Wikipédia

Alan Bartlett Shepard: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Andrej-airliner (diskusia | príspevky)
32 528 editací
dBez shrnutí editace
Andrej-airliner (diskusia | príspevky)
32 528 editací
Bez shrnutí editace
Riadok 25:
[[Kontradmirál (Spojené štáty)|Kontradmirál]] '''Alan Bartlett „Al“ Shepard, Jr.''' (* [[18. november]] [[1923]], [[East Derry (New Hampshire)|East Derry]] – † [[21. júl]] [[1998]], [[Pebble Beach (Kalifornia)|Pebble Beach]]) bol [[Spojené štáty|americký]] [[kozmonaut|astronaut]], [[United States Navy|námorný]] [[pilot]], [[skúšobný pilot]] a [[podnikateľ]].
 
Absolvent [[United States Naval Academy]] v [[Annapolis]]e s praxou na torpédoborci počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V roku 1946 sa stal námorným pilotom a o štyri roky neskôr skúšobným pilotom. V roku 1959 bol vybraný do prvej sedmičky astronautov [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] ([[Mercury Seven]]). V máji 1961 uskutočnil prvý pilotovaný let s posádkou programu [[Program Mercury|Mercury]]. Stal sa pritom prvým [[Američania (USA)|Američanom]] vo vesmíre, aj keď niekedy sa toto prvenstvo pripisuje [[John Glenn|Johnovi Glennovi]]. Shepard totiž vo vesmírnej lodi [[Mercury-Redstone 3|''Freedom 7'']] (Mercury-Redstone 3) letel iba po [[balistická dráha|balistickej dráhe]], nedostal sa teda na [[obežná dráha|obežnú dráhu]] ako Glenn. Počas svojho letu sa Shepard stal celkovo druhým človekom vo vesmíre a prvým, ktorý manuálne ovládal orientáciu [[kozmická loď|kozmickej lode]]. V konečných fázach programu Mercury bol určený ako pilot letu [[Mercury-Atlas 10]], ktorý bol naplánovaný ako trojdňová misia. Shepard loď pomenoval ''Freedom 7-II'' na počesť svojej prvej kozmickej lode, ale misia bola nakoniec zrušená.
 
Potom bol vymenovaný za veliteľa prvého pilotovaného letu programu [[program Gemini|Gemini]], ale v roku 1963 bol vyradený z letového stavu kvôli tzv. [[Ménièrova choroba|Ménièrovej chorobe]]. Išlo o chorobu vnútorného ucha, ktorá mu bola v roku 1968 úspešne vyliečená chirurgickým zákrokom.
Riadok 85:
[[Súbor:The Mercury Seven Astronauts - GPN-2000-001286.jpg|thumb|Astronauti Mercury Seven pred lietadlom [[Convair F-106 Delta Dart|F-106B Delta Dart]] [[Langley Research Center|Langleyovho výskumného strediska]] [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]. Zľava doprava: [[Malcolm Scott Carpenter|Scott Carpenter]], [[Gordon Cooper]], [[John Glenn]], [[Virgil Ivan Grissom|Virgil I. Grissom]], [[Walter Marty Schirra|Walter M. Schirra]], Alan B. Shepard Jr. a [[Deke Slayton|Donald K. Slayton]]]]
 
V roku [[1959]] dostal novovzniknutý [[National Aeronautics and Space Administration|Národný úrad pre letectvo a vesmír]] (NASA) povolenie od [[prezident Spojených štátov|prezidenta]] [[Dwight D. Eisenhower|Dwighta D. Eisenhowera]] vybrať svojich prvých [[kozmonaut|astronautov]] z radov vojenských skúšobných pilotov. Služobné záznamy 508 absolventov škôl skúšobných pilotov získala z [[Ministerstvo obrany Spojených štátov|ministerstva obrany]]. Z tohto celkového počtu vyhovovalo minimálnym štandardom 110 pilotov.<ref>Atkinson & Shafritz 1985, s. 36 – 39.</ref> Tie zahŕňali vek menej ako 40 rokov, bakalársky titul alebo jeho ekvivalent a výšku menej než 180&nbsp;cm. U niektorých požiadaviek sa mohlo počítať s istou toleranciou, požadovaná výška však bola pevne stanovená. Dôvodom boli rozmery kabíny [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]].<ref>Burgess 2011, s. 35.</ref>
 
