The Social Dilemma: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
sk názov to nemá |
Oprava chýb a odstránenie šablóny na revíziu Značky: vrátené vizuálny editor: prepnuté |
||
Riadok 1:
{{Na revíziu|potreba gramatických úprav a opráv, napr. čiarky pred "ktorý" a pod.}}
{{Infobox Film|Názov=The Social Dilemma|Originál=|Poster=|Žáner=Dokumentárna dráma|Námet=|Dĺžka=94|Krajina=[[Spojené štáty]]|Jazyk=[[anglický jazyk|angličtina]]|Rok=2020|Dátum uvedenia=[[26. január]] [[2020]] (Festival Sundance) <br/> [[9. september]] [[2020]] (Spojené štáty)|Spoločnosť=[[Netflix]]|Rozpočet=|Zárobok=|Ocenenia=|Réžia=[[Jeff Orlowski]]|Produkcia=[[Larissa Rhodes]]|Scenár=[[Davis Coombe]] <br/> [[Vickie Curtis]] <br/> Jeff Orlowski|Hudba=[[Mark A.Crawford]]|Kamera=|Strih=[[Davis Coombe]]|Obsadenie=|Obsadenie2=|Predchádzajúci=|Nasledujúci=|Commons=|imdb_id=|csfd_id=}}
'''The Social Dilemma''' je americká dokumentárna dráma z [[2020]] režírovaná [[Jeff Orlowski|Jeffom Orlowskim]]. V dokumente účinkujú bývalí
▲'''The Social Dilemma''' je americká dokumentárna dráma z [[2020]] režírovaná [[Jeff Orlowski|Jeffom Orlowskim]]. V dokumente účinkujú bývalí zamestnanci veľkých technologických spoločností a [[Sociálna sieť (internet)|sociálnych sietí]], ktorí hovoria o vplyve produktov týchto spoločností na správanie ich používateľov a dopade na spoločnosť. Dej je prekrývaný hranými scénami, ktoré poukazujú na ich tvrdenia. Dokumentárna dráma tiež upozorňuje na významný vplyv sociálnych sietí na politiku a demokraciu vo svete a zobrazuje možnosti využitia obrovského množstva dát, ktoré technologické spoločnosti a sociálne siete o ich užívateľoch zbierajú. Tvorcovia a účinkujúci sa tiež zamýšľajú nad dôsledkami a riešením vzniknutej situácie.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=The Social Dilemma (2020)|url=https://www.imdb.com/title/tt11464826/|dátum vydania=|dátum prístupu=22.09.2020|vydavateľ=www.imdb.com}}</ref>
== Účinkujúci ==
'''Odpovedajúci na otázky v dokumente :'''
* [[Tristan Harris]]
Řádek 26 ⟶ 24:
* [[Randy Fernando]]
'''Herci :'''
* [[Skyler Gisondo]] v roli Bena
* [[Kara Hayward]] v roli Cassandri
Riadok 35:
== Účinkujúci ==
Medzi ústredné postavy dokumentu patrí Tristan Harris ktorý je bývalým zamestnancom spoločnosti [[Google]] v ktorej pracoval na pozícií
Jaron Lanier je americký počítačový odborník, spisovateľ, muzikant a skladateľ. Píše autorské články na rôzne témy vrátane high-tech biznisu, sociálneho dopadu technológií, filozofie vedomia a informácií, internetovej politiky a budúcnosti [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humanizmu]]. Okrem iných napísal aj knihu ''{{v jazyku|eng|Ten Arguments For Deleting Your Social Media Accounts Right Now}}'',
Justin Rosenstein je americký podnikateľ a softvérový programátor. Je tiež spoluzakladateľom softvérovej spoločnosti Asana a okrem iného pracoval v spoločnostiach Google a
Aza Raskin je americký podnikateľ, spisovateľ, vynálezca a
== Dej dokumentu ==
{{Spoiler}}Dokument začína predstavením zamestnancov a bývalých zamestnancov technologických spoločností a sociálnych sietí ktorí okrem iného vysvetľujú že vytváranie sociálnych sietí a s nimi súvisiacich nástrojov malo dobrý úmysel a málokto si vedel predstaviť dôsledky ktoré to bude v priebehu budúceho viacročného obdobia mať a že nejde o „jednu zlú osobu“ ktorá by to mala na svedomí. ▼
▲Dokument začína predstavením zamestnancov a bývalých zamestnancov technologických spoločností a sociálnych sietí ktorí okrem iného vysvetľujú že vytváranie sociálnych sietí a s nimi súvisiacich nástrojov malo dobrý úmysel a málokto si vedel predstaviť dôsledky ktoré to bude v priebehu budúceho viacročného obdobia mať a že nejde o „jednu zlú osobu“ ktorá by to mala na svedomí.
