Čching: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Hisgeomaps (diskusia | príspevky)
d fix
Hisgeomaps (diskusia | príspevky)
rozšírenie
Riadok 76:
Kvôli hospodárskym nezhodám v roku [[1856]] čínska vláda označila britské lode za pirátske. Čching zadržal britskú loď ''Arrow'' a odmietol posádku vydať [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Spojenému kráľovstvu]]. Mnohí práve túto udalosť považujú za začiatok [[Druhá ópiová vojna|Druhej ópiovej vojny]]. Do vojny sa zapojili aj [[Druhé francúzske cisárstvo|Francúzi]], ktorí podporovali [[Angličania|Britov]]. Víťazmi sa stali Angličania. Vojna sa uzavrela [[Tiencinská zmluva|Tiencinskou zmluvou]], ktorá bola podpísaná v júni roku [[1858]]. Táto zmluva donútila Číňanov otvoriť ďalšie prístavy na [[obchodovanie]] s európskymi obchodníkmi, odovzdať [[Hongkong]] do rúk Spojeného kráľovstva a všetky politické rozhodnutia a dokumenty písať v [[Angličtina|anlickom jazyku]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Opium Wars|url=https://www.mtholyoke.edu/~goldf20s/politics116/secondwar.html|vydavateľ=www.mtholyoke.edu|dátum prístupu=2020-07-05}}</ref><ref name=":2" />
 
== Povstanie proti Mandžuom ==
== Tchajpchinské povstanie ==
 
=== Tchajpchinské povstanie ===
{{Pozri aj|Tchajpchinské povstanie}}V období ópiových vojen, medzi rokmi [[1850]] až [[1864]] v Dynastii Čching prebiehalo [[Tchajpchinské povstani|Tchajpchinské povstanie]]. Hung Xiu Čung chcel vytvoriť spoločnosť, v ktorej by si boli všetci rovní, avšak ani čínska vláda, ani ľud jeho nápad nepodporili. Po jeho sklamaní začal v roku [[1850]] povstanie proti mandžuovskej vláde. Po začatí povstania mal viac priaznicov, ktorí neboli spokojní s [[Preľudnenie|preľudnením]] krajiny, [[Korupcia|korupciou]] a so zanedbávaním čínskeho [[Vodohospodárstvo|vodohospodárstva]]. Taktiež žiadali spravodlivé rozdelenie pôdy. Hung Xiu Čungovi sa podarilo obsadiť aj nemalé územie vrátane [[Nanking|Nankingu]]. Dynastia Čching však napokon povstanie potlačila s pomocou zahraničných mocností, ktoré si želali aby [[dynastia]] Čching panovala ďalej a zachovala sa tak platnosť doterajších zmlúv. Počas tohto povstania zahynulo 20 až 30 miliónov ľudí. <ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=Rhee|meno=Hong Beom|titul=Asian Millenarianism: An Interdisciplinary Study of the Taiping and Tonghak Rebellions in a Global Context|vydanie=|vydavateľ=Cambria Press|miesto=Youngstown|rok=2007|isbn=9781934043424|strany=163 - 195|jazyk=po anglicky}}</ref>
 
=== Iné povstania ===
Medzitým vypukli povstania v iných častiach dynastie. Pozdĺž Veľkého kanála v [[50. roky 19. storočia|50-tych rokoch]] povstalci organizovaní tajnými spoločnosťami vytvorili svoje vlastné malé štáty ([[1853]] - [[1868]]). V [[Jün-nan|Jün-nane]] moslimskí povstalci vládli desaťročia nad rozsiahlymi oblasťami a založili si vlastný sultanát ([[1855]] - [[1873]]). Proti čínskej vláde sa vzbúrili ľudia z provincie [[Kuej-čou]], napokon vyvolali vzburu aj [[Ujguri|Ujgurovia]] vo [[Východný Turkestan|východnom Turkestane]] ([[1862]] - [[1873]]). Počas týchto nepokojov sa obyvateľstvo v Čchingu znížilo z 410 miliónov na 350 miliónov. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=FAIRBANK|meno=John King|titul=Dějiny Číny|vydanie=|vydavateľ=Nakladatelství Lidové noviny|miesto=Praha|rok=1998|isbn=80-7106-249-9|strany=363.|jazyk=po česky}}</ref> Dynastia Čching zažila v [[50. roky 19. storočia|50. rokoch 19. storočia]] najťažšiu hospodársku krízu. <ref name=":3" /><ref name=":2" /><ref name=":1" />
 
=== Dočasné posilnenie dynastie ===
Po [[Ópiové vojny|ópiových vojnách]] a rôznych povstaniach sa [[Mandžuovia|Mandžuom]] za pomoci európskych mocností podarilo posilniť dynastiu. Po tom, ako [[Európania]] dosiahli čo chceli, pomohli Mandžuom posilniť ich postavenie v Čchingu. Nejednalo sa o dobrovoľnú pomoc, ale obchodovanie s madžuovskou vládou im vyhovovalo. Pád Čchingu by im [[Ekonomika|hospodársky]] neprospel, preto bolo posilnenie dynastie pre Európu nevyhnutné.
 