Alan Shepard sa o týchto skutočnostiach dozvedel v januári 1959, kedy v novinách ''[[The New York Times]]'' zahliadol článok o NASA. V článku sa písalo o plánovanom lete človeka do vesmíru a o tom, že NASA má v pláne osloviť 110 špičkových skúšobných pilotov a z nich vybrať pár tých, ktorí by mohli plánovaný let uskutočniť. Doterajšia kariéra a výsledky radili Alana podľa jeho vlastnej mienky k favoritom výberu. V nasledujúcich dňoch však Shepard prežíval isté sklamanie, keď sa začal dozvedať o ostatných kamarátoch, ktorí dostali pozvánku do [[Pentagón (USA)|Pentagónu]], kým on nie. Nakoniec vysvitlo, že Alanova pozvánka sa iba stratila. Dostal ju s týždňovým oneskorením. Všetkých 110 kandidátov následne rozdelili do troch skupín, pričom v prvej skupine boli tí najsľubnejší.<ref>Burgess 2011, s. 38.</ref>
Riadok 130:
[[Súbor:Freedom 7 II insignia.jpg|thumb|left|Znak zrušeného Shepardovho letu [[Mercury-Atlas 10]]]]
 
V [[október|októbri]] 1962 bol Alan nominovaný do funkcie náhradníka [[Gordon Cooper|Gordona Coopera]] pre let [[Mercury-Atlas 9]]. V zákulisí však začal intenzívne lobovať za svoj vlastný let.<ref>Burgess 2013, s. 236 – 237.</ref> NASA svoju pozornosť zatiaľ sústredila na Cooperov let, ktorý bol pôvodne naplánovaný na jeden deň, ale koncom roka 1962 trvanie misie predĺžila na takmer dva dni. Shepardovi vyhovovalo, keď vedenie NASA začiatkom roka [[1963]] navrhlo v rámci programu Mercury uskutočniť ešte jeden let, [[Mercury-Atlas 10]] (MA-10). Návrh prišiel z dôvodu snahy vyplniť časovú medzeru, ktorá vznikne v americkej pilotovanej kozmonautike po Cooperovom lete, kým sa začnú lety [[program Gemini|programu Gemini]]. Na rekordný trojdňový let už bolo pripravené takmer všetko.<ref name="Swenson, Grimwood & Alexander 492">Swenson, Grimwood & Alexander 1966, s. 492.</ref> Nosná raketa [[Atlas (raketa)|Atlas]] už bola vyrobená, do kabíny kozmickej lode Mercury (výr. č. 15) už boli inštalované systémy, ktoré mali let v rekordnom trvaní umožniť a nominovaný pilot, Alan Shepard, už loď pomenoval ''Freedom 7-II'' na počesť svojej prvej kozmickej lode. Niekoľko mesiacov pred plánovaným štartom ale vedenie NASA zmenilo ohľadom letu MA-10 stanovisko. Keď sa blížil deň štartu letu [[Mercury-Atlas 9]], tlačový hovorca NASA dňa [[11. máj]]a 1963 oznámil, že ak bude let MA-9 úspešný, bude to posledná misia programu. Za uskutočnenie misie Mercury-Atlas 10 sa po Shepardovej prosbe prihováral aj prezident John F. Kennedy, pričom konečné rozhodnutie nechal na vedenie NASA.<ref>Thompson 2004, s. 344 – 345.</ref> V tom čase sa už začínal postupne rozbiehať aj program Gemini. Navyše, technické problémy, ktoré sa vyskytli ku koncu Cooperovho letu, sa ukázali byť spôsobené hlavne ich zaťažovaním za hranice svojich možností. Vedenie NASA preto nechcelo nič riskovať, a tak dňa [[12. jún]]a 1963 vtedajší riaditeľ NASA, [[James Edwin Webb|James Webb]], oznámil Výboru pre vesmír [[Senát Spojených štátov|Senátu Spojených štátov]], že program Mercury splnil všetky ciele. Povedal, že priorita by teraz mala byť venovaná programu Gemini.<ref name="Swenson, Grimwood & Alexander 492"/> To znamenalo koniec potenciálnej misie Mercury-Atlas 10. O deň neskôr NASA zrušila zmluvu pre program Mercury s firmou [[McDonnell Aircraft Corporation]]. Kozmická loď ''Freedom 7-II'' bola uložená do skladu na [[Cape Canaveral]] a nikdy neletela.
 
