|
== Etymológia ==
[[File:Ephesians 2,12 - Greek atheos.jpg|thumb|left|Grécke slovo {{lang|grc|αθεοι}} (''atheoi''), ako sa objavuje v [[List Efezanom|Liste Efezanom]] na začiatku 3. storočia v [[Papyrus 46|Papyruse 46]]. Obyčajne sa prekladá ako "[tí ktorí sú] bez Boha".<ref>Slovo {{lang|grc|αθεοι}} — v akejkoľvek forme — sa neobjavuje nikde v [[Septuaginta|Septuaginte]] alebo [[Nový zákon|Novom zákone]]. {{cite book|last=Robertson|first=A.T.|title=Word Pictures in the New Testament|origyear=1932|year=1960|publisher=Broadman Press|chapter=Ephesians: Chapter 2|chapterurl=http://www.ccel.org/r/robertson_at/wordpictures/htm/EPH2.RWP.html|quote=Old Greek word, not in LXX, only here in N.T. Atheists in the original sense of being without God and also in the sense of hostility to God from failure to worship him. See Paul's words in Ro 1:18–32.|accessdate=2011-04-09}}</ref>]]
V ranom starovekom Grécku znamenalo prídavné meno {{lang|grc|[[:wikt:ἄθεος|ἄθεος]]}} (z alfa privatíva ἀ- + {{lang|grc|[[:wikt:θεός|θεός]]}} "boh") "bezbožný". Prvýkrát bol použitý ako termín na vyslovenie nedôvery, zhruba znamenajúc „bezbožný“ alebo „bohapustý“. V 5. storočí pred n.l. začalo slovo indikovať zámernejšiu a aktívnejšiu bezbožnosť v zmysle "porušenia vzťahov s bohmi" alebo "odmietanie bohov". Termín [[:wikt:ἀσεβής|ἀσεβής]] (''''asebēs'''') sa potom začal používať na označenie tých, ktorí bezbožne popierali alebo znevažovali miestnych bohov, aj keď verili v iných bohov. Moderné preklady klasických textov niekedy prekladajú ''''átheos'''' ako "ateistický". Ako abstraktné podstatné meno existovalo tiež slovo {{lang|grc|[[:wikt:ἀθεότης|ἀθεότης]]}} (''''atheotēs''''), "ateizmus". [[Cicero]] prepísal grécke slovo do latinského ''{{lang|la|[[:wikt:atheos#Latin|átheos]]}}''. Termín sa často používal v polemike medzi [[Rané kresťanstvo|ranými kresťanmi]] a [[Náboženstvo starovekého Grécka|Helénmi]], kedy ho každá zo strán používala pejoratívne na označenie tej druhej.<ref name=drachmann>{{cite book |last=Drachmann |first=A.B. |title=Atheism in Pagan Antiquity |url=https://books.google.com/?id=cguq-yNii_QC&dq=Atheism+in+Pagan+Antiquity&printsec=frontcover |publisher=Chicago: Ares Publishers |year=1977 |origyear=1922 |isbn=978-0-89005-201-3 |quote=Atheism and atheist are words formed from Greek roots and with Greek derivative endings. Nevertheless, they are not Greek; their formation is not consonant with Greek usage. In Greek they said ''{{Transl |grc |átheos}}'' and ''{{Transl |grc |atheotēs}}''; to these the English words ungodly and ungodliness correspond rather closely. In exactly the same way as ungodly, ''{{Transl |grc |átheos}}'' was used as an expression of severe censure and moral condemnation; this use is an old one, and the oldest that can be traced. Not till later do we find it employed to denote a certain philosophical creed.}}</ref>
Použitie termínu ''atheist'' (z [[Francúzština|fr]]. ''{{lang|fr|[[wikt:athée|athée]]}}''), v zmysle "ten, kto ... odmieta existenciu Boha alebo bohov",<ref>{{cite web |url=http://www.thefreedictionary.com/atheist |title=atheist |publisher=American Heritage Dictionary of the English Language |year=2009 |accessdate=2013-11-21 |archive-url=https://web.archive.org/web/20131127232035/http://www.thefreedictionary.com/atheist |archive-date=27 November 2013 |url-status=live }}</ref> v [[Angličtina|angličtine]] predchádzalo použitiu termínu ''atheism;'' prvé známe použitie je z roku 1566<ref>{{cite book |series=English recusant literature, 1558–1640 |volume=203 |title=A Replie to Mr Calfhills Blasphemous Answer Made Against the Treatise of the Cross |url=https://books.google.com/books?id=20snAQAAIAAJ&printsec=frontcover |first=John |last=Martiall |authorlink=John Marshall (priest) |location=Louvain |year=1566 |page=[https://books.google.com/books?id=20snAQAAIAAJ&pg=PA49&dq=atheist 49] |access-date=23 April 2017 |archive-url=https://web.archive.org/web/20170423154826/https://books.google.com/books?id=20snAQAAIAAJ&printsec=frontcover |archive-date=23 April 2017 |url-status=live }}</ref> a 1571.<ref>Rendered as ''Atheistes'': {{cite book |last=Golding |first=Arthur |authorlink=Arthur Golding |title=The Psalmes of David and others, with J. Calvin's commentaries |year=1571 |pages=Ep. Ded. 3 |quote=The Atheistes which say..there is no God.|title-link=John Calvin}} Translated from Latin.</ref> ''Atheist'' ako označenie praktickej bezbožnosti bolo použité v roku 1577.<ref>{{cite book |last=Hanmer |first=Meredith |authorlink=Meredith Hanmer |title=The auncient ecclesiasticall histories of the first six hundred years after Christ, written by Eusebius, Socrates, and Evagrius |publisher=London |year=1577 |page=63 |oclc=55193813 |quote=The opinion which they conceaue of you, to be Atheists, or godlesse men.}}</ref> Termín ''atheism'' bol odvodený z francúzskeho ''{{lang|fr|[[wikt:athéisme|athéisme]]}}''<ref name="mw-online" /> a v angličtine sa objavil okolo roka 1587.<ref name=Golding>Rendered as ''Athisme'': {{cite book |others=Translated from French to English by [[Arthur Golding]] & [[Philip Sidney]] and published in London, 1587 |authorlink=Philippe de Mornay |first=Philippe |last=de Mornay |title=A Woorke Concerning the Trewnesse of the Christian Religion: Against Atheists, Epicures, Paynims, Iewes, Mahumetists, and other infidels |year=1581 |trans-title=De la vérite de la religion chréstienne (1581, Paris) |quote=Athisme, that is to say, vtter godlesnes.}}</ref> Staršia práca z roku 1534 použila termín ''atheonism''.<ref>{{cite book |url=https://books.google.com/?id=gW-gAAAAMAAJ&printsec=frontcover |year=c. 1534 |first=Polydore |last=Vergil |title=English history |quote=Godd would not longe suffer this impietie, or rather atheonisme. |accessdate=2011-04-09}}</ref><ref>The ''[[Oxford English Dictionary]]'' tiež zaznamenáva starší, nepravidelný útvar ''atheonism'', datovaný okolo roku 1534. Novšie a dnes nepoužívané slová ''athean'' a ''atheal'' sa datujú do rokov 1611 a 1612. {{cite book|title=The Oxford English Dictionary|edition=Second|year=1989|publisher=Oxford University Press|isbn=978-0-19-861186-8|author=prep. by J.A. Simpson ...|title-link=Oxford English Dictionary}}</ref> Príbuzné slová sa objavili neskôr: ''deist'' v roku 1621,<ref name=1621Deist>{{cite book |last=Burton |first=Robert |authorlink=Robert Burton (scholar) |work=[[The Anatomy of Melancholy]] |year=1621 |at=Part III, section IV. II. i |quote=Cousin-germans to these men are many of our great Philosophers and Deists |url=https://books.google.com/?id=cPgveWnCdRcC&printsec=frontcover&dq=anatomy+of+melancholy#v=onepage&q=deists&f=false |title=deist |accessdate=2011-04-09 |ref=harv}}</ref> ''theist'' v 1662,<ref>{{cite book |last=Martin |first=Edward |authorlink= |title=His opinion concerning the difference between the Church of England and Geneva [etc.] |publisher=London |year=1662 |chapter=Five Letters |page=45 |quote=To have said my office..twice a day..among Rebels, Theists, Atheists, Philologers, Wits, Masters of Reason, Puritanes [etc.].}}</ref> ''deism'' v 1675<ref name=1675Deism>{{cite book |url=https://books.google.com/?id=CFBGAAAAYAAJ&pg=PT255&dq=deism |title=An universal etymological English dictionary |first=Nathan |last=Bailey |year=1675}}</ref> a ''theism'' v roku 1678.<ref>Cudworth, Ralph. The true intellectual system of the universe. 1678. Chapter V Section II p. 73</ref> V tom čase "deista" a "deizmus" už mali svoj súčasný význam. Termín ''teizmus'' sa dostal do kontrastu s deizmom.