Počas celého dokumentu je dej prekrývaný hranými scénami ktoré slúžia na ilustráciu tvrdení o ktorých účastníci interview hovoria a krátkymi informáciami zo spravodajstiev amerických televízií k danej téme. Dej pokračuje rozprávaním Tristana Harrisa o jeho snahe poukázať na dôležitosť zodpovednosti technologických spoločností prezentáciou ktorú vytvoril počas práce v spoločnosti Google a rozprávaním ďalších účinkujúcich ktorí opisujú vývoj technologických spoločností a sociálnych sietí.
Dokument sa tiež snaží poukázať na fakt, že postupom času sa z užívateľov sociálnych sietí stali produkty pričom klientmi sociálnych sietí sú zadávatelia reklamy čo sociálne siete motivuje k tomu, aby vytvárali nástroje ktoré motivujú užívateľov venovať sociálnym sieťam čo najviac času. Na tieto účely využívajú zber obrovského množstva dát ktoré v 2020 nepodliehajú výraznejšej regulácií čím sa vytvoril úplne nový trh kde je predmetom obchodovania ľudská pozornosť a tým samotný človek vďaka čomu technologické spoločnosti so sociálnymi sieťami patria v súčasnosti medzi najbohatšie firmy na svete.
V dokumente je vysvetlené že každá interakcia ktorú na internete spravíme je zaznamenaná a monitorovaná a na základe nich sú o užívateľoch vytvárané modely ktoré o nich veľmi veľa vypovedajú, v niektorých prípadoch možno viac
Randima Fernando, účinkujúci v dokumente považuje za pravdepodobne najnebezpečnejší fakt, že celý tento proces riadi technológia ktorá sa exponencionálne zlepšuje. Od cca. 1960 po 2020 sa totiž výkonnosť výpočtovej techniky asi bilión krát zvýšila a nič z toho čo máme neprešlo v takejto miere zlepšením. Naše mozgy, naša ľudská fyziológia sa ďalej nevyvinula vôbec. Tristan Harris v dokumente tiež porovnáva ľudský mozog
Medzi ďalší dôležitý moment dokumentu patrí skutočnosť, že na základe dát ktoré o nás spomenuté spoločnosti získavajú vytvárajú každému užívateľovi jeho vlastný „svet“ pretože sociálne siete, vyhladávače a iné nástroje na internete ktoré používame sú prispôsobené individuálne na každého užívateľa a to vyvoláva v ľuďoch množstvo reakcií ktoré im vytvárajú pocit ktorý nevyhovuje užívateľom ale sociálnym sieťam a technologickým spoločnostiam, nezobrazuje pravdu ale obsah ktorý algoritmus aj na základe našich vstupov určí a snaží sa nás motivovať a manipulovať k tomu, aby sme sa na dané platformy stále vracali, trávili tam čo najviac času a motivovali k tomu aj ostatných ľudí. Toto vytváranie
Kým v 2020 dokáže algoritmus presvedčiť menšie množstvo menej inteligentných ľudí napríklad o tom že zem je plochá, tým že sa algoritmus stále zlepšuje je dôvod predpokladať že v budúcnosti o nepravdivej informácií presvedčí aj iných ľudí. Preto sa nielen medzi ľuďmi
Zo sociálnej siete Facebook sa postupom času stal podľa Rogera McNameeho najefektívnejší presvedčovací nástroj čo považuje za jeden z problémov tejto sociálnej siete. Cynthia M. Wong z organizácie Human Rights Watch následne v dokumente opisuje situáciu ktorá nastala v Mjanmare kde je možné pozorovať dôsledky ktoré patria medzi najhoršie zneužitia sociálnych médií vládami a verejnými činiteľmi.