=== Program Gemini: šéfastronaut ===
Po zrušení misie Mercury-Atlas 10 bol Shepard sklamaný. Jeho frustrácia však netrvala dlho. a[[Deke ešteSlayton]], ktorého v tommarci istom1962 rokuzbavili letového statusu kvôli [[srdce (orgán)|srdcovej]] [[arytmia|arytmii]], bol nominovanýteraz koordinátorom aktivít astronautov a neoficiálne aj „šéfastronautom“. Okrem mnohých ďalších povinností mal na starosti aj výber letových posádok. V druhej polovici roka 1963 nominoval Alana Sheparda do funkcie veliteľa, resp. veliaceho pilota prvého pilotovaného letu [[program Gemini|programu Gemini]], pričom druhým pilotom sa stal [[Thomas Patten Stafford|Thomas P. Stafford]], jeden z členov tzv. novej deviatky astronautov.<ref>Thompson 2004, s. 345 – 346.</ref> Hlavným cieľom ich misie malo byť preverenie manévrovacích schopností novej dvojmiestnej kozmickej lode. Postupne sa vrhli do príprav na let [[Gemini 3]], ktoré zahŕňali aj veľa hodín strávených v simulátore kozmickej lode [[Gemini (kozmická loď)|Gemini]]. Shepard si dvojmiestnu kabínu Gemini obľúbil. Vzbudzovala dojem malého útulného športového auta. Staffordovi sa však zdôveril so svojím tajomstvom. Na jeseň 1963, približne šesť týždňov po začiatku výcviku na misiu [[Gemini 3]], sa u Alana začali výrazne prejavovať extrémne závraty a nevoľnosť,{{#tag:ref|Prvé príznaky choroby pocítil už v roku 1959 po konferencii, na ktorej bola predstavená sedmička astronautov Mercury. Vtedy hral so svojím otcom a jedným známym golf na Virginia Beach, pričom začal náhle pociťovať závraty a točenie hlavy. Epizóda nemala žiadne ďalšie následky, ale Alan pre istotu zakázal ostatným o tejto príhode hovoriť. Tá sa mu mierne pripomenula ešte počas výcviku, keď mu po každej jazde na centrifúge nevoľnosť ustupovala pomalšie než ostatným astronautom, ale inak nepociťoval žiadne iné zdravotné problémy. Na jar roku 1963 sa mu tieto problémy vrátili a epizódy závratov s nevoľnosťou sa stále stupňovali.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 36. díl – Alan Shepard | url = http://www.kosmonautix.cz/2013/12/vesmirne-osudy-35-dil-alan-shepard/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2013-12-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref>|group=pozn.}} sprevádzané hlasitým „zvonením“ v ľavom uchu. Tieto nepríjemné epizódy sa snažil spočiatku držať v tajnosti obávajúc sa o svoj letový status. Uvedomoval si však, že ak by došlo k ďalším závratom a nevoľnosti vo vzduchu alebo vo vesmíre, mohlo by sa mu to stať osudným. Zašiel tak za svojím súkromným doktorom, ktorý mu predpísal lieky a vitamíny, o ktorých dúfal, že mu pomôžu. K ďalšej epizóde nakoniec došlo počas prednášky v [[Houston]]e, kam sa nedávno presťahoval z [[Virginia Beach]] v štáte [[Virgínia]]. Shepard tak musel oznámiť svoje prejavy neznámej choroby [[Deke Slayton|Dekovi Slaytonovi]], ktorý bol teraz riaditeľom letových operácií posádok, a požiadať o pomoc lekárov NASA.<ref>Thompson 2004, s. 350 – 351.</ref>
 