[[Karen Armstrong]] píše, že "počas 16. a 17. storočia bolo slovo ateista stále rezervované pre [[Polemika|polemiku]] ... Termín 'ateista' bola urážka. Nikoho ani nenapadlo sa označovať za ateistu."<ref>Armstrong, Karen (1999). ''A History of God''. London: Vintage. ISBN 978-0-09-927367-7.</ref>
''Ateizmus'' bol prvý krát použitý na opis vlastného svetonázoru v Európe koncom 18. storočia, špecificky v zmysle neviery v [[Monoteizmus|monoteistického]] [[Abrahámovský boh|abrahámovského boha]].<ref name="adevism">Čiastočne pre jeho široké použitie v monoteistickej západnej spoločnosti je ateizmus obyčajne opisovaný viac ako "neviera v Boha", než všeobecnejšie ako "neviera v božstvá". V moderných dielach je jasné odlíšenie medzi týmito dvoma definíciami zriedkavé, ale niektoré archaické použitia ateizmu zahrnujú iba nevieru v jedného Boha, nie v [[Polyteizmus|polyteistické]] božstvá. Z tohto dôvodu bol na konci 19. storočia razený nepoužívaný termín ''adevizmus,'' ktorý opisoval chýbanie viery vo viacčlenné božstvá.</ref> V 20. storočí sa vplyvom [[Globalizácia|globalizácie]] tento termín obsahovo rozšíril v zmysle neviery vo všetky božstvá, hoci v Západnom svete zostáva bežné popisovať ateizmus ako jednoducho "nevieru v Boha".<ref>Martin, Michael, ed. (2006). ''The Cambridge Companion to Atheism''. Cambridge: Cambridge University Press. ISBN <bdi>978-0-521-84270-9</bdi>.OL 22379448M.</ref>
== Dejiny ==
{{Main|Dejiny ateizmu}}
Kým najranejšie použite termínu a''teizmus'' je z [[Francúzsko|Francúzska]] 16. storočia,<ref name="mw-online">''Merriam-Webster Online:Atheism'', archived from the original on 21 November 2013, retrieved 21 November 2013, <q>First Known Use: 1546</q></ref><ref name=Golding /> myšlienky dnes považované za ateistické sú dokumentované už od [[Védske obdobie|Védskeho obdobia]] a [[Antika|antiky]].
=== Rané indické náboženstvá ===
{{Main|Ateizmus v hinduizme}}
Ateistické školy je možno nájsť v ranej indickej filozofii a existovali od čias [[Védske náboženstvo|Védskeho náboženstva]].<ref>{{cite book |last=Pandian |title=India, that is, sidd |publisher=Allied Publishers |year=1996 |page=64 |url=https://books.google.com/?id=B90uj14NHjMC&pg=PA64 |isbn=978-81-7023-561-3 |accessdate=2011-04-09}}</ref> Medzi šesť [[Astika a nastika|ortodoxných]] škôl hinduistickej filozofie patrí [[Sánkhja]], najstaršia filozofická škola myslenia, ktorá neakceptuje Boha; aj raná [[Mímánsa]] odmietala predstavu Boha.<ref>{{cite book |last=Dasgupta |first=Surendranath |title=A history of Indian philosophy, Volume 1 |publisher=Motilal Banarsidass |year=1992 |page=258 |url=https://books.google.com/?id=PoaMFmS1_lEC&pg=PA258 |isbn=978-81-208-0412-8}}</ref> Úplne materialistická a anti-teistická filozofická škola [[Lókájata]], pochádzajúca z Indie obdobia 6. storočia p.n.l., je pravdepodobne najexplicitnejšia ateistická filozofická škola v Indii, podobná gréckej [[Kyrénska škola|Kyrénskej škole]]. Táto vetva indickej filozofie je klasifikovaná ako [[Astika a nastika|heterodoxná]] pre svoje odmietanie autority [[Véda|Véd]] a nie je preto považovaná za súčasť šiestich ortodoxných škôl [[Hinduizmus|hinduizmu]]; je ale pozoruhodná ako dôkaz materialistického hnutia v rámci hinduizmu.<ref>Sarvepalli Radhakrishnan and Charles A. Moore. ''A Sourcebook in Indian Philosophy''. (Princeton University Press: 1957, Twelfth Princeton Paperback printing 1989) pp. 227–249. {{ISBN|0-691-01958-4}}.</ref> Chatterjee a Datta ale vysvetľujú, že naše porozumenie filozofie Lókájata je neúplné, založené zväčša na kritike myšlienok ostatných škôl; a že sa nejedná o živú tradíciu:<ref>Satischandra Chatterjee and Dhirendramohan Datta. ''An Introduction to Indian Philosophy''. Eighth Reprint Edition. (University of Calcutta: 1984). p. 55.</ref>
"Hoci materializmus v takej či onakej forme v Indii vždy existoval, a občasné odkazy možno nájsť vo Védach, budhistickej literatúre, eposoch i v neskorších filozofických dielach, nenašli sme žiadnu systematickú prácu o materializme, ani žiadnu organizovanú školu nasledovníkov, ako je to u ostatných filozofických škôl. Ale takmer každá práca ostatných škôl uvádza materialistické názory, ktoré sa snaží vyvracať. Naša znalosť indického materializmu je postavená predovšetkým na nich."
Medzi ďalšie indické filozofie všeobecne považované za ateistické patrí klasická [[Sánkhja]] a [[Mímánsa]]. Odmietnutie osobného Boha-stvoriteľa sa tiež objavuje v indickom [[Džinizmus|džinizme]] a [[Budhizmus|budhizme]].<ref name="Joshi">{{cite journal |last=Joshi |first=L.R. |year=1966 |title=A New Interpretation of Indian Atheism |journal=Philosophy East and West |volume=16 |issue=3/4 |pages=189–206 |doi=10.2307/1397540 |ref=harv |jstor=1397540}}</ref>
=== Antika ===
[[File:Socrates Louvre.jpg|thumb|upright|V [[Platón|Platónovej]] [[Obrana Sokratova|''Obrane Sokrata'']] bol [[Socrates|Sokrates]] (na obrázku) obvinený Melétom z neviery v bohov.<ref name="Burkert1985">{{cite book|last=Burkert|first=Walter|authorlink=Walter Burkert|date=1985|title=Greek Religion|publisher=Harvard University Press|location=Cambridge, Massachusetts|isbn=978-0-674-36281-9|pages=311–317|ref=harv}}</ref><ref name="Bremmer" />]]
Západný ateizmus má svoje korene v [[Predsokratovská filozofia|predsokratovskej gréckej filozofii]],<ref name="GraftonMostSettis" /> ale ateizmus v súčasnom zmysle slova bol v starovekom Grécku mimoriadne vzácny.<ref name="Garland2008">{{cite book |last1=Garland |first1=Robert |title=Ancient Greece: Everyday Life in the Birthplace of Western Civilization |date=2008 |publisher=Sterling |location=New York City |isbn=978-1-4549-0908-8 |page=209}}</ref><ref name="Winiarczyk">{{cite book |last1=Winiarczyk |first1=Marek |title=Diagoras of Melos: A Contribution to the History of Ancient Atheism |date=2016|translator-last=Zbirohowski-Kościa|translator-first=Witold |publisher=Walther de Gruyter |location=Berlin |isbn=978-3-11-044765-1 |pages=61–68 |url=https://books.google.com/?id=NryvDAAAQBAJ&printsec=frontcover&dq=Diagoras+of+Melos#v=onepage&q=Diagoras%20of%20Melos&f=false |ref=harv}}</ref><ref name="GraftonMostSettis" /> Predsokratovskí [[Atomizmus|atomisti]] ako [[Démokritos z Abdér|Démokritos]] sa pokúšali vysvetliť svet čisto [[Materializmus|materialistickým]] spôsobom a interpretovali náboženstvo ako ľudskú reakciu na prírodný fenomén, no explicitne neodmietali existenciu boha.<ref name="Burkert1985" /> [[Anaxagoras z Klazomen|Anaxagoras]], ktorého [[Irenej z Lyonu]] nazýva "ateistom",<ref>[[Irenaeus]]. ''[[Against Heresies]]'' II 14, 2 (D. 171) = 59 B 113 DK. See on this topic: Duran, Martin (2019). ''Wondering About God: Impiety, Agnosticism, and Atheism in Ancient Greece''. Barcelona. Independently Published. p. 28. {{ISBN|978-1-08061-240-6}}.</ref> bol obvinený z bezbožnosti a odsúdený za výrok, že "Slnko je druh rozžeraveného kameňa", prehlásenie, ktorým sa pokúsil odmietnuť božskosť nebeských telies.<ref>[[Flavius Josephus]]. ''[[Against Apion]]'' II, 265 = 59 A 19 DK; [[Plutarch]]. ''On superstition'' 10 p. 169 F – 170 A; [[Diogenes Laërtius]], II 12-14; [[Olympiodorus the Younger]]. ''Commentary on Aristotle's Meteorology'' p. 17, 19 Stüve = 59 B 19 DK.</ref> Na konci 5. storočia pred n.l. bol grécky lyrický básnik [[Diagoras z Mélu]] v [[Atény|Aténach]] obvinený ako "bezbožná osoba (ἄθεος)" a odsúdený na smrť po tom, čo sa posmieval [[Eleusínske mystérium|Eleusínskym mystériám]].<ref name="Garland2008" /><ref name="Winiarczyk" /><ref name="Burkert1985" /> Podarilo sa mu však z mesta utiecť a uniknúť tak poprave.<ref name="Garland2008" /><ref name="Winiarczyk" /><ref name="Burkert1985" /> Neskorší spisovatelia citovali Diagora ako "prvého ateistu",<ref>[[Friedrich Solmsen|Solmsen, Friedrich]] (1942). ''[https://books.google.com/books?vid=0blEqYn0npw5h4r_qPHc_fk&id=rLASAAAAIAAJ&pgis=1 Plato's Theology] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151102004009/https://books.google.com/books?vid=0blEqYn0npw5h4r_qPHc_fk&id=rLASAAAAIAAJ&pgis=1 |date=2 November 2015 }}''. Cornell University Press. p. 25.</ref><ref name="CIC">''... nullos esse omnino Diagoras et Theodorus Cyrenaicus ...'' Cicero, Marcus Tullius: ''De natura deorum.'' Comments and English text by Richard D. McKirahan. Thomas Library, Bryn Mawr College, 1997, p. 3. {{ISBN|0-929524-89-6}}</ref> ale pravdepodobne nebol ateistom v modernom zmysle toho slova.<ref name="Winiarczyk" />
