Darwinove pinky: Rozdiel medzi revíziami

'''Darwinove pinky''' (tiež známe ako „Galapágske pinky“) sú skupina cca 14 druhov [[Vrabcotvaré|spevavcov]].<ref>Mechanical stress, fracture risk and beak evolution in Darwin's ground finches (Geospiza) http://rstb.royalsocietypublishing.org/content/365/1543/1093</ref> Prvýkrát boli objavené a zozbierané [[Charles Darwin|Charlesom Darwinom]] počas druhej cesty lode Beagle na [[Galapágy|Galapágskych ostrovoch]].

Ich „popularita“popularita a známosť vyplýva hlavne z úlohy zohratej pri vzniku [[Teória evolúcie (biológia)|Darwinovej evolučnej teórie]]. Výrazné rozdiely v tvaroch i veľkostiach ich zobákov (umožňujúcich im preto zužitkovávať veľmi rôznu potravu, hoci stále ide o ten istý „typ“typ živočícha), iniciovali u neho myšlienku vzniku rôznych živočíchov z jedného spoločného predka.<ref>Darwin, Francis (1887), "Chapter 1, The Foundations of the 'Origin of Species'", in Darwin, Francis (ed.), The life and letters of Charles Darwin, including an autobiographical chapter, 2, London: John Murray http://darwin-online.org.uk/content/frameset?viewtype=text&itemID=F1452.2&pageseq=21</ref>

Počas svojej cesty na lodi Beagle a návšteve Galapágov [[Charles Darwin]] si nebol ešte vedomý následného významu galapágskych piniek pre svoju teóriu. Hoci mal základné [[Ornitológia|ornitologické]] vzdelanie z univerzity v Edinburgu, zameriaval sa hlavne na geológiu a pinky zhromaždil jeho sluha. Stále uvažoval o „centrách stvorenia“ (rôznych typov živočíchov) a nereflektoval preto myšlienky „transmutácie organizmov“ („menenia sa“ organizmov) a príslušné živočíšne skupinyy považoval za nemenné a stabilné – a to aj na základe galapágskych korytnačiek a niektorých iných typov spevavcov z iných ostrovov. Až po návrate do [[Anglicko|Anglicka]] ho zaujali pomerne malé zmeny vo veľkostiach a tvaroch zobákov medzi jednotlivými druhmi piniek a zároveň, že napriek tomuto rozdielu, ich celkový výzor je veľmi americký, hoci žijú mimo amerického kontinentu. Vo svojich zápiskoch z cesty už píše: „Može„Môže sa to javiť veľmi zaujímavo – ako keby z operencov na tomto súostroví, bol vybraný jediný typ a upravený na rôzne koncové formy.“<ref>Darwin, Francis (1887), "Chapter 1, The Foundations of the 'Origin of Species'", in Darwin, Francis (ed.), The life and letters of Charles Darwin, including an autobiographical chapter, 2, London: John Murray http://darwin-online.org.uk/content/frameset?viewtype=text&itemID=F1452.2&pageseq=21</ref> Vo svojej prevratnej knihe „O„[[Pôvod druhov|O pôvode druhov“druhov]]“ už o galapágskych pinkách a ich rozličnosti píše oveľa výraznejšie: „prečo by mali druhy, čo očakávame, že boli stvorené na Galapágskom súostroví a nikde inde, niesť také jasné znaky tých, čo boli stvorené v Amerike?...Obyvatelia ostrovov Cape de Verde sú príbuzní tým v Afrike a obyvatelia Galapágov tým v Amerike.“ Uzatvára, že sa nejedná o prípad samostatného stvorenia, ale o osídlenie ostrovov živočíchmi z pevniny, ktoré sa neskôr pozmenili vplyvom životných pomerov už na ostrovoch.<ref>Darwin, Charles (1859), On the Origin of Species by Means of Natural Selection, or the Preservation of Favoured Races in the Struggle for Life (1st ed.), London: John Murray http://darwin-online.org.uk/content/frameset?itemID=F373&viewtype=text&pageseq=1</ref>