[[Súbor:Alan Shepard Mission Control.jpg|thumb|170px|''„Icy Commander“'' (Ľadový kapitán) Alan Shepard v časoch [[program Gemini|programu Gemini]]]]▼
Slayton mu odporučil Dr. Charlesa Berryho, šéflekára oddielu astronautov, ktorý Alana okamžite podrobil rôznym testom a vyšetreniam. Počas vyšetrení sa ukázalo, že Shepard nedokáže udržať rovnováhu ani na jednej nohe. Testy a vyšetrenia nakoniec preukázali, že Shepard trpí tzv. [[Ménièrova choroba|Ménièrovou chorobou]]. Ide o stav, pri ktorom sa hromadí tekutina vo [[vnútorné ucho|vnútornom uchu]] a ovplyvňuje správanie vestibulárneho aparátu, ktorý zodpovedá za udržovanie rovnováhy. Na chorobu neexistuje žiadny známy liek, ale asi v 20% prípadov choroba spontánne odznie sama.<ref>Thompson 2004, s. 352 – 354.</ref><ref>Shepard 1995, s. 168 – 170.</ref> V snahe odčerpať prebytočnú tekutinu z ucha lekári Shepardovi predpísali [[diuretikum|diuretiká]]{{#tag:ref|Liečivo alebo rastlinná droga navodzujúca zvýšenú diurézu (vylučovanie) vody a elektrolytov v moči.|group=pozn.}} a silné dávky [[niacín]]u.{{#tag:ref|Jeden z vitamínov B. Vitamín B3 je nevyhnutne potrebný pri tvorbe energie v bunkách a je dôležitý pri srdcovej, nervovej a svalovej činnosti a pri udržiavaní zdravej kože a dobrého fungovania tráviaceho traktu.|group=pozn.}} Pri testoch okrem spomínaného lekári u Alana objavili aj začínajúci [[zelený zákal|glaukóm]] (zelený zákal). Na konci roka 1963 sa Alan začal sťažovať na škrabanie v krku a následné [[Röntgenové žiarenie|röntgenové]] snímky odhalili malú [[nádor|hrčku]] na jeho [[štítna žľaza|štítnej žľaze]]. Dňa [[17. január]]a [[1964]] sa Shepard podrobil operácii v [[Memorial Hermann Health System|Hermann Hospital]] v Houstone, pri ktorej mu lekári odobrali približne 20% tohto orgánu. Následná histológia preukázala, že nádor nebol zhubný. Nasadená liečba na potlačenie príznakov Ménièrovej choroby nakoniec nezabrala. Shepard musel byť natrvalo uzemnený. Zbavili ho aj lekárskeho povolenia, ktoré ho oprávňovalo pilotovať nadzvukové [[cvičné lietadlo|cvičné]] prúdové lietadlá [[Northrop T-38 Talon|T-38]], ktorými NASA disponovala, inak, než v prítomnosti ďalšieho pilota na palube. Dňa [[13. apríl]]a 1964 NASA informovala verejnosť, že hlavnou posádkou misie Gemini 3 sú veliaci pilot Gus Grissom a pilot [[John Watts Young|John Young]]. Záložnou posádkou sa stali Walter Schirra a Thomas Stafford.<ref>Thompson 2004, s. 366.</ref>▼
 