Fragment zo stratenej satyrovej hry ''Sisyphus'', ktorý je pripisovaný [[Kritias|Kritiovi]] a [[Euripides|Euripidovi]], prehlasuje, že múdry muž vymyslel "strach z bohov" aby vydesil ľudí aby sa správali morálne.<ref name="WoodruffSmith">{{cite book |last1=Woodruff |first1=P. |last2=Smith |first2=N.D. |date=2000 |url=https://books.google.com/?id=pjM7N1eUCbQC&printsec=frontcover&dq=Socrates+philosophy#v=onepage&q=Socrates%20philosophy&f=false |title=Reason and Religion in Socratic Philosophy |location=Oxford |publisher=Oxford University Press |isbn=978-0-19-535092-0 |ref=harv}}</ref><ref name="Winiarczyk" /><ref>{{cite journal |last=Kahn |first=Charles |date=1997 |title=Greek Religion and Philosophy in the Sisyphus Fragment |journal=Phronesis |volume=42 |issue=3 |pages=247–262 |ref=harv |jstor=4182561 |doi=10.1163/15685289760518153}}</ref><ref name="Winiarczyk" /><ref name="GraftonMostSettis">{{cite book |date=2010 |last=Mulsow |first=Martin |chapter=Atheism |title=The Classical Tradition |chapter-url=https://books.google.co.uk/books?id=LbqF8z2bq3sC&pg=PA264&dq=devil+poseidon+pan#v=onepage&q=devil%20poseidon%20pan&f=false |editor1-last=Grafton |editor1-first=Anthony |editor1-link=Anthony Grafton |editor2-last=Most |editor2-first=Glenn W. |editor2-link=Glenn W. Most |editor3-last=Settis |editor3-first=Salvatore |publisher=The Belknap Press of Harvard University Press |location=Cambridge, Massachusetts and London |isbn=978-0-674-03572-0 |pages=96–97 |ref=harv |access-date=20 February 2018 |archive-url=https://web.archive.org/web/20171206135820/https://books.google.co.uk/books?id=LbqF8z2bq3sC&pg=PA264&dq=devil+poseidon+pan#v=onepage&q=devil%20poseidon%20pan&f=false |archive-date=6 December 2017 |url-status=live }}</ref> Toto konštatovanie ale v skutočnosti neznamená, že bohovia samotní neexistujú, ale skôr to, že ich moc je vymyslená.<ref name="GraftonMostSettis" /> Ateistické vyhlásenia sa tiež pripisujú filozofovi[[Prodikos|Prodikovi]]. [[Prótagoras (filozof)|Prótagoras]] sa tiež niekedy považuje za ateistu, ale zastával skôr agnostický svetonázor, hovoriac, že "pokiaľ ide o bohov, nie som schopný objaviť či existujú alebo nie, alebo akej forme sú podobní; lebo existuje veľa prekážok v poznaní, nejasností ohľadne subjektu a ľudský život je krátky."<ref>{{cite book|last=Bremmer|first=Jan|title=Atheism in Antiquity|postscript=,}}</ref><ref name="Garland2008" />
Aténska verejnosť spájala [[Sokrates|Sokrata]] (cca 470–399 pred n.l.) so smerovaním predsokratovskej filozofie k skúmaniu prírody a odmietaniu nadprirodzených vysvetlení javov.<ref name="Burkert1985" /><ref name="Bremmer" /> [[Aristofanes|Aristofanova]] komédia ''Oblaky'' (hraná v 423 pred n.l.) zobrazuje Sokrata ako učí svojich študentov, že tradičné grécke božstvá neexistujú.<ref name="Burkert1985" /><ref name="Bremmer" /> Sokrates bol neskôr súdený a popravený za obvinenie, že neverí v bohov štátu a namiesto nich vyznáva cudzích bohov.<ref name="Burkert1985" /><ref name="Bremmer" /> On samotný počas súdu obvinenia z ateizmu vehementne odmietal<ref name="Burkert1985" /><ref name="Bremmer">{{cite book|last=Bremmer|first=Jan|title=Atheism in Antiquity|postscript=,}}</ref><ref>{{cite book|first1=Thomas C.|last1=Brickhouse|last2=Smith|first2=Nicholas D.|title=Routledge Philosophy Guidebook to Plato and the Trial of Socrates|year=2004|publisher=Routledge|isbn=978-0-415-15681-3|page=112}} Konkrétne argumentoval, že tvrdenie o jeho úplnom ateizme je v protiklade s ostatnými časťami obžaloby, že predstavuje "nové božstvá".</ref> a všetky zachované zdroje o ňom naznačujú, že bol veľmi zbožný muž, ktorý sa modlil k vychádzajúcemu Slnku a veril, že [[Pýtia|orákulum v Delfách]] reprodukuje slová [[Apolón|Apolóna]].<ref name="Burkert1985" /> [[Euhémeros]] (cca 300 pred n.l.) publikoval svoj pohľad, že bohovia sú len zbožštení vládcovia, dobyvatelia a zakladatelia z minulosti, a že ich kulty a náboženstvá boli v jadre pokračovaním zaniknutých kráľovstiev a raných politických štruktúr.<ref>Fragmenty Euhémerových prác v Enniovom latinskom preklade boli zachované v zápisoch [[Cirkevný otec (stredovek)|Cirkevných otcov]] (napr. [[Lactantius|Lactantia]] a [[Eusebios z Kaisareie|Eusebia z Kaisareie]]), ktoré všetky odkazujú na staršie fragmenty [[Diodorus Siculus|Diodora]] 5,41–46 & 6.1.</ref> Hoci nebol striktný ateista, neskôr ho kritizovali za "šírenie ateizmu po obývanej zemi, z ktorej odstránil bohov".<ref>[[Plutarch]], ''Moralia—Isis and Osiris'' [http://penelope.uchicago.edu/Thayer/E/Roman/Texts/Plutarch/Moralia/Isis_and_Osiris*/B.html#23 23]</ref>
Najvýznamnejší grécky mysliteľ v oblasti rozvoja ateizmu bol [[Epikouros zo Samu]] (cca 300 rokov pred n.l.).<ref name="GraftonMostSettis" /> Čerpajúc z myšlienok Démokrita a atomistov, zastával materialistickú filozofiu, podľa ktorej vesmír riadili zákony náhody, bez potreby božského zásahu (pozri [[Determinizmus (filozofia)|vedecký determinizmus]]).<ref name="EpicStanEncycl">{{cite web |url=http://plato.stanford.edu/entries/epicurus/ |title=Epicurus (Stanford Encyclopedia of Philosophy) |website=Plato.stanford.edu |date= |accessdate=2013-11-10 |archive-url=https://web.archive.org/web/20120603100418/http://plato.stanford.edu/entries/epicurus/ |archive-date=3 June 2012 |url-status=live }}</ref> Hoci Epikouros naďalej zastával názor, že bohovia existujú,<ref name="Hickson2014">{{cite book |last=Hickson |first=Michael W. |editor1-last=McBrayer |editor1-first=Justin P. |editor2-last=Howard-Snyder |editor2-first=Daniel |date=2014 |chapter=A Brief History of Problems of Evil |title=The Blackwell Companion to The Problem of Evil |chapter-url=https://books.google.com/books?id=J0ScAgAAQBAJ&pg=PT26 |location=Hoboken, New Jersey |publisher=Wiley-Blackwell |isbn=978-1-118-60797-8 |pages=26–27 |ref=harv |access-date=15 September 2018 |archive-url=https://web.archive.org/web/20161120231324/https://books.google.com/books?id=J0ScAgAAQBAJ&pg=PT26 |archive-date=20 November 2016 |url-status=live }}</ref><ref name="GraftonMostSettis" /><ref name="EpicStanEncycl" /> veril, že sa nezaujímajú o záležitosti ľudí.<ref name="EpicStanEncycl" /> Snahou [[Epikureizmus|epikurejcov]] bolo dosiahnuť ''[[Ataraxia (filozofia)|ataraxiu]]'' ("pokoj duše") a dôležitou cestou k tomu bolo odhaliť strach z božieho hnevu ako iracionálny. Epikurejci tiež odmietali existenciu posmrtného života a nutnosť strachu z božieho utrpenia po smrti.<ref name="EpicStanEncycl" />
V 3. storočí pred n.l. grécki filozofi [[Teodóros z Kyrény]]<ref name=CIC /><ref>Diogenes Laërtius, The Lives and Opinions of Eminent Philosophers, ii</ref> a [[Stratón z Lampsaku]]<ref>Cicero, ''Lucullus'', 121. in Reale, G., ''A History of Ancient Philosophy''. SUNY Press. (1985).</ref> neverili v existenciu bohov.