Vyše tridsať rokov strávili Peter a Rosemary Grant so svojím tímom výskumom galapágskych piniek. Príkladom ich celkových zistení môžu byť zástupcovia veľmi podrobne preskúmaného Geospiza conirostris. Samčekovia predstavujú jasný prípad morfizmu: líšia sa spevom aj rozmermi zobáka na 2 skupiny. Tí, s kratšími zobákmi sa živia larvami na kaktusoch [[Opuncia]], kým tí s dlhšími zobákmi robia diery do nich k plodom a žerú povlak, čo je na nich. Napriek pôvodným očakávaniam vedcov z 19. storočia, ich populácia nie je dobrým prípadom sympatrickej speciácie (vzniku rôznych typov živočíchov zo spoločného predka v populácii), lebo stále sa môžu krížiť navzájom a napriek dlhoročnému predkladaniu ako dôkazu celej evolučnej teórie ani darwinovského klasického mechanizmu cyklus [[Mutácia (genetika)|mutácia]]-selekcia (lebo nejde o vznik novej mutácie ani novátorskej schopnosti organizmu), ale iba prejavom genetického polymorfizmu (rôznych variácií organizmu) v populácii (príkladom sú vysoké a nízke typy v ľudskej populácii). Tento im umožňuje lepšie využiť potravinové zdroje a prežiť populácii ako celku! Prežíva tá časť populácie lepšie prispôsobená momentálnym zdrojom potravy a ich vzájomný pomer priebežne po roku kolíše, ale nemá jasný smer vývoja po tisícročia. Potvrdením sú aj genetické výskumy [[Deoxyribonukleová kyselina|DNA]]. Zobáky sú ovplyvnené rôznou aktivitou pri vývoji (nie náhodnými mutáciami) génu pre BMP4 bielkovinu a aj bielkovinu calmodulin.<ref>Grant, Peter R. 1999. Ecology and evolution of Darwin's finches. Princeton NJ.</ref><ref>Abzhanov, Arhat; Protas, Meredith; Grant, B. Rosemary; Grant, Peter R.; Tabin, Clifford J. (September 3, 2004), "Bmp4 and Morphological Variation of Beaks in Darwin's Finches", Science, USA: AAAS, 305 (5689): 1462–1465, Bibcode:2004Sci...305.1462A, doi:10.1126/science.1098095, ISSN 0036-8075, OCLC 1644869, PMID 15353802 http://www.sciencemag.org/cgi/content/abstract/sci;305/5689/1462</ref><ref>Abzhanov, Arhat; Kuo, Winston P.; Hartmann, Christine; Grant, B. Rosemary; Grant, Peter R.; Tabin, Clifford J. (August 3, 2006), "The calmodulin pathway and evolution of elongated beak morphology in Darwin's finches", Nature, UK: Nature Publishing Group, 442 (7102): 563–567, Bibcode:2006Natur.442..563A, doi:10.1038/nature04843, ISSN 0028-0836, OCLC 1586310, PMID 16885984 http://www.nature.com/nature/journal/v442/n7102/abs/nature04843.html</ref><ref>Andersson, Leif; Lamichhaney, Sangeet; Berglund, Jonas; Almén, Markus Sällman; Maqbool, Khurram; Grabherr, Manfred; Martinez-Barrio, Alvaro; Promerová, Marta; Rubin, Carl-Johan; Wang, Chao; Zamani, Neda; Grant, B. Rosemary; Grant, Peter R.; Webster, Matthew T. (February 11, 2015), "Evolution of Darwin's finches and their beaks revealed by genome sequencing", Nature, UK: Nature Publishing Group, 518 (7102): 563–7, Bibcode:2006Natur.442..563A, doi:10.1038/nature14181, ISSN 0028-0836, OCLC 1586310, PMID 25686609 https://dx.doi.org/10.1038/nature14181</ref><ref>JOHNSON, P. E.: Spor o Darwina. Návrat domů Praha 1996</ref>