Slayton mu poradil, aby zašiel za Dr. Charlesom Berrym, šéflekárom oddielu astronautov, a všetko mu prezradil. Shepard vedel, že nemá na výber. Berry spolu s ďalšími lekármi NASA Alana okamžite podrobil rôznym testom a vyšetreniam. Lekári dúfali, že Shepardov stav je len dočasný alebo aspoň kontrolovateľný, lenže počas jedného z testov sa ukázalo, že Shepard nedokáže udržať rovnováhu ani na jednej nohe. Keď posledné testy a vyšetrenia skončili, Dr. Berry bol zrovna na služobnej ceste, a tak výsledky sa Shepard dozvedel od mladého lekára menom Duane Caterson, ktorý mu oznámil: ''„Si uzemnený zo zdravotných dôvodov, compadre.“'' Hoci strata letového statusu bola len dočasná, Shepard už začínal tušiť, že veliteľom Gemini 3 nakoniec nebude. Vyšetrenia ukázali, že Shepard trpí tzv. [[Ménièrova choroba|Ménièrovou chorobou]]. Ide o stav, pri ktorom sa hromadí tekutina vo [[vnútorné ucho|vnútornom uchu]] a ovplyvňuje správanie vestibulárneho aparátu, ktorý zodpovedá za udržovanie rovnováhy. Na chorobu neexistuje žiadny známy liek, ale asi v 20% prípadov choroba spontánne odznie sama.<ref>Thompson 2004, s. 352 – 354.</ref><ref>Shepard 1995, s. 168 – 170.</ref> V snahe odčerpať prebytočnú tekutinu z ucha lekári Shepardovi predpísali [[diuretikum|diuretiká]]{{#tag:ref|Liečivo alebo rastlinná droga navodzujúca zvýšenú diurézu (vylučovanie) vody a elektrolytov v moči.|group=pozn.}} a silné dávky [[niacín]]u.{{#tag:ref|Jeden z vitamínov B. Vitamín B3 je nevyhnutne potrebný pri tvorbe energie v bunkách a je dôležitý pri srdcovej, nervovej a svalovej činnosti a pri udržiavaní zdravej kože a dobrého fungovania tráviaceho traktu.|group=pozn.}} Pri testoch okrem spomínaného lekári u Alana objavili aj začínajúci [[zelený zákal|glaukóm]] (zelený zákal).
 
Značne frustrovanýFrustrovaný Shepard medzitým uvažoval o odchode z NASA a návrate k námorníctvu, ale Deke Slayton mu poradil, nech zostane v NASA. Ešte v [[november|novembri]] 1963 Alan nastúpil do funkcie riaditeľa kancelárie astronautov (''Chief of the Astronaut Office''), ako sa oficiálne nazývala pozícia šéfastronauta. Zodpovedal za sledovanie koordinácie, plánovanie a kontrolu všetkých aktivít týkajúcich sa astronautov NASA. Patrilo tam sledovanie vývoja a implementácia efektívnych výcvikových programov na zabezpečenie letovej pripravenosti personálu pre priraďovanie posádok na pilotované vesmírne lety; zriadeniezavedenie pilotných hodnotení použiteľných pre navrhovanie, konštrukciu a prevádzku kozmických systémov a príslušenstva; poskytovanie kvalitatívnych vedeckých a technických záznamov s cieľom uľahčiť celkové plánovanie misie, formulácia možných prevádzkových postupov, výber a charakter konkrétnych experimentov pre každý let. Pri tejto práci mal však Alan pocit, že jeho energia a intelektuálna kapacita nie sú využité na sto percent. Začal sa preto angažovať v súkromnom podnikaní. Ešte v roku 1963 zakúpil podiel v Baytown National Bank, ktorej sa časom stal prezidentom. Okrem toho sa angažoval aj v istej losangeleskej naftárskej firme a venoval sa chovu pretekárskych koní a dobytka.<ref name="history.nasa.gov">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 40th Anniversary of Mercury 7: Alan B. Shepard, Jr. | url = https://history.nasa.gov/40thmerc7/shepard.htm | vydavateľ = history.nasa.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Keďže Shepard sa ako vládny zamestnanec značne angažoval v súkromnej sfére, dostal od vtedajšieho riaditeľa NASA, Jamesa Webba, list, v ktorom mu Webb odporúčal zvážiť svoj angažmán v Baytown National Bank a brať pritom ohľad na verejnú mienku NASA. Ostatných astronautov pritom Shepard dôrazne varoval pred prijímaním darov od súkromných subjektov, čo svedčí o spletitosti jeho povahy. ▼
 
