Verzia z 12:17, 11. apríl 2019 upraviť Wizzo-Bot (diskusia \| príspevky) Boti 148 418 editací d WPCleaner v1.43 - Fixed using Wikipédia:WikiProjekt Check Wikipedia (Hierarchia nadpisov) ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 17:13, 5. august 2020 upraviť vrátiť 2a02:ab04:2c44:1900:94ca:845a:8bfe:11ca (diskusia) anestézia bez prívlastku môže byť aj lokálna Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Celková anestézia''' (~~tiež~~iné názvy: '''narkóza''', staršie: '''celková anestéza'''<ref>anestézia. ~~alebo~~In: ~~narkóza~~[[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>) je cielene navodená strata vnímania zmyslových podnetov a riadené, vratné vyradenie niektorých životne dôležitých ~~funkcíí~~funkcií organizmu. Okrem bezbolestného priebehu operácie vytvára vhodné podmienky pre jej vykonanie - nehybné operačné pole, uvoľnenie svalového napätia. Spravidla je dosiahnutá farmakologicky. Celkovou anestéziou sa dosahuje strata vedomia, odstránenie vnímania bolesti, stabilizácia funkcii vegetatívneho nervového systému a relaxácia svalstva. Niektoré operácie je možné vykonať s použitím [[Regionálna anestézia\|regionálnej anestézie]], pri ktorej je pacient pri vedomí. == História == [[Súbor:Portable anaesthetic kit, Germany, 1914-1918 Wellcome L0059539.jpg\|alt=Vybavenie pre celkovú anestéziu počas 1. svetovej vojny\|náhľad\|Vybavenie pre celkovú anestéziu počas 1. svetovej vojny, modifikovaná Schimmelbuschova maska (vpravo) a fľašky éteru.]] Anestetické účinky [[Oxid dusný\|oxidu dusného]], dodnes rutinne používaného inhalačného anestetika, objavil [[Humphry Davy]] okolo roku 1799, prvá ~~anestéza~~anestézia počas operácie bola oficiálne vykonaná a opísaná [[William Morton\|Williamom T. G. Mortonom]] v roku 1846. Použitou látkou bol [[Éter (chémia)\|éter]], pre ktorého presnejšie dávkovanie [[Curt T. Schimmelbusch]] skonštruoval špeciálnu masku, na ktorú sa éter podľa potreby kvapkal. S veľkým odstupom času boli zavádzané ďalšie anestetiká - r. 1934 intravenózne aplikovaný [[thiopental]], v roku 1956 inhalačný [[halotán]], od 70. rokov 20. stor. potom ďalšie moderné anestetiká. Od konca 19. storočia sa používalo zaistenie dýchacích ciest kanylou - [[intubácia]], od 20. rokov 20. storočia sa bežne používa k intubácii [[laryngoskop]] v dnešnej podobe. Od roku 1942 sa datujú pokusy so svalovými relaxanciami, ktoré sa stali bezpečnými až po zvládnutí [[Umelá pľúcna ventilácia\|umelej pľúcnej ventilácie]] a objave [[Suxametónium\|suxametónia]] v roku 1951. == Princíp == Mechanizmus celkovej ~~anestézy~~anestézie dosiaľ nie je úplne objasnený. Spája sa s vratnými zmenami na [[Bunková membrána\|bunkovej membráne]] a ovplyvnení dejov na nervových [[Synapsia (neurológia)\|synapsiách]] - ovplyvnenie GABA komplexu ([[benzodiazepín\|benzodiazepíny]], [[propofol]], [[etomidát]]), zníženie excitačného prenosu cez NMDA receptor ([[ketamín]]), reakcia s hydrofóbnymi súčasťami [[Lipid\|lipidov]] v bunkovej membráne (inhalačné anestetiká). == Rozdelenie == Riadok 12: === Inhalačná anestézia === [[Súbor:Ana arbeitsplatz.JPG\|alt=anesteziologický prístroj\|náhľad\|Vybavenie pre celkovú anestéziu: anesteziologický prístroj s monitormi (vľavo) a pojazdný stolík s pomôckami a liekmi.]] Dosahuje sa vdychovaním anestetických plynov alebo výparov. Jej účinok je pomalší a dlhší a väčšinou sa používa k udržiavaniu pacienta v ~~anestéze~~anestézii. Zriedkavejšie a len pre niektoré druhy výkonov sa používa technika VIMA, pri ktorej je podávané len inhalačné anestetikum. Inhalačné anestetiká sa v súčasnosti aplikujú pomocou [[Anestéziológia\|anesteziologického]] prístroja, do ktorého sú pod tlakom privádzané medicinálne plyny - [[vzduch]], [[kyslík]], [[oxid dusný]]. Jeho súčasťami sú pľúcny ventilátor s monitorom parametrov ventilácie a analyzátormi vdychovanej a vydychovanej zmesi plynov, merače a regulátory prietoku plynov, dávkovacie zariadenie kvapalných prchavých anestetík (odparovač), pohlcovač oxidu uhličitého, zásobný dýchací vak, odsávačka obsahu dýchacích ciest a monitor vitálnych funkcii pacienta. Anesteziologický prístroj je napojený na dýchacie cesty pacienta maskou alebo kanylou cez anesteziologický dýchací systém - sústavu hadíc a ventilov, ktoré usmerňujú prúdenie vdychovanej a vydychovanej zmesi plynov. Rozoznávajú sa otvorený a polootvorený systém, v ktorých vydychovaná zmes odchádza do okolitej atmosféry a polouzatvorené systémy, v ktorých dochádza k čiastočnému opätovnému vdychovaniu vydychovanej zmesi. Ak je zaradený pohlcovač oxidu uhličitého, vzniká takzvaný okruh s inspiračnou (vdychovou) a expiračnou (výdychovou) vetvou.

Celková anestézia: Rozdiel medzi revíziami