Žralokovidné: Rozdiel medzi revíziami

Ide o kanálik prebiehajúci pod [[koža|kožou]] takmer po celej dĺžke oboch strán trupu, ktorý je s kožným povrchom spojený pomocou ďalších menších kanálikov. Ďalšie podobné kanáliky sú tiež umiestneneumiestnené na hlave, kde okružujú [[oko|oči]] a sledujú okraj čeľustí. Vo vnútri kanálikov sú zmyslové [[bunka|bunky]] nazývané neuromasty, ktoré registrujú tlaky, ktoré sa na ne prenášajú z tekutiny (tzv. [[lymfa|lymfy]]), v ktorej sa vznášajú. Takto získané informácie sú potom odovzdávané do [[mozog|mozgu]].

[[Oko]] žraloka sa podobá oku stavovcov, ale je veľmi dobre prispôsobené morskému prostrediu. Sietnica obsahuje veľký počet tyčiniek (videnie v tme) a menší počet čípkov (ostrosť a vnímanie farieb). Zornička sa môže otvárať aj zatvárať veľmi rýchlo podľa intenzity svetla a kvôli minimálnemu osvetleniu v podmorskom prostredí má oko aj tapetum lucidum (vrstva buniek za sietnicou schopných odrážať naspäť svetlo, ktoré už raz sietnicou prestúpilo) vlastné nočným dravcom. Žraloky vidia na kratšiu vzdialenosť aj nad vodnou hladinou, najmä [[Žralok modrý (Carcharodon carcharias)|žralok modrý]] je známy vystrkovaním hlavy nad vodu. Niektoré druhy žralokov majú zvláštny druh viečka, tzv. mžurku, čo je [[membrána]], ktorá im najmä pri útoku prepadáva ako ochrana cez oko. Iné druhy žralokov mžurku nemajú, ale často skôr ako zaútočia, stočia oči dozadu, aby si ich chránili.[[Súbor:Zraloci Lorenziniho ampule.jpg|right|300px|náhľad|Lorenziniho ampule a vetvenie postrannej čiary]]Zrakový systém žraloka modrého vykazuje niektoré odchýlky od ostatných druhov. Má výborne adaptované oko pre dobré videnie cez deň a dokonalé rozlišovanie farieb, zato je menej špecializované na nočné videnie, čo zodpovedá tomu, že je denným dravcom.

Sú to [[predátor|dravci]] (s výnimkou niekoľkých [[planktón]]ožravých druhov), najväčší podiel ich stravy je tvorenýtvoria [[ryby|rybami]]. Lovia však v podstate všetky morské živočíchy a aj morské [[vtáky]] a [[plutvonožce]]. Je prirodzene známych aj mnoho prípadov útokov na [[človek]]a, pričom väčšina posudkov vychádza z toho, že nešlo o útok na človeka ako taký, ale o zámenu s inými objektmi, na ktoré žralok inak útočí ([[tuleň]] atď.). NutnoTreba však dodať, že žralok (na rozdiel napríklad od [[kosatka dravá|kosatky]]) netrpí žiadnymi zábranami a človeka zožerie aj potom, keď zistí, že to tuleň nie je.

Okrem systematického hubenia, založenomzaloženého na tom, že žraloky sú nenávidení, človeku nebezpeční predátori, môžu byť lovené pre [[potrava|potravu]] ([[mäso]] mnohých je jedlé, nutrične veľmi výživná je pečeň). Žraločie plutvy sú v niektorých krajinách považované za vyhlásenú pochúťku; dopyt po nej naďalej rastie, čím sa významne zvyšuje ohrozenie žralokov. Číňania z plutiev mimookrem inéiného vyrábajú aj [[lepidlo]].

Mláďatá žralokov prichádzajú na svet dvoma spôsobmi. Väčšina z nich sa liahne z [[vajce|vajec]], kladených na dno. Tieto vajcia mávajú vlastné ochranné puzdro, ktoré chráni mláďa do vyliahnutia. Niektoré žraloky sú však [[živorodosť|živorodé]] a privádzajú na svet živé mláďatá. Hneď ako sa malý žralok vyliahne, okamžite odpláva a začína sa starať sám o seba. Matka mizne v hlbinách a jej starosť o mláďa končí. Samica v takých prípadoch porodí mláďatá priamo do mora. K matke sú mláďatá pripojené slabým vláknom, ktoré sa pretrhne a novorodený žralok je už odkázaný sám na seba. Schránky žraločích vajec sú veľmi pevné a odolné, u jednotlivých druhov aj odlišné. Každé vajce obsahuje [[žĺtok]], ktorý zaisťuje výživu [[embryo|zárodku]] po dobu jeho vývoja. K vyliahnutiu dochádza za deväť mesiacov. Mláďa pripomína dospelého jedinca, je však menšie.