[[Pyrrhonizmus|Pyrrhonický]] filozof [[Sextos Empeirikos]] zhrnul veľké množstvo dávnych argumentov proti existencii bohov a doporučoval, aby sa človek v tejto veci zdržal rozhodnutia.<ref>[[Sextus Empiricus]], ''Outlines of Pyrrhonism'' Book III, Chapter 3</ref> Jeho relatívne veľké množstvo preživších prác malo pretrvávajúci vplyv na neskorších filozofov.<ref name="gordonstein">Stein, Gordon (Ed.) (1980). "[http://www.positiveatheism.org/india/s1990c25.htm The History of Freethought and Atheism] {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070930024429/http://www.positiveatheism.org/india/s1990c25.htm |date=30 September 2007 }}". ''An Anthology of Atheism and Rationalism''. New York: Prometheus. Retrieved 2007-APR-03.</ref>
Význam termínu "ateista" sa v priebehu antiky menil.<ref name="Winiarczyk" /> Raní kresťania boli široko označovaní ako "ateisti", pretože neverili v existenciu grécko-rímskych božstiev.<ref name="Winiarczyk" /><ref name="Ferguson1993">{{cite book |last1=Ferguson |first1=Everett |title=Backgrounds of Early Christianity |date=1993 |publisher=William B. Eerdmans Publishing Company |location=Grand Rapids, Michigan |isbn=978-0-8028-0669-7 |pages=556–561 |edition=second}}</ref><ref name="Sherwin">{{cite journal |last1=Sherwin-White |first1=A.N. |title=Why Were the Early Christians Persecuted? – An Amendment |journal=Past and Present |volume=27 |date=April 1964 |issue=1 |pages=23–27 |jstor=649759|doi=10.1093/past/27.1.23 }}</ref> V časoch [[Rímske cisárstvo|Rímskeho cisárstva]] boli kresťania popravovaní za svoje všeobecné odmietanie [[Zoznam rímskych bohov|rímskych bohov]], no najmä [[Cisársky kult|cisárskeho kultu starovekého Ríma]].<ref name="Sherwin" /><ref name="Maycock">Maycock, A.L. and Ronald Knox (2003). ''[https://books.google.com/books?id=DmL8CljbqDwC Inquisition from Its Establishment to the Great Schism: An Introductory Study] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151030191702/https://books.google.com/books?id=DmL8CljbqDwC |date=30 October 2015 }}''. {{ISBN|0-7661-7290-2}}.</ref> Existoval veľký konflikt medzi kresťanmi a pohanmi, v ktorom každá skupina obviňovala tú druhú z ateizmu, keďže nepraktikovala náboženstvo, ktoré tá druhá považovala za správne.<ref name="Duran">{{cite book |last1=Duran |first1=Martin |title=Wondering About God: Impiety, Agnosticism, and Atheism in Ancient Greece |date=2019 |publisher=Independently Published |location=Barcelona |isbn=978-1-08-061240-6 |pages=171–178}}</ref> Keď sa kresťanstvo stalo za vlády [[Theodosius I. (Byzantská ríša)|Theodosia I.]] v roku 381 štátnym náboženstvom Ríma, [[heréza]] sa stala zločinom.<ref name="Maycock" />
=== Raný stredovek a renesancia ===
Počas [[Včasný stredovek|včasného stredoveku]] zažíval [[islamský svet]] svoj [[Zlatý vek Islamu|zlatý vek]]. Spoločne s pokrokmi vo vede a filozofii produkovali arabské a perzské územia otvorených racionalistov a ateistov, ako [[Abu Isa al-Warraq]] (9. storočie), [[Ibn ar-Ráwandí]] (827–911), [[Abú Bakr Mohammed ibn Zakaríja ar-Rází]] (854–925) a [[Abú al-Aláʾ al-Maʾarrí]] (973–1058). Al-Ma'arrí písal a učil, že náboženstvo samotné bolo "bájkou vymyslenou predkami"<ref name="Nicholson318">Reynold Alleyne Nicholson, 1962, ''A Literary History of the Arabs'', p. 318. Routledge</ref> a že ľudia boli "dvojakého typu: tí s mozgom, ale bez náboženstva, a tí s náboženstvom, ale bez mozgov."<ref>[http://www.sdsmt.edu/student-orgs/tfs/reading/freethought/islam.html Freethought Traditions in the Islamic World] {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120214102422/http://www.sdsmt.edu/student-orgs/tfs/reading/freethought/islam.html|date=14. február 2012}} Fredom Whiteheadom; tiež citované v Cyril Glasse, (2001), ''The New Encyclopedia of Islam'', str. 278. Rowman Altamira.</ref> Napriek tomu, že boli pomerne plodnými autormi sa z ich práce zachovalo málo, hlavne vo forme citácií a úryvkov v neskorších dielach moslimských [[Apologetika|apologétov]], ktorí sa ich pokúšali vyvracať.<ref>''Al-Zandaqa Wal Zanadiqa'', by Mohammad Abd-El Hamid Al-Hamad, first edition 1999, Dar Al-Taliaa Al-Jadida, Syria (Arabic)</ref> Ďalší prominentní učenci zlatého veku boli takisto spájaní s racionalistickým myslením a ateizmom, hoci súčasná intelektuálna atmosféra v islamskom svete a mizivé dôkazy, ktoré prežili z tých čias do súčasnosti, spôsobila, že toto tvrdenie je dnes považované za kontroverzné.
