Smazaný obsah Přidaný obsah
Zrušené presmerovanie na Včelí peľ
Značky: zrušené presmerovanie sekcia Referencie
presun z článku včelí peľ vrátane tam uvedeného zdroja
Značka: sekcia Referencie
Riadok 3:
Štúdiom peľový zŕn a spór sa zaoberá [[palynológia]].<ref>palynológia. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)]]</ref>
 
==Charakteristika ==
Niektoré podrobnosti o pele sú uvedené aj v článku [[včelí peľ]].
Kvitnúce rastliny tvoria k svojej reprodukcii v peľniciach kvetu peľové zrná vo veľkých množstvách. Na jednej peľnici môže byť až 100&nbsp;000 peľových zŕn a jedna rastlina vyprodukuje až 5&nbsp;miliónov peľových zŕn. Počas opelenia (''pollinatio'') sa peľové zrná dostávajú na bliznu [[kvet]]u, buď anorganickou cestou (opelenie vetrom, vodou), alebo organickou (prostredníctvom [[hmyz]]u, [[Stavovce|stavovcov]]). Pred poškodením sú chránené odolným obalom. Priemerná veľkosť peľového zrna je 0,05 mm pri priemernej váhe 250 ng, najmenšie peľové zrno má [[nezábudka]] (''Myosotis'') o veľkosti 0,006 mm, najväčšie [[nocovka]] (''Mirabilis'') s rozmerom 0,25 mm. Menšie peľové zrná do 0,1 mm môže prenášať [[vietor]] (anemogamia), tie sú i v ovzduší rizikové pre alergikov. Opelenie väčšími peľovými zrnami potom zabezpečujú [[živočíchy]], najmä [[Včela (rod)|včely]]. Peľové zrná sa ďalej líšia tvarom, ktorý je zväčša elipsovitý, ale môže byť trojuholníkový, hviezdicový a i., povrchom, ktorý je u anemogamných rastlín hladký, nelepkavý, u entomogamných drsný, lepkavý, farbou, ktorá je zväčša [[žltá]], ale i [[biela]], [[zelená]], tmavá a i. Výskumom peľu sa zaoberá [[palynológia]]. <ref>ZEILER, C. ''300 rád pre včelárov''. Bratislava: Príroda, 1990 ISBN 80-07-00050-X</ref>
 
Pozri aj článok [[včelí peľ]].
 
==Zdroje ==