Morócovci: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace
d doplnil som nove informacie + novy zdroj
Riadok 8:
 
== Dejiny rodu Morócovcov ==
Morócovci boli pôvodne usadení na [[Žitný ostrov|Žitnom ostrove]]. Prvé zmienky o príslušníkoch tejto rodiny pochádzajú z [[13. storočie|13. storočia]] z osady Móroczkarcsa (dnešná obec Moravské Kračany, okres [[Dunajská Streda]], história obce siaha až do čias [[Arpád|Arpádovského]] [[Uhorsko|uhorska]]), ktorá je pomenovaná po rodine Morócovcov, ktorí tu bývali. a tátoTáto osada patrila k panstvu [[Bratislava|Prešporok]] (dnešná [[Bratislava]]) a neskôr bola majetkom [[Ostrihom (mesto)|ostrihomskej]] [[Arcidiecéza|arcidiecézy]]. Osada bola jednou z dvanástich osád , ktorá patrila ku klanu Karcsa, (prvéz zmienkyktorého sa Morócovci neskôr vyčlenili. Najstaršia písomná správa z roku [[1215]]), hovorí o hradčanoch Prešporského hradu z ktoréhoosady saMóroczkarcsa, Morócovciktorí neskôrboli vyčlenilivyňatí spod právomoci hradu a zo stavu hradčanov povýšení medzi [[Jobagión|jobagiónov]] ostrihomského arcibuskupa s platnosťou aj na potomkov a neskoršie roku [[1291]] medzi [[Nobilita|nobilitovaných]] jobagiónov ([[Predialista|predialistov]]) arcibuskupa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Štulrajterová|meno=Katarína|titul=Mgr.|url=http://forumhistoriae.sk/documents/10180/71901/najstarsie_rody.pdf|dátum vydania=1993|dátum prístupu=23.7.2020|vydavateľ=Slovenská genealogická-heraldická spoločnosť pri Matici Slovenskej}}</ref> O rodinných príslušníkoch sa prvýkrát zmieňuje listina v roku [[1394]] v podobe: „''filius Ladislai de Moroz Janos KarchaKarcha“''. Príslušníci rodiny sú opäť spomínaní v listine zo 7. marca [[1396]] v podobe: „''Dominicus filius Ladislai de Moroch Janos KarchaKarcha“'', syn Jána Moróca z Karcsa. Neskôr nachádzame príslušníkov rodu v osade Beketfalva (dnešné [[Holice (okres Dunajská Streda)|Holice]], Beketfa, okres Dunajská Streda), ktorá patrila k panstvu Prešporok a Holickej stolici. Morócovci patrili v rámci tejto stolice k tzv. kráľovským sedliakom, ktorí mali väčšie právomoci, ako tradiční [[Nevoľníctvo|nevoľníci]].
 
Neskôr nachádzame príslušníkov rodu v osade Beketfalva (dnešné [[Holice (okres Dunajská Streda)|Holice]], Beketfa, okres Dunajská Streda), ktorá patrila k panstvu Prešporok a privilegovanej Holickej stolici. Obyvatelia tejto stolice mali na základe kráľovského nariadenia isté kolektívne, samosprávne hospodárske a súdne privilégiá a považovali sa za priamych poddaných kráľa. Medzi tzv. kráľovských poddaných patrili aj Morócovci, ako dokazuje zmienka z roku 1549, v ktorej sa spomína „''providus Georgius Morocz colonus regiae maiestatis in possesione Bekethfalwa''“. Príslušnosť k tomuto osobitnému stavu umožňovala jeho príslušníkom vymanit sa z tradičného nevoľníckeho postavenia vtedajších poddaných a slobodnejšie sa pohybovať vo vtedajšej spoločnosti.<ref name="Federmayer" />
 
O začlenenie Morócovcov medzi uhorskú [[Šľachta|šľachtu]] sa zaslúžil [[Anton Moróc]] a jeho otec Peter Moróc, ktorým za verné služby svojmu zemepánovi a prešporskému županovi Mikulášovi Salmovi (ríšsky šľachtic) bol v roku [[1572]] vo [[Viedeň|Viedni]], cisárom [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliánom II.]] udelený erb a uhorský šľachtický stav. Morócovci následne získali [[Kúria (sídlo šľachty)|kúriu]] v Beketfalve a ešte druhú šľachtickú kúriu v blízkej osade Bodófalva. Tým sa rod zaradil medzi majetnú nižšiu šľachtu a k priezvisku si pridal [[prídomok]] „''de Beketfalva''“. [[Anton Moróc]] sa následne dostal do stoličnej samosprávy, ktorého si tam priviedol švagor [[František Esterházi (16. storočie)|František Esterházy]], spočiatku bol prísažným prísediacim, neskôr bol zvolený za jedného zo štyroch stoličných služných. Táto spolupráca prekvitala takmer dve desaťročia počas celých osemdesiatych a deväťdesiatych rokov [[16. storočie|16. storočia]]. Dôkazom dobrých vzťahov medzi príbuznými bola aj skutočnosť, že sa František stal tútorom Antonovho syna Wolfganga.<ref>{{Citácia knihy
Řádek 56 ⟶ 58:
| počet strán = 96
| strany = 40
}}</ref> Imrich bol majiteľom husárskeho pluku (v 18. storočí mali vlastné pluky len tí najvýznamnejší [[Veľmož|magnáti]]) a preslávil sa v bitke pri [[Kolín]]e (1757), ako jeden z podmaršálov husárskej divízie (podmaršálom druhej divízie bol gróf [[Andrej Hadik|Hadik]]). Viacerí Morócovci sa objavujú v [[Komárňanská župa (Uhorsko)|Komárňanskej župe]] ako členovia povestného komárňanského [[Bandérium|bandéria]], ktoré sa preslávilo počas tureckých vojen (Morócovci sú spomínaní ako jeden zo šľachtických rodov bandéria, rok 1601<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kecskés|meno=László|titul=A komáromi szekeresgazdák|url=http://www.klt.hu/palyazatok/KLT_szekeresgazdak.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=31.12.2019|vydavateľ=}}</ref>). Ide o komárňanskú vetvu Morócovci de Martos, ktorá sa vytvorila z potomkov Pavla Moróca de Beketfalva (brat Antona Moróca de Beketfalva), jeho synov Blažeja Moróca a Gregora Moróca de Martos<ref name="Kecskés">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Dr. Alapi|meno=Gyula|titul=Komáromvármegye nemes csaiádai|url=http://real-eod.mtak.hu/5725/1/000910911.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=31.12.2019|vydavateľ=}}</ref>. Jeden z husárskych kapitánov v prvej svetovej vojne a člen komárňanského [[Bandérium|bandéria]] bol Ondrej († 1958)<ref name=":0" />, ktorý je spomínaný spolu s Františkom († 1943) aj ako „vitéz“ (vitéz je titul s významom „rytier“) , obaja sa narodili už do zemianskej rodiny Morócovcov z obce [[Jahodná (okres Dunajská Streda)|Jahodná]] (maď. Pozsonyeperjes).
 
V druhej polovici 18. storočia začal význam rodu pomaly upadať a v 19. storočí sa Morócovci radili už k nižšej šľachte (tzv. [[Zeman|zemanom]], maď. "nemes"), ktorej príslušníci boli alokovaní na južnom Slovensku, najmä v obciach ([[Jahodná (okres Dunajská Streda)|Jahodná]], [[Komárno]], Moravské Kračany).
 
== Známi príslušníci rodu ==