V Európe včasného a klasického stredoveku bolo hájenie ateistického svetonázoru vzácne (pozri heslo [[Stredoveká inkvizícia]]); [[metafyzika]] a teológia boli čo sa týka náboženstva dominantnými oblasťami záujmu.<ref name=":0">Zdybicka 2005, p. 4 </ref> V tomto období tu však boli aktivity, ktoré podporovali heterodoxné koncepcie kresťanského boha, vrátane rôznych pohľadov na prírodu, transcendenciu a poznateľnosť Boha. Jednotlivci a skupiny, ako [[Johannes Scotus Eriugena]], [[Dávid z Dinantu]], [[Amalrich z Bene]] a [[Bratia a sestry slobodného ducha]] podporovali kresťanský svetonázor s [[Panteizmus|panteistickými]] tendenciami. [[Mikuláš Kuzánsky]] sa držal formy [[Fideizmus|fideizmu]], ktorú volal ''[[docta ignorantia]]'' ("naučená ignorancia"), tvrdiac, že Boh sa ľuďmi nedá kategorizovať a preto je naša vedomosť o ňom obmedzená len na dohady. [[Viliam z Ockhamu]] svojou [[Nominalizmus|nominalistickou]] limitáciou ľudských znalostí na jednotlivé objekty podnietil anti-metafyzické tendencie a tvrdil, že božská podstata nemôže byť intuitívne alebo racionálne ľudským intelektom uchopená. Viliamovi nasledovníci, ako [[Ján z Mirecourtu]] a [[Mikuláš z Autrecourtu]] tento pohľad podporovali. Následné rozdelenie [[Viera a racionalita|viery a rozumu]] ovplyvnilo neskorších radikálnych a reformných teológov, ako [[John Wycliffe]], [[Jan Hus]] a [[Martin Luther]].<ref name=":0" />
Počas [[Renesancia|renesancie]] došlo k rozšíreniu spektra a pôsobnosti slobodného myslenia a skeptického prístupu. Jednotlivci ako [[Leonardo da Vinci]] videli experiment ako spôsob vysvetlenia a stáli proti [[Argument z autority|argumentom z náboženskej autority]]. Ďalší kritici náboženstva a cirkvi z tohto obdobia boli napríklad [[Niccolò Machiavelli]], [[Bonaventure des Périers]], [[Michel de Montaigne]] a [[François Rabelais]].<ref name="gordonstein" />
=== Skorý moderný vek ===
Historik [[Geoffrey Blainey]] napísal, že [[reformácia]] vydláždila cestu ateistom tým, že útočila na autoritu katolíckej cirkvi, čo zas "potichu inšpirovalo iných mysliteľov k útoku na autoritu nových protestantských cirkví".<ref>Geoffrey Blainey; A Short History of Christianity; Viking; 2011; p. 388</ref> [[Deizmus]] získal vplyv vo Francúzsku, Prusku a Anglicku. Filozof [[Baruch Spinoza]] bol podľa Blaineyho "pravdepodobne prvý veľmi známy 'semi-ateista' v katolíckych krajinách modernej éry". Spinoza veril, že prírodné zákony vysvetľujú fungovanie vesmíru. V roku 1661 publikoval svoje ''Krátke pojednanie o Bohu''.<ref>Geoffrey Blainey; A Short History of Christianity; Viking; 2011; p. 343</ref>
[[Kritika kresťanstva]] začala byť v 17. a 18. storočí čoraz častejšia, najmä vo Francúzsku a Anglicku, kde sa zdalo, že podľa vtedajších zdrojov došlo k náboženskej únave. Niektorí prostestantskí myslitelia, ako [[Thomas Hobbes]], zastávali materialistickú filozofiu a skepticizmus voči nadprirodzeným úkazom, zatiaľčo Spinoza odmietol [[Božia prozreteľnosť|božiu prozreteľnosť]] v prospech [[Panenteizmus|panenteistického]] naturalizmu. Koncom 17. storočia začal byť deizmus otvorenie podporovaný intelektuálmi ako [[John Toland (Irish Philosopher)|John Toland]], ktorý vytvoril termín "panteista".<ref>{{cite web |url=http://www.etymonline.com/index.php?term=pantheism |title=Online Etymology Dictionary |accessdate=2013-11-26 |archive-url=https://web.archive.org/web/20131202223113/http://www.etymonline.com/index.php?term=pantheism |archive-date=2 December 2013 |url-status=live }}</ref>
Prvý známy explicitný ateista bol nemecký kritik náboženstva [[Matthias Knutzen]], autor troch prác z 1674.<ref>Winfried Schröder, in: Matthias Knutzen: Schriften und Materialien (2010), p. 8. Pozri aj Rececca Moore, ''The Heritage of Western Humanism, Scepticism and Freethought'' (2011), ktorá Knutzena nazvala "prvým otvoreným advokátom moderného ateistického pohľadu" [http://reason.sdsu.edu/germany.html online here] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120330182416/http://reason.sdsu.edu/germany.html|date=30 March 2012}}</ref> Bol nasledovaný dvomi ďalšími explicitne ateistickými autormi; poľským ex-jezuitom a filozofom [[Kazimierz Łyszczyński|Kazimierzom Łyszczyńskim]] a v roku 1720 francúzskym kňazom [[Jean Meslier|Jeanom Meslierom]].<ref>{{cite web |url=http://nova.wpunj.edu/newpolitics/issue40/Onfray40.htm |title=Michel Onfray on Jean Meslier |publisher=William Paterson University |accessdate=2011-11-04 |archive-url=https://web.archive.org/web/20120112154508/http://nova.wpunj.edu/newpolitics/issue40/Onfray40.htm |archive-date=12 January 2012 |url-status=dead }}</ref> V priebehu 18. storočia nasledovali ďalší otvorene ateistickí myslitelia, ako [[Baron d'Holbach]], [[Jacques-André Naigeon]] a ďalší [[Francúzsky materializmus 18. storočia|francúzski materialisti]].<ref name="Holbach-SoN">{{cite book |last=d'Holbach |first=P.H.T. |authorlink=Baron d'Holbach |title=The System of Nature |url=https://www.fulltextarchive.com/page/The-System-of-Nature-Vol-21/ |accessdate=2011-04-07 |year=1770 |volume=2 |archive-url=https://web.archive.org/web/20190617162007/https://www.fulltextarchive.com/page/The-System-of-Nature-Vol-21/ |archive-date=17 June 2019 |url-status=live }}</ref> [[John Locke]], na rozdiel od nich, hoci obhajca tolerancie, vyzýval autority aby ateizmus netolerovali; veril, že odmietnutie existencie Boha by podkopalo sociálny poriadok a viedlo k chaosu.<ref>[[Jeremy Waldron]] (2002). ''God, Locke, and Equality: Christian Foundations in Locke's Political Thought''; Cambridge, p. 217</ref>
Filozof [[David Hume]] vytvoril skeptickú [[Teória poznania|epistemológiu]] založenú na [[Empirické poznanie|empiricizme]], a filozofia [[Immanuel Kant|Immanuela Kanta]] tvrdo spochybňovala samotnú možnosť metafyzickej znalosti. Obaja filozofi podkopali metafyzickú bázu prírodnej teológie a kritizovali klasické [[Dôkaz existencie Boha|argumenty pre existenciu Boha]].
[[File:Ludwig Andreas Feuerbach.jpg|thumb|left|upright|''Das Weſen des Chriſtenthums'' [[Ludwig Andreas Feuerbach|Ludwiga Feuerbacha]] (1841) významne ovplyvnila filozofov ako [[Friedrich Engels|Engels]], [[Karl Marx|Marx]], [[David Strauss]], [[Friedrich Nietzsche|Nietzsche]] a [[Max Stirner]]. Považoval Boha za ľudský výtvor a náboženské aktivity za uspokojovanie vnútorných túžob a predstáv. Preto je považovaný za otca zakladateľa modernej [[Antropológia náboženstva|antropológie náboženstva]].]]
Blainey poznamenáva, že hoci je [[Voltaire]] široko považovaný za človeka, ktorý výrazne prispel k ateistickému mysleniu v čase [[Veľká francúzska revolúcia|Revolúcie]], rovnako zvažoval strach z Boha ohľadom odstrašenia od stupňovania deštrukcie. Hovoril, že "ak by Boh neexistoval, bolo by nutné ho vymyslieť."<ref>Geoffrey Blainey; A Short History of Christianity; Viking; 2011; pp. 390–391</ref> V pamflete ''[[Reflections on the Revolution in France]]'' (1790) odsúdil filozof [[Edmund Burke]] ateizmus, píšuc o "tajnom spolku", ktorý "pred niekoľkými rokmi sformoval niečo ako profesionálny plán na zničenie kresťanského náboženstva. Tento cieľ sledovali s oduševnením, ktoré bolo predtým známe iba u propagátorov zbožnosti ... Títo otcovia ateizmu boli bigotní svojim vlastným spôsobom ...". Burke tvrdil, že "človek je zo svojej podstaty náboženské zviera" a "ateizmus je proti nielen nášmu rozumu, ale aj inštinktom; a ... nemôže pretrvať dlho".<ref>{{cite web |url=http://ebooks.adelaide.edu.au/b/burke/edmund/reflections-on-the-revolution-in-france/ |title=Reflections on the Revolution in France |website=adelaide.edu.au |access-date=25 November 2013 |archive-url=https://web.archive.org/web/20131203033011/http://ebooks.adelaide.edu.au/b/burke/edmund/reflections-on-the-revolution-in-france/ |archive-date=3 December 2013 |url-status=live }}</ref>
[[Baron d'Holbach]] bol významná postava francúzskeho [[Osvietenstvo|osvietenstva]], známy predovšetkým vďaka svojmu ateizmu a rozsiahlemu písomnému protináboženskému dielu. Najznámejšie z nich je ''[[Système de la nature]]'' (1770) a ''[[Le Christianisme dévoilé]]''. Jeden z cieľov Francúzskej revolúcie bola reštrukturalizácia a podriadenie kléru štátnej moci prostredníctvom [[Občianska ústava duchovenstva|Občianskej ústavy duchovenstva]]. Pokusy ju presadiť viedli k [[Antiklerikalizmus|protináboženskému]] násiliu a vyhosteniu časti duchovenstva z Francúzska, ktoré trvalo až do [[Termidorská reakcia|Termidorskej reakcie]]. V roku 1793 sa dostali k moci radikálni [[jakobíni]] a zaviedli tzv. [[Jakobínsky teror|vládu teroru]]. Jakobíni boli deisti a zaviedli [[Kult Najvyššej bytosti]] ako nové francúzske štátne náboženstvo. Niektorí ateisti v okolí [[Jacques Hébert|Jacquesa Héberta]] sa namiesto toho pokúšali založiť [[Kult Rozumu]], formu ateistického pseudonáboženstva s bohyňou zosobňujúcou rozum. [[Napoleonská éra]] ďalej inštitucionalizovala sekularizáciu francúzskej spoločnosti.