[[Súbor:Astronaut Edward H. White II (left), Gemini-4 pilot.jpg|thumb|left|Shepard (v strede) pri rozhovore s astronautom [[Edward Higgins White|Edwardom Whiteom]] (vľavo) a technikom NASA v deň štartu misie [[Gemini 4]], 3. jún 1965]]
▲[[Súbor:Alan Shepard Mission Control.jpg|thumb|170px|''„Icy Commander“'' (Ľadový kapitán) Alan Shepard v časoch [[program Gemini|programu Gemini]]]]
 
▲Slayton mu odporučil Dr. Charlesa Berryho, šéflekára oddielu astronautov, ktorý Alana okamžite podrobil rôznym testom a vyšetreniam. Počas vyšetrení sa ukázalo, že Shepard nedokáže udržať rovnováhu ani na jednej nohe. Testy a vyšetrenia nakoniec preukázali, že Shepard trpí tzv. [[Ménièrova choroba|Ménièrovou chorobou]]. Ide o stav, pri ktorom sa hromadí tekutina vo [[vnútorné ucho|vnútornom uchu]] a ovplyvňuje správanie vestibulárneho aparátu, ktorý zodpovedá za udržovanie rovnováhy. Na chorobu neexistuje žiadny známy liek, ale asi v 20% prípadov choroba spontánne odznie sama.<ref>Thompson 2004, s. 352 – 354.</ref><ref>Shepard 1995, s. 168 – 170.</ref> V snahe odčerpať prebytočnú tekutinu z ucha lekári Shepardovi predpísali [[diuretikum|diuretiká]]{{#tag:ref|Liečivo alebo rastlinná droga navodzujúca zvýšenú diurézu (vylučovanie) vody a elektrolytov v moči.|group=pozn.}} a silné dávky [[niacín]]u.{{#tag:ref|Jeden z vitamínov B. Vitamín B3 je nevyhnutne potrebný pri tvorbe energie v bunkách a je dôležitý pri srdcovej, nervovej a svalovej činnosti a pri udržiavaní zdravej kože a dobrého fungovania tráviaceho traktu.|group=pozn.}} Pri testoch okrem spomínaného lekári u Alana objavili aj začínajúci [[zelený zákal|glaukóm]] (zelený zákal). Na konci roka 1963 sa Alan začal sťažovať na škrabanie v krku a následné [[Röntgenové žiarenie|röntgenové]] snímky odhalili malú [[nádor|hrčku]] na jeho [[štítna žľaza|štítnej žľaze]]. Dňa [[17. január]]a [[1964]] sa Shepard podrobil operácii v [[Memorial Hermann Health System|Hermann Hospital]] v Houstone, pri ktorej mu lekári odobrali približne 20% tohto orgánu. Následná histológia preukázala, že nádor nebol zhubný. Nasadená liečba na potlačenie príznakov Ménièrovej choroby nakoniec nezabrala. Shepard musel byť natrvalo uzemnený. Zbavili ho aj lekárskeho povolenia, ktoré ho oprávňovalo pilotovať nadzvukové [[cvičné lietadlo|cvičné]] prúdové lietadlá [[Northrop T-38 Talon|T-38]], ktorými NASA disponovala, inak, než v prítomnosti ďalšieho pilota na palube. Dňa [[13. apríl]]a 1964 NASA informovala verejnosť, že hlavnou posádkou misie Gemini 3 sú veliaci pilot Gus Grissom a pilot [[John Watts Young|John Young]]. Záložnou posádkou sa stali Walter Schirra a Thomas Stafford.<ref>Thompson 2004, s. 366.</ref>
▲Značne frustrovaný Shepard medzitým uvažoval o odchode z NASA a návrate k námorníctvu, ale Deke Slayton mu poradil, nech zostane v NASA. Ešte v [[november|novembri]] 1963 Alan nastúpil do funkcie riaditeľa kancelárie astronautov (''Chief of the Astronaut Office''), ako sa oficiálne nazývala pozícia šéfastronauta. Zodpovedal za sledovanie koordinácie, plánovanie a kontrolu všetkých aktivít týkajúcich sa astronautov NASA. Patrilo tam sledovanie vývoja a implementácia efektívnych výcvikových programov na zabezpečenie letovej pripravenosti personálu pre priraďovanie posádok na pilotované vesmírne lety; zriadenie pilotných hodnotení použiteľných pre navrhovanie, konštrukciu a prevádzku kozmických systémov a príslušenstva; poskytovanie kvalitatívnych vedeckých a technických záznamov s cieľom uľahčiť celkové plánovanie misie, formulácia možných prevádzkových postupov, výber a charakter konkrétnych experimentov pre každý let. Pri tejto práci mal však Alan pocit, že jeho energia a intelektuálna kapacita nie sú využité na sto percent. Začal sa preto angažovať v súkromnom podnikaní. Ešte v roku 1963 zakúpil podiel v Baytown National Bank, ktorej sa časom stal prezidentom. Okrem toho sa angažoval aj v istej losangeleskej naftárskej firme a venoval sa chovu pretekárskych koní a dobytka.<ref name="history.nasa.gov">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 40th Anniversary of Mercury 7: Alan B. Shepard, Jr. | url = https://history.nasa.gov/40thmerc7/shepard.htm | vydavateľ = history.nasa.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Keďže Shepard sa ako vládny zamestnanec značne angažoval v súkromnej sfére, dostal od vtedajšieho riaditeľa NASA, Jamesa Webba, list, v ktorom mu Webb odporúčal zvážiť svoj angažmán v Baytown National Bank a brať pritom ohľad na verejnú mienku NASA. Ostatných astronautov pritom Shepard dôrazne varoval pred prijímaním darov od súkromných subjektov, čo svedčí o spletitosti jeho povahy.
 
