Morócovci: Rozdiel medzi revíziami

Morócovci boli pôvodne usadení na [[Žitný ostrov|Žitnom ostrove]]. Prvé zmienky o príslušníkoch tejto rodiny pochádzajú z [[13. storočie|13. storočia]] z osady Móroczkarcsa (dnešná obec Moravské Kračany, okres [[Dunajská Streda]], história obce siaha až do čias [[Arpád|Arpádovského]] [[Uhorsko|uhorska]]), ktorá je pomenovaná po rodine Morócovcov, ktorí tu bývali. a tátoTáto osada patrila k panstvu [[Bratislava|Prešporok]] (dnešná [[Bratislava]]) a neskôr bola majetkom [[Ostrihom (mesto)|ostrihomskej]] [[Arcidiecéza|arcidiecézy]]. Osada bola jednou z dvanástich osád , ktorá patrila ku klanu Karcsa, (prvéz zmienkyktorého súsa Morócovci neskôr vyčlenili. Najstaršia písomná správa z roku [[1215]]), hovorí o hradčanoch Prešporského hradu z ktoréhoosady saMóroczkarcsa, Morócovciktorí neskôrboli vyčlenilivyňatí spod právomoci hradu a zo stavu hradčanov povýšení medzi [[Jobagión|jobagiónov]] ostrihomského arcibuskupa s platnosťou aj na potomkov a neskoršie roku [[1291]] medzi [[Nobilita|nobilitovaných]] jobagiónov ([[Predialista|predialistov]]) arcibuskupa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Štulrajterová|meno=Katarína|titul=Mgr.|url=http://forumhistoriae.sk/documents/10180/71901/najstarsie_rody.pdf|dátum vydania=1993|dátum prístupu=23.7.2020|vydavateľ=Slovenská genealogická-heraldická spoločnosť pri Matici Slovenskej}}</ref> O rodinných príslušníkoch sa prvýkrát zmieňuje listina v roku [[1394]] v podobe: „''filius Ladislai de Moroz Janos KarchaKarcha“''. Príslušníci rodiny sú opäť spomínaní v listine zo 7. marca [[1396]] v podobe: „''Dominicus filius Ladislai de Moroch Janos KarchaKarcha“'', syn Jána Moróca z Karcsa. Neskôr nachádzame príslušníkov rodu v osade Beketfalva (dnešné [[Holice (okres Dunajská Streda)|Holice]], Beketfa, okres Dunajská Streda), ktorá patrila k panstvu Prešporok a Holickej stolici. Morócovci patrili v rámci tejto stolice k tzv. kráľovským sedliakom, ktorí mali väčšie právomoci, ako tradiční [[Nevoľníctvo|nevoľníci]].

}}</ref> Imrich bol majiteľom husárskeho pluku (v 18. storočí mali vlastné pluky len tí najvýznamnejší [[Veľmož|magnáti]]) a preslávil sa v bitke pri [[Kolín]]e (1757), ako jeden z podmaršálov husárskej divízie (podmaršálom druhej divízie bol gróf [[Andrej Hadik|Hadik]]). Viacerí Morócovci sa objavujú v [[Komárňanská župa (Uhorsko)|Komárňanskej župe]] ako členovia povestného komárňanského [[Bandérium|bandéria]], ktoré sa preslávilo počas tureckých vojen (Morócovci sú spomínaní ako jeden zo šľachtických rodov bandéria, rok 1601<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kecskés|meno=László|titul=A komáromi szekeresgazdák|url=http://www.klt.hu/palyazatok/KLT_szekeresgazdak.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=31.12.2019|vydavateľ=}}</ref>). Ide o komárňanskú vetvu Morócovci de Martos, ktorá sa vytvorila z potomkov Pavla Moróca de Beketfalva (brat Antona Moróca de Beketfalva), jeho synov Blažeja Moróca a Gregora Moróca de Martos<ref name="Kecskés">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Dr. Alapi|meno=Gyula|titul=Komáromvármegye nemes csaiádai|url=http://real-eod.mtak.hu/5725/1/000910911.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=31.12.2019|vydavateľ=}}</ref>. Jeden z husárskych kapitánov v prvej svetovej vojne a člen komárňanského [[Bandérium|bandéria]] bol Ondrej († 1958)<ref name=":0" />, ktorý je spomínaný spolu s Františkom († 1943) aj ako „vitéz“ (vitéz je titul s významom „rytier“) , obaja sa narodili už do zemianskej rodiny Morócovcov z obce [[Jahodná (okres Dunajská Streda)|Jahodná]] (maď. Pozsonyeperjes).