V druhej polovici 19. storočia získaval ateizmus na sile pod vplyvom [[Racionalizmus (filozofia)|racionalistických]] a [[Voľnomyšlienkarstvo|voľnomyšlienkárskych]] filozofov. Mnoho významných nemeckých filozofov tejto doby odmietalo existenciu božstiev a kritizovali náboženstvo, vrátane mien ako [[Ludwig Andreas Feuerbach|Ludwig Feuerbach]], [[Arthur Schopenhauer]], [[Max Stirner]], [[Karl Marx]] a [[Friedrich Nietzsche]].<ref>{{cite book |url=https://books.google.com/?id=BKz2FcDrFy0C&pg=PA1 |title=Subjectivity and Irreligion: Atheism and Agnosticism in Kant, Schopenhauer, and Nietzsche |publisher=Ashgate Publishing, Ltd. |last=Ray |first=Matthew Alun |year=2003 |isbn=978-0-7546-3456-0 |accessdate=2011-04-09}}</ref>
[[George Holyoake]] bol poslednou osobou (1842) uväznenou vo Veľkej Británii za ateistické názory. Law poznamenáva, že mohol byť tiež prvým uväzneným s takýmto obvinením. [[Stephen Law]] vyhlasuje, že Holyoake "prvý zaviedol termín 'sekularizmus'".<ref>{{cite book |title=Humanism. A Very Short Introduction |url=https://books.google.com/books?id=Xa7KOJvM2MMC&printsec=frontcover |last=Law |first=Stephen |authorlink=Stephen Law |year=2011 |publisher=Oxford University Press |isbn=978-0-19-955364-8 |page=[https://books.google.com/books?id=VlQFTbHRqZsC&pg=PA23&dq=%22In+1842,+G.+J.+Holyoake+(1817–1906)+(who+first+coined+the+term+'secularism')+was+the+last+(and+perhaps+also+the+first)+person+in+Britain+to+be+imprisoned+on+a+charge+of+atheism%22 23]}}</ref><ref>{{cite book |last=Holyoake |first=G.J. |authorlink=George Holyoake |year=1896 |title=The Origin and Nature of Secularism. Showing that where Freethought Commonly Ends Secularism Begins |url=https://books.google.com/books?id=WnxPAAAAYAAJ |location=London |publisher=Watts |pages=[https://books.google.com/books?id=WnxPAAAAYAAJ&q=secularism 41ff.]}}</ref>
=== Od roku 1900 ===
{{Hlavný článok|Marxizmus a náboženstvo}}
Ateizmus sa, najmä vo svojej praktickej podobe, rozšíril v mnohých spoločnostiach až v 20. storočí. Ateistické myšlienky našli podporu v širokom spektre iných, širších filozofií ako [[existencializmus]], [[objektivizmus]], [[sekulárny humanizmus]], [[nihilizmus]], [[anarchizmus]], [[logický pozitivizmus]], [[marxizmus]], [[feminizmus]]<ref name="feminism">{{cite book |chapter-url=https://books.google.com/?id=tAeFipOVx4MC&pg=PA233&dq=%22Feminism+and+Atheism%22 |last=Overall |first=Christine |chapter=Feminism and Atheism |year=2006 |accessdate=2011-04-09 |title=The Cambridge Companion to Atheism |isbn=978-1-139-82739-3}} in {{harvnb|Martin|2006|pp=233–246}}</ref> a všeobecne vo [[Veda|vede]] a [[Racionalizmus (filozofia)|racionalizme]].
[[File:Bezbozhnik u stanka 22-1929.jpg|thumb|left|upright|Obal sovietskeho časopisu Zväzu militantných ateistov z roku 1929, zobrazujúci bohov [[Abrahámovské náboženstvo|abrahámovských náboženstiev]] rozdrvených [[Prvá päťročnica|komunistickou 5-ročnicou]].]]
Navyše sa v tomto období objavil vo východnej Európe a Ázii [[štátny ateizmus]], najmä v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] pod [[Vladimir Lenin|V. I. Leninom]] a [[Josif Vissarionovič Stalin|J. V. Stalinom]], a v [[Čína|Čínskej ľudovej republike]] pod [[Mao Ce-tung|Mao Ce-tungom]]. Ateistická a protináboženská politika v Sovietskom zväze obsahovala [[Sovietska protináboženská legislatíva|početné zákony]] a založenie [[League of Militant Atheists|Zväzu militantných ateistov]].<ref>[[Richard Pipes]]; ''Russia under the Bolshevik Regime''; The Harvill Press; 1994; pp. 339–340</ref><ref name="Viking p.494">[[Geoffrey Blainey]]; ''[[A Short History of Christianity]]''; Viking; 2011; p. 494</ref> Po Maovi zostala [[Komunistická strana Číny]] ateistickou organizáciou a reguluje, ale nezakazuje praktizovanie náboženstva v pevninskej Číne.<ref>Rowan Callick; Party Time – Who Runs China and How; Black Inc; 2013; p. 112.</ref><ref>{{cite web |url=http://www.china-embassy.org/eng/zt/zjxy/t36492.htm |title=White Paper—Freedom of Religious Belief in China |publisher=Embassy of the People's Republic of China in the United States of America |date=October 1997 |accessdate=2007-09-05 |archive-url=https://web.archive.org/web/20140624175037/http://www.china-embassy.org/eng/zt/zjxy/t36492.htm |archive-date=24 June 2014 |url-status=live }}</ref><ref>{{cite web |url=https://2001-2009.state.gov/g/drl/rls/irf/2007/90133.htm |title=International Religious Freedom Report 2007 — China (includes Tibet, Hong Kong, and Macau) |year=2007 |publisher=U.S.Department of State |accessdate=2007-10-02}}</ref>
Kým Geoffrey Blainey písal, že "najneľútostnejší vodcovia 2. svetovej vojny boli ateisti a sekularisti, ktorí boli silno nepriateľskí voči [[Judaizmus|judaizmu]] a [[Kresťanstvo|kresťanstvu]]",<ref>[[Geoffrey Blainey]] (2011). ''[[A Short History of Christianity]]''; Viking; p. 543</ref> Richard Madsen upozorňoval, že Hitler a Stalin otvárali a zatvárali chrámy v mene politickej účelnosti, a Stalin zmiernil svoju opozíciu voči kresťanstvu s cieľom zlepšiť postoj verejnosti k jeho vláde počas vojny.<ref>{{cite book |editor-last=Smith |editor-first=S.A. |title=The Oxford Handbook of the History of Communism |publisher=Oxford University Press |year=2014 |isbn=978-0-19-960205-6 |chapter=Religion Under Communism |last=Madsen |first=Richard |page=588 |chapterurl=https://books.google.com/books?id=ZMd7AgAAQBAJ&lpg=PA172&pg=PA586 |url=https://books.google.com/books?id=ZMd7AgAAQBAJ&printsec=frontcover |access-date=13 August 2015 |archive-url=https://web.archive.org/web/20151028090400/https://books.google.com/books?id=ZMd7AgAAQBAJ&printsec=frontcover |archive-date=28 October 2015 |url-status=live }}</ref> Blackford a Schüklenk uviedli, že "Sovietsky zväz bol nesporne ateistický štát, rovnako ako Maova Čína a [[Pol Pot|Pol Potova]] fanatická vláda v [[Kambodža|Kambodži]] v 70-tich rokoch 20. storočia. To samozrejme nedokazuje, že zverstvá páchané týmito totalitnými diktatúrami boli výsledkom ateistického svetonázoru, konané v mene ateizmu či spôsobené primárne ateistickými aspektmi relevantných foriem komunizmu."<ref>{{cite book |last1=Blackford |first1=R. |last2=Schüklenk |first2=U. |title=50 great myths about atheism |publisher=John Wiley & Sons |year=2013 |isbn=978-0-470-67404-8 |chapterurl=https://books.google.com/books?id=fR1rAAAAQBAJ&lpg=PA79&pg=PA85 |url=https://books.google.com/books?id=fR1rAAAAQBAJ&printsec=frontcover |chapter=Myth 27 Many Atrocities Have Been Committed in the Name of Atheism |page=88 |access-date=13 August 2015 |archive-url=https://web.archive.org/web/20151030203821/https://books.google.com/books?id=fR1rAAAAQBAJ&printsec=frontcover |archive-date=30 October 2015 |url-status=live }}</ref>
[[File:Honourable Bertrand Russell.jpg|thumb|upright|The British philosopher [[Bertrand Russell]]]]