Tristan Harris ďalej v dokumente vysvetlí, že súčasná situácia speje k tomu, že ľudia nebudú dôverovať pravde, budú si myslieť že im vláda nehovorí pravdu, všetky teórie budú považovať za konšpiračné, nebudú si navzájom dôverovať a budú nenávidieť tých, s ktorými nesúhlasia a vznikne obrovský chaos. V dokumente je ďalej vysvetlené, že polarizácia spoločnosti, šírenie dezinformácií a ďalšie možnosti sociálnych sietí zneužívajú politický predstavitelia a iní verejní činitelia na svoje účely čím priamo ohrozujú demokraciu. Renée DiResta v dokumente hovorí, že čelíme priamemu útoku na demokraciu a Roger McNamee vysvetlí že tieto útoky môžu prísť aj zvonku, čo sa stalo pri voľbách v 2016 v Spojených štátoch, keď východný štát zneužil už fungujúce nástroje sociálnej siete
Účinkujúci v dokumente ďalej upozorňujú na to, že sociálne siete tým, že zobrazujú každému užívateľovi obsah ktorý je totožný alebo veľmi podobný jeho vlastným názorom v ňom vyvolávajú falošný pocit že nie je potrebné hľadať spoločné riešenia, stretávať sa s ostatnými a v podstate ani to, aby spolu ľudia rozprávali. Roger McNamee sa tiež snaží vysvetliť, že spoločnosť potrebuje mať spoločné chápanie reality.
O fungovaní umelej inteligencie ďalej hovorí Cathy O'Neil pričom objasňuje že umelá inteligencia nedokáže rozoznať pravdu od klamstva alebo určiť čo je konšpiračná teória pretože A.I nemá nič čo by pravdu zastupovalo lepšie než počet kliknutí. Tristan Harris
O tom, že odborníci v Silicon Valley si uvedomujú závažnosť vzniknutej situácie svedčia slová Jarona Laniera ktorý hovorí že mnohí títo ľudia sa hlásia k teórií že staviame nejaký globálny supemozog a naši užívatelia sú len neuróny ktoré sa dajú vymeniť pričom žiadny z nich nie je dôležitý a stavia to ľudí do zvláštnej podradnej role v ktorých sú ľudia len malý prvok počítača ktorí sú programovaní pomocou manipulácie chovania pre účely tohto obrovského mozgu zatiaľ čo na ľuďoch nezáleží.
V záverečných desiatich minútach dokumentu okrem iného hovorí Tristan Harris o existenčnej hrozbe ktorú vzniknutá situácia prináša a vysvetlí že hrozbou nie je samotná technológia, ale ide o to, že technológia prebúdza tú najhoršiu stránku spoločnosti a najhoršia stránka spoločnosti je existenčnou hrozbou. Ďalej hovorí že pokiaľ technológia vyvoláva masový chaos, pobúrenie, nezdvorilosť, nedostatok vzájomnej dôvery, osamelosť, odcudzenosť, vyššiu polarizáciu, viac zásahov do volieb, viac populizmu, väčšie odvádzanie pozornosti od skutočných problémov na vine je spoločnosť a spoločnosť sa teraz nedokáže zotaviť a mení sa v chaos pričom sa to týka všetkých aj tých ktorí tieto produkty nevyužívajú.
V dokumente sú tiež použité zábery z výpovede Tristana Harrisa pred Senátom Spojených štátov kde hovorí že zodpovedné za vzniknutú situáciu sú digitálne platformy pretože keď prevezmú volebnú propagáciu zodpovedajú aj za ochranu volieb. Keď si prisvoja duševné zdravie detí a sobotné rozprávky zodpovedajú za ich ochranu.
