storočia v Sedliciach usadili nové sedliacke domácnosti so [[šoltýs]]om podľa zákupného práva, čím sa podstatne zväčšil počet domov, domácností a obyvateľov Sedlíc. V roku [[1346]] sedlický šoltýs Valter predal zdedené šoltýstvo [[Mikuláš]]ovi, synovi hrabkovského šoltýsa, za 50 [[hrivna|hrivien]] grošov. Šoltýstvo pozostávalo z dvoch slobodných lánov poľa, mlyna, sladovne, lúk a časti súdnych poplatkov miestnych poddaných a v Sedliciach jestvovalo v 15. storočí. Začiatkom 14. storočia Sedlice patrili drienovskej vetve [[Abovci|Abovcov]]. Kráľ [[Karol Róbert]] pre akési výčiny šľachticov Kajula a Tomáša Sedlice skonfiškoval a daroval [[Drugetovci|Drugethovcom]]. Neskôr však previnilcov omilostil a šľachtici z Drienova sa v roku [[1332]] snažili opäť získať Sedlice. Napokon ešte v tom istom roku drienovskí [[šľachta|šľachtici]] Sedlice s Miklušovcami a Klenovom predali [[palatín]]ovi Drugethovi. Drugethovcom patrili len krátko, lebo už pred rokom [[1370]] boli majetkom kráľa.

Kráľ [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund]] ich v roku 1386 daroval šľachticovi Jánovi z Drienova. Napriek tejto donácii ten istý kráľ v roku [[1391]] daroval Sedlice šľachticom zo [[Sečovce|Sečoviec]], ktorým patrili aj v prvej polovici 15. storočia. Od roku 1460 a v prvej polovici 16. storočia boli v držbe [[Zápoľskovci|Zápoľskovcov]]. Po krátkom období koncom prvej polovice 16. storočia, keď boli v držbe [[Košice|Košíc]], v druhej polovici 16. storočia postupne patrili šľachticom Salmovcom (Grófovcom) a [[Turzovci|Turzovcom]]. Keď šľachtic Gál zo [[Sečovce|Sečoviec]] nadobudol v roku [[1391]] Sedlice, do darovacej listiny kráľa [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmunda]] sa dostala aj veta, že s dedinou získava aj právo tunajšieho trhu. Bol to však len zámer šľachtica Gála, aby trhom zvýšil vlastné príjmy zo Sedlíc. [[Trh]] sa tu však neudomácnil. Sedlické [[Sedliak|sedliacke]] domácnosti boli v roku 1427 zdanené daňou [[kráľ]]ovi od 66 [[porta (daňová jednotka)|port]]. Sedlice boli veľkou dedinou, najväčšou v okolí. V druhej polovici 15. a 16. storočia sa väčšina sedliakov odsťahovala alebo schudobnela, upadnúc medzi [[želiar]]ov.