Logický pozitivizmus [[scientizmus]] vydláždil cestu pre [[neopozitivizmus]], [[Analytická filozofia|analytickú filozofiu]], [[štrukturalizmus]] a [[Naturalizmus (filozofia)|naturalizmus]]. Neopozitivizmus a analytická filozofia sa zbavili klasického racionalizmu a metafyziky v prospech striktného empiricizmu a epistemologického [[Nominalizmus|nominalizmu]]. Proponenti ako [[Bertrand Russell]] empaticky odmietli vieru v Boha. Vo svojej ranej práci sa [[Ludwig Wittgenstein]] pokúsil oddeliť metafyzický a nadprirodzený jazyk od racionálneho diskurzu. [[Alfred Jules Ayer|A.J. Ayer]] presadzoval nedokázateľnosť a nezmyselnosť náboženských tvrdení, citujúc svoj vzťah k empirickým vedám. Podobne [[Štrukturálna antropológia|aplikovaný štrukturalizmus]] [[Claude Lévi-Strauss|Lévi-Straussa]] vzťahoval náboženský jazyk k ľudskému podvedomiu, odmietajúc tak jeho nadprirodzený zmysel. [[John Niemeyer Findlay|J.N. Findlay]] a [[John Jamieson Carswell Smart|J.J.C. Smart]] argumentovali, že existenica Boha nie je logicky potrebná. Naturalisti a materialistickí monisti ako [[John Dewey]] považovali svet prírody za základ všetkého, popierajúc existenciu Boha či nesmrteľnosti.<ref>Smart, J.C.C. (9 March 2004). "Atheism and Agnosticism". Stanford Encyclopedia of Philosophy.</ref>
=== Ďalší vývoj ===
K mimoeurópskym osobnostiam patril [[Erode Venkatappa Ramasamy]], prominentný [[India|indický]] ateistický líder, ktorý bojoval proti [[Hinduizmus|hinduizmu]] a [[Brahman (učenec)|brahmanom]] proti ich diskriminácii a rozdeľovaniu ľudí v mene [[Kasta|kasty]] a náboženstva.<ref>{{cite book |last=Michael |first=S.M. |year=1999 |chapter=Dalit Visions of a Just Society |editor-last=Michael |editor-first=S. M. |publisher=Lynne Rienner Publishers |title=Untouchable: Dalits in Modern India |isbn=978-1-55587-697-5 |pages=[https://archive.org/details/foreignpolicyact0000gins_t2j6/page/31 31–33] |chapter-url=https://archive.org/details/foreignpolicyact0000gins_t2j6/page/31 }}</ref> <ref>"Ten, kto stvoril boha bol hlupák, ten, kto šíri jeho meno je darebák, a ten, kto sa k nemu modlí je barbar." Hiorth, Finngeir (1996). "[http://iheu.org/content/atheism-south-india-2 Atheism in South India] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131211052228/http://iheu.org/content/atheism-south-india-2|date=11 December 2013}}". [[International Humanist and Ethical Union]], ''International Humanist News''. Retrieved 2013-11-21</ref>
Ateistka [[Vashti McCollumová]] bola žalobca v prelomovom prípade [[Najvyšší súd Spojených štátov|Najvyššieho súdu Spojených štátov]] z roku 1948, ktorý zakázal náboženské vzdelávanie v amerických verejných školách.<ref>{{cite web |last=Martin |first=Douglas |url=https://www.nytimes.com/2006/08/26/obituaries/26mccullum.html |title=Vashti McCollum, 93, Plaintiff In a Landmark Religion Suit – Obituary |work=New York Times |date=26 August 2006 |accessdate=2013-11-10 |archive-url=https://web.archive.org/web/20180727150236/https://www.nytimes.com/2006/08/26/obituaries/26mccullum.html |archive-date=27 July 2018 |url-status=live }}</ref> [[Madalyn Murray O'Hair|Madalyn Murrayová O'Hairová]] bola pravdepodobne jedna z najvplyvnejších amerických ateistiek; jej zásluhou Najvyšší súd v roku 1963 v prípade ''Murrayová versus Curlett'' zakázal povinnú modlitbu v štátnych školách.<ref>{{cite book |title=Religion on Trial |last=Jurinski |first=James |year=2004 |publisher=AltraMira Press |location=Walnut Creek, California |isbn=978-0-7591-0601-7 |page=48 |url=https://books.google.com/?id=0Yq_z5LaCjsC&pg=PA48&lpg=PA48 |accessdate=2009-07-23}}</ref> V roku 1966 sa magazín ''''[[Time (týždenník)|Time]]'''' v reakcii na [[Friedrich Nietzsche|Nietzcheho]] filozofiu pýtal "Je Boh mŕtvy?"<ref>[http://content.time.com/time/covers/0,16641,19660408,00.html ''Time Magazine'' cover] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131209112100/http://content.time.com/time/covers/0,16641,19660408,00.html |date=9 December 2013 }} online. 8 April 1966. Retrieved 2013-11-21.</ref>, citujúc odhad, že takmer polovica ľudí na planéte žije v protináboženských politických systémoch a milióny ďalších v Afrike, Ázii a Južnej Amerike nemajú vedomosť o kresťanskom pohľade na teológiu..<ref>"[http://content.time.com/time/magazine/article/0,9171,835309,00.html Toward a Hidden God] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131127023510/http://content.time.com/time/magazine/article/0,9171,835309,00.html |date=27 November 2013 }}". ''Time Magazine'' online. 8 April 1966. Retrieved 2007-04-17.</ref> V roku 1976 bola v Spojených štátoch Anne Nicol Gaylorovou a jej dcérou [[Annie Laurie Gaylor|Annie Laurie Gaylorovou]] založená nadácia [[Freedom From Religion Foundation]]. Podporovala [[Odluka cirkvi od štátu|odluku cirkvi od štátu]].<ref>{{cite web |url=http://host.madison.com/news/the-atheists-calling-the-madison-based-freedom-from-religion-foundation/article_85a849c9-f26a-50e8-8a04-cf8bc889d8a0.html |title=The Atheists' Calling |publisher=[[Wisconsin State Journal]] |first=Doug |last=Erickson |date=25 February 2007 |accessdate=2013-11-21 |archive-url=https://web.archive.org/web/20170625205513/http://host.madison.com/news/the-atheists-calling-the-madison-based-freedom-from-religion-foundation/article_85a849c9-f26a-50e8-8a04-cf8bc889d8a0.html |archive-date=25 June 2017 |url-status=live }}</ref>
Od pádu [[Berlínsky múr|Berlínskeho múra]] počet aktívne protináboženských vlád významne klesol. V roku 2006 zaznamenal Timothy Shah z [[Pew Research Center]] "celosvetový trend vo všetkých hlavných náboženských skupinách, kedy hnutia založené na viere a Bohu globálne získavali väčšiu sebadôveru a vplyv voči sekulárnym hnutiam a ideológiám."<ref>"[http://www.pewforum.org/2006/07/18/timothy-samuel-shah-explains-why-god-is-winning/ Timothy Samuel Shah Explains 'Why God is Winning'] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131102101035/http://www.pewforum.org/2006/07/18/timothy-samuel-shah-explains-why-god-is-winning/ |date=2 November 2013 }}." 2006-07-18. The Pew Forum on Religion and Public Life. Retrieved 2013-11-21.</ref> Avšak [[Gregory S. Paul]] a Phil Zuckerman to považujú za mýtus a domnievajú sa, že súčasná situácia je oveľa komplexnejšia.<ref>{{cite journal |last1=Paul |first1=Gregory |authorlink1=Gregory S. Paul |last2=Zuckerman |first2=Phil |title=Why the Gods Are Not Winning |journal=Edge |volume=209 |year=2007 |url=http://www.edge.org/documents/archive/edge209.html#gp |ref=harv |accessdate=2011-04-09 |archive-url=https://web.archive.org/web/20070513205846/http://edge.org/documents/archive/edge209.html#gp |archive-date=13 May 2007 |url-status=live }}</ref>
Prieskum z roku 2010 ukázal, že tí, ktorí sa identifikujú ako ateisti alebo agnostici sú v priemere nábožensky vzdelanejší ako vyznavači veľkých náboženstiev. Neveriaci dosiahli lepšie výsledky v otázkach o kľúčových zásadách viery protestantov a katolíkov. Iba [[Mormonizmus|mormóni]] a [[Judaizmus|židia]] boli v testoch rovnako úspešní ako ateisti a agnostici.<ref>Landsberg, Mitchell (September 28, 2010). "Atheists, agnostics most knowledgeable about religion, survey says". ''Los Angeles Times''. Archived from the original on May 11, 2011. Retrieved April 8, 2011</ref>