Tristan Harris tiež objasňuje že súboj o udržanie pozornosti ľudí nezmizne a technológie sa nám do životov budú začleňovať viac, nie menej a umelá inteligencia sa bude vylepšovať.
Tim Kendall na otázku, čoho sa najviac
Tristan Harris sa následne pýta, akým spôsobom sa preberiete z matrixu keď neviete že v ňom ste ? A ďalej vysvetlí že
Justin Rosenstein, spolutvorca tlačidla „like“ na facebooku hovorí, že prostredníctvom tlačidla „to sa mi páči“ chceli do sveta priniesť viac pozitivity a lásky, to bola ich hlavná motivácia a predstava že dnes bude málo označení páči sa mi u tínedžerov spôsobovať depresie alebo že môže viesť k politickej polarizácií im vôbec nenapadla. Podobný názor má aj Joe Toscano ktorý si myslí že majitelia technologických spoločností a sociálnych sietí sa nenastavili tak že budú zlí ale že problém je obchodný model. Alex Roetter objasňuje že je možné vypnúť službu ale v praxi nie je možné vrátiť džina do flaše a čím je to väčšie, tým ťažšie to bude zmeniť. Tristan Harris ďalej hovorí o tom že vidí skupinu ľudí ktorým zväzuje ruky obchodný model, ekonomické podnety a nátlaky akcionárov čo takmer znemožňuje spraviť niečo iné.
Viacerí vystupujúci v dokumente sa zhodujú v tom, že riešením situácie je zaviesť regulácie zo strany štátu. Jaron Lanier spomína aj fakt, že finančná motivácia v podstate riadi svet preto každé riešenie tejto situácie by malo súvisieť s reorganizáciou financií v tejto oblasti. To, že firmy chcú
Shoshana Zuboff, profesorka na Harvardovej univerzite považuje trhy ktorým sa dokument venuje za podrývajúce demokraciu a slobodu a myslí si že by nemali byť dovolené čo nepovažuje za radikálny návrh, pretože existujú trhy
Stav v ktorom sa svet v súčasnosti nachádza je podľa Justina Rosensteina spôsobený aj tým, že strom je finančne cennejší keď je mŕtvy než keď je živý, že žijeme vo svete v ktorom je veľryba cennejšia mŕtva než živá a vysvetlil že dokým bude naša ekonomika takto fungovať a korporácie nebudú regulované, budú ďalej ničiť stromy, zabíjať veľryby, ťažiť zo zeme suroviny a ropu aj keď vieme, že to ničí planétu a že to zanechá horší svet budúcim
Aza Raskin a Bailey Richardson ďalej v dokumente hovoria o tom, že oblasť Silicon Valley bola vybudovaná na myšlienke humánnej technológie ale postupom času sa nad ňou stratil dohľad, pretože sa robilo to čo je „cool“ a nie to čo je správne. Internet bol kedysi zvláštne miesto, vytvárali sa tam experimenty a kreatívne veci
Všetky technológie ktoré používame vytvorili ľudia a práve ľudia sú teraz vystavení otázke, či sú ochotní priznať
Jaron Lanier v dokumente tiež povedal, že necíti zlosť voči Googlu alebo Facebooku, ale ide mu o to spoločnosti zreformovať aby sa podarilo zachrániť svet.
Posledná otázka tvorcov je, či sa nám podarí celú vec spomínanú v dokumente zmeniť, na čo Tristan Harris odpovedá „Musíme“.
Na riešenie situácie bude potrebná spoločná vôla, to aby si to ľudia uvedomili a spolupráca ľudí
== Referencie ==
Řádek 102 ⟶ 100:
== Externé odkazy ==
* [https://www.netflix.com/
* [https://www.thesocialdilemma.com/ Oficiálna stránka dokumentu]
* [https://www.csfd.cz/film/812238-socialni-dilema/prehled/ Sociálna dilema na csfd.cz]
*
[[Kategória:Filmy USA]]
[[Kategória:Dokumentárne filmy
[[Kategória:Filmy z 2020]]
|