== Prvá čínsko-japonská vojna ==
{{Pozri aj|Prvá čínsko-japonská vojna}}
V roku [[1893]] v [[Kórea|Kórei]], ktorá bola súčasťou Čchingu, vypuklo [[Roľnícke povstanie v Kórei (1893-1895)|roľnícke povstanie]]. [[Japonci]] využili situáciu, napadli Čching a ako zámienku použili záchranu kórejského kráľa. Mandžuom sa toto konanie nepozdávalo, preto [[1. august|1. augusta]] [[1894]] vypukla [[prvá čínsko-japonská vojna]]. Počas tejto vojny Čching ponížene prehral, totižto [[Japonsko|Japonsku]] sa podarilo obsadiť [[Kórejský polostrov]], [[Liao-tung]] a väčšiu časť [[Taiwan (ostrov)|Taiwanu]]. Vo februári roku [[1895]] sa Číňania vzdali a v apríli sa podpísaním [[Šimonosecká mierová zmluva|Šimonoseckej mierovej zmluvy]] vzdali Kórejského polostrova, Liao-tungu a aj Taiwanu. Európske veľmoci napokon kvôli zachovania mieru donútili [[Japonsko]], aby Čchingu vrátilo [[Liao-tung]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prvá čínsko-japonská vojna z roku 1894 do roku 1895 · www.greelane.com - Najväčšia svetová Education Resource|url=https://www.greelane.com/sk/humanities/hist%C3%B3ria-a-kult%C3%BAra/first-sino-japanese-war-1894-95-195784/|vydavateľ=www.greelane.com - Najväčšia svetová Education Resource|dátum vydania=2019-01-20|dátum prístupu=2020-07-14|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://encyklopediapoznania.sk/clanok/1499/cinsko-japonske-vojny|vydavateľ=encyklopediapoznania.sk|dátum prístupu=2020-07-14}}</ref>
 
== Stodňová reforma ==
{{Pozri aj|Stodňová reforma}}
Straty Čchingu v [[Prvá čínsko-japonská vojna|prvej čínsko-japonskej vojne]] mali na dynastiu veľký dopad. Číňania boli s mandžuovskou vládou taktiež nespokojní. Cisár sa napokon rozhodol zaviesť [[Stodňová reforma|Stodňovú reformu]], ktorej cieľom bolo za sto dní zmeniť čínsky [[Školstvo|školský]], [[Zdravotníctvo|zdravotnícky]], [[Ekonomika|hospodárksy]], vojenský a [[Veda|vedecký]] systém. Systém chceli viac prispôsobiť [[Západná Európa|Západnej Európe]]. Cisárov plán však zlyhal, čo malo za následok pomalý rozpad Čchingu. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hundred Days of Reform {{!}} Chinese history|url=https://www.britannica.com/event/Hundred-Days-of-Reform|vydavateľ=Encyclopedia Britannica|dátum prístupu=2020-07-14|jazyk=en}}</ref>
 
== Rozpad Čchingu ==
Číňania boli s mandžuovskou vládou čoraz viac nespokojnejšínespokojní. Prehrali [[Prvá čínsko-japonská vojna|prvú čínsko-japonskú vojnu]], počas ktorej stratili [[Taiwan]] a [[Kórea|Kóreu]]. Čchingská vláda sa snažila reformovať systém v krajine, avšak po smrti [[Cch’-si (cisárovná vdova)|Cch'-si]] sa v roku [[1911]] v dynastii začalispustili nepokoje, ktoré prerástli v [[Sinchajská revolúcia|Sinchajskú revolúciu]], ktorej výsledkom bola v roku [[1912]] rezignácia posledného čchingského cisára [[Pchu Iho]] a vyhlásenia [[Čínska republika (1912 – 1949)|Čínskej republiky]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=China's Early Encounters with the West: A History in Reverse - Foreign Policy Research Institute|url=https://www.fpri.org/article/2008/04/chinas-early-encounters-with-the-west-a-history-in-reverse/|vydavateľ=https://www.fpri.org/|dátum prístupu=2020-06-14|jazyk=en-US}}</ref>
 
== Referencie ==