Žralokovidné: Rozdiel medzi revíziami

[[Oko]] žraloka sa podobá oku stavovcov, ale je veľmi dobre prispôsobené morskému prostrediu. Sietnica obsahuje veľký počet tyčiniek (videnie v tme) a menší počet čípkov (ostrosť a vnímanie farieb). Zornička sa môže otvárať aj zatvárať veľmi rýchlo podľa intenzity svetla a kvôli minimálnemu osvetleniu v podmorskom prostredí má oko aj tapetum lucidum (vrstva buniek za sietnicou schopných odrážať naspäť svetlo, ktoré už raz sietnicou prestúpilo) vlastné nočným dravcom. Žraloky vidia na kratšiu vzdialenosť aj nad vodnou hladinou, najmä [[Žralok modrý (Carcharodon carcharias)|žralok modrý]] je známy vystrkovaním hlavy nad vodu. Niektoré druhy žralokov majú zvláštny druh viečka tzv. mžurku, čo je [[membrána]], ktorá im najmä pri útoku prepadáva ako ochrana cez oko. Iné druhy žralokov mžurku nemajú, ale často skôr ako zaútočia, stočia oči dozadu, aby si ich chránili.[[Súbor:Zraloci Lorenziniho ampule.jpg|right|300px|náhľad|Lorenziniho ampule a vetvenie postrannej čiary]]Zrakový systém žraloka modrého vykazuje niektoré odchýlky od ostatných druhov. Má výborne adaptované oko pre dobré videnie cez deň a dokonalé rozlišovanie farieb, zato je menej špecializované na nočné videnie, čo zodpovedá tomu, že je denným dravcom.

'''Lorenziniho ampuleampuly'''

[[Lorenziniho ampule|Lorenziniho ampuly]], ktoré sú umiestené pod papuľou žraloka, sú detektory teplotných a vibračných zmien a zaznamenávajú tiež zmeny [[slanosť|slanosti]], kontaktného tlaku, a aj celkom nepatrné zmeny elektrického poľa. Nespočetné pokusy dokázali, že aj v celkom kalnej vode dokážu žraloky lokalizovať svoju korisť, a to aj vtedy, ak je napríklad nehybná alebo dokonca zahrabaná v piesku (všetky živočíchy vrátane človeka vytvárajú slabé [[elektromagnetické pole]]). Tento orgán tiež veľmi pravdepodobne nahradzuje zrak, keď má žralok pri útoku zakryté oko mžurkou alebo ho pootočí dozadu.