V dôsledku straty letového statusu kvôli Ménièrovej chorobe si svoju frustráciu často vybíjal na ľuďoch okolo seba. Mnohým astronautom hlasito vyčítal ich nedostatky, pričom si získal aj prezývky ako, napríklad ''„Had“'', ''„Bastard“'' a ''„Vymáhač“''. Počas tohto obdobia mala jeho sekretárka k dispozícii niekoľko portrétových fotografií, na ktorých Shepard pózoval s rôznymi výrazmi v tvári. Na dvere svojej kancelárie striedavo vyvesovala dve fotografie s nápisom ''„Mood of the Day“'' (nálada dňa) podľa toho, akú náladu mal Alan pri príchode do práce. Keď bolo všetko v poriadku, vyvesila fotografiu usmiateho Sheparda, ale keď Alan nemal práve svoj deň, visela na dverách fotografia zobrazujúca Alana s vážnym výrazom v tvári a veľmi prenikavým pohľadom. Návštevníci sa mohli potom pri pohľade na vyvesenú fotografiu rozhodnúť, či je vhodná chvíľa na rozhovor so Shepardom.<ref>Thompson 2004, s. 359 – 360.</ref> Novinár a spisovateľ [[Tom Wolfe]] charakterizoval tieto Shepardove duálne osobnosti ako ''„Smilin’ Al“'' (Usmievajúci sa Al) a ''„Icy Commander“'' (Ľadový kapitán).
 
Dňa [[27. január]]a [[1967]] zahynuli počas príprav na misiu [[Apollo 1]] astronauti Gus Grissom (jeden z najbližších Shepardových priateľov), [[Edward Higgins White|Edward White]] a [[Roger Bruce Chaffee|Roger Chaffee]]. V období po nehode sa Shepard cítil ako jeden zo spoluvinníkov a pre svoje okolie začal byť takmer neznesiteľný. Veci zašli tak ďaleko, až si ho pozval k sebe do kancelárie Deke Slayton, ktorý sa Sheparda spýtal: ''„Nemyslíš, že si na chlapcov trochu príliš tvrdý?“'' Alan váhavo odpovedal: ''„Asi som sa na nich vybíjal...“'' So Slaytonom mal potom ešte dlhý rozhovor, po ktorom sa Shepard dostal opäť do príjemnejšieho vnútorného rozpoloženia.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Alan_Bartlett_Shepard“