V roku 2012 sa v [[Arlington|Arlingtone]] vo [[Virgínia|Virginii]] konala prvá konferencia "Ženy v sekularizme".<ref>{{cite web |url=http://www.womeninsecularism.org/2012/ |title=Women in Secularism |accessdate=2013-11-21 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20130730235818/http://www.womeninsecularism.org/2012/ |archivedate=30 July 2013}}</ref> Secular Woman (Sekulárna žena) bola založená v roku 2012 ako štátna organizácia zameraná na ženy bez vyznania.<ref>{{cite web |url=http://www.secularwoman.org/about |title=Secular Woman:About |accessdate=2013-11-21 |url-status=dead |archiveurl=https://archive.today/20131121223333/http://www.secularwoman.org/about |archivedate=21 November 2013}}</ref> Hnutie [[Ateistický feminizmus|ateistického feminizmu]] sa v rámci samotného ateistického hnutia začalo viac zameriavať na boj proti sexizmu a [[Sexuálne obťažovanie|sexuálnemu obťažovaniu]].<ref>{{cite web |url=http://freethoughtblogs.com/greta/2013/08/13/a-timeline-of-the-sexual-harassment-accusations/ |title=A Timeline of the Sexual Harassment Accusations |accessdate=2013-11-21 |archive-url=https://web.archive.org/web/20131113075327/http://freethoughtblogs.com/greta/2013/08/13/a-timeline-of-the-sexual-harassment-accusations/ |archive-date=13 November 2013 |url-status=live |date=13 August 2013 }}</ref> V auguste 2012 založila Jennifer McCreightová (organizátorka [[Boobquake]]) hnutie v rámci ateizmu známe ako Ateizmus Plus, alebo A+, ktoré "aplikuje skepticizmus na všetko, vrátane sociálnych problémov ako sexizmus, rasizmus, politiku, chudobu a kriminalitu".<ref>{{cite web |url=http://freethoughtblogs.com/blaghag/2012/08/atheism/ |title=Blaghag: Atheism+ |accessdate=2013-11-21 |archive-url=https://web.archive.org/web/20130927180838/http://freethoughtblogs.com/blaghag/2012/08/atheism/ |archive-date=27 September 2013 |url-status=live |date=19 August 2012 }}</ref><ref>{{cite web |url=http://freethoughtblogs.com/blaghag/2012/08/how-i-unwittingly-infiltrated-the-boys-club-why-its-time-for-a-new-wave-of-atheism/ |title=How I unwittingly infiltrated the boys club, why it's time for a new wave of atheism |accessdate=2013-11-21 |archive-url=https://web.archive.org/web/20130922052710/http://freethoughtblogs.com/blaghag/2012/08/how-i-unwittingly-infiltrated-the-boys-club-why-its-time-for-a-new-wave-of-atheism |archive-date=22 September 2013 |url-status=live }}</ref><ref>{{cite web |url=http://atheismplus.com/faq.php |title=About Atheism+ |accessdate=2013-11-21 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20130822080733/http://atheismplus.com/faq.php |archivedate=22 August 2013}}</ref>
V roku 2013 bol historicky prvý krát odhalený ateistický monument na pozemku/nehnuteľnosti patriacej americkej vláde; v budove súdu [[Bradford County, Florida|Bradford County]] na Floride: cca 500 kg lavička z granitu s podstavcom, na ktorom sú citáty [[Thomas Jefferson|Thomasa Jeffersona]], [[Benjamin Franklin|Benjamina Franklina]] a [[Madalyn Murray O'Hair|Madalyn Murray O'Hairovej]].<ref>{{cite web |url=http://www.alligator.org/news/local/article_f9a8713c-e2cf-11e2-b9d8-001a4bcf887a.html |title=First atheist monument on government property unveiled |publisher=Alligator News |accessdate=2013-11-21 |archive-url=https://web.archive.org/web/20130705205650/http://www.alligator.org/news/local/article_f9a8713c-e2cf-11e2-b9d8-001a4bcf887a.html |archive-date=5 July 2013 |url-status=live }}</ref><ref>{{cite web |url=http://www.rawstory.com/rs/2013/06/29/atheists-unveil-monument-in-florida-and-promise-to-build-50-more |title=Atheists unveil monument in Florida and promise to build 50 more |accessdate=2013-11-21 |archive-url=https://web.archive.org/web/20130927150810/http://www.rawstory.com/rs/2013/06/29/atheists-unveil-monument-in-florida-and-promise-to-build-50-more/ |archive-date=27 September 2013 |url-status=live }}</ref>
=== New Atheism ===
[[File:Four Horsemen.jpg|thumb|right|The "[[Four Horsemen of the Non-Apocalypse]]" (clockwise from top left): [[Richard Dawkins]], [[Christopher Hitchens]], [[Daniel Dennett]], and [[Sam Harris]]]]
{{Main|New Atheism}}
"New Atheism" is the name that has been given to a movement among some early-21st-century atheist writers who have advocated the view that "religion should not simply be tolerated but should be countered, criticized, and exposed by rational argument wherever its influence arises."<ref>{{cite news |url=http://www.cnn.com/2006/WORLD/europe/11/08/atheism.feature/index.html |title=The rise of the New Atheists |publisher=CNN |first=Simon |last=Hooper |accessdate=2010-03-16 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20100408094135/http://www.cnn.com/2006/WORLD/europe/11/08/atheism.feature/index.html |archivedate=8 April 2010 |url-status=live}}</ref><!--- NB: they may also advocate other views--->
The movement is commonly associated with [[Sam Harris (author)|Sam Harris]], [[Daniel C. Dennett]], [[Richard Dawkins]], [[Victor J. Stenger]], [[Christopher Hitchens]], and to some extent [[Ayaan Hirsi Ali]].<ref>{{cite journal |title=Preview: The Four Horsemen of New Atheism reunited |first=Alice |last=Gribbin |url=http://www.newstatesman.com/blogs/the-staggers/2011/12/richard-dawkins-issue-hitchens |journal=[[New Statesman]] |date=22 December 2011 |accessdate=2012-02-13 |archive-url=https://web.archive.org/web/20140410071709/http://www.newstatesman.com/blogs/the-staggers/2011/12/richard-dawkins-issue-hitchens |archive-date=10 April 2014 |url-status=live }}</ref>{{sfn|Stenger|2009}} Several best-selling books by these authors, published between 2004 and 2007, form the basis for much of the discussion of "New" Atheism.{{sfn|Stenger|2009}} The new atheists and Dawkins in particular have been accused of committing the [[Straw man|strawman fallacy]] <ref>{{Cite news |url=https://www.lrb.co.uk/v28/n20/terry-eagleton/lunging-flailing-mispunching |title=Lunging, Flailing, Mispunching |pages=32–34 |access-date=7 September 2019 |archive-url=https://web.archive.org/web/20190906235342/https://www.lrb.co.uk/v28/n20/terry-eagleton/lunging-flailing-mispunching |archive-date=6 September 2019 |url-status=live |newspaper=London Review of Books |date=19 October 2006 |last1=Eagleton |first1=Terry }}</ref> and of creating a new religion: Scientism.<ref>{{cite book |last1=Midgley |first1=Mary |title=Science and Poetry |date=2001 |publisher=Routledge |location=London |isbn=0-415-37848-6}}</ref>
In best selling books, the religiously motivated terrorist [[September 11 attacks|events of 9/11]] and the partially successful attempts of the [[Discovery Institute]] to change the American science curriculum to include [[creationist]] ideas, together with support for those ideas from [[George W. Bush]] in 2005, have been cited by authors such as Harris, Dennett, Dawkins, Stenger, and Hitchens as evidence of a need to move toward a more secular society.<ref name="sharedvalues">{{cite journal |last=Garfield |first=Alan E |url=http://lawreview.vermontlaw.edu/files/2012/02/13-Garfield-Book-2-Vol-33.pdf |archive-url=https://web.archive.org/web/20131207172239/http://lawreview.vermontlaw.edu/files/2012/02/13-Garfield-Book-2-Vol-33.pdf |url-status=dead |archive-date=2013-12-07 |journal=Vermont Law Review |volume=33 Book 2 |title=Finding Shared Values in a Diverse Society: Lessons From the Intelligent Design Controversy |accessdate=2013-11-21}}</ref>
|
