The Social Dilemma: Rozdiel medzi revíziami

Medzi ďalší dôležitý moment dokumentu patrí skutočnosť, že na základe dát ktoré o nás spomenuté spoločnosti získavajú vytvárajú každému užívateľovi jeho vlastný „svet“ pretože sociálne siete, vyhladávačevyhľadávače a iné nástroje na internete ktoré používame sú prispôsobené individuálne na každého užívateľa a to vyvoláva v ľuďoch množstvo reakcií ktoré im vytvárajú pocit ktorý nevyhovuje užívateľom ale sociálnym sieťam a technologickým spoločnostiam, nezobrazuje pravdu ale obsah ktorý algoritmus aj na základe našich vstupov určí a snaží sa nás motivovať a manipulovať k tomu, aby sme sa na dané platformy stále vracali, trávili tam čo najviac času a motivovali k tomu aj ostatných ľudí. Toto vytváranie reality na „mieru“ má rôzne dôsledky, veľmi nebezpečným je osobná a politická polarizácia spoločnosti, ktorá dosiahla v Spojených štátoch za posledné 20 ročné obdobie vrchol. Guillaume Chaslot ktorý pracoval na systéme odporúčaných videí v internetovej databáze videí Youtube v dokumente vysvetlil, že algoritmus na ktorom pracoval zvyšuje polarizáciu spoločnosti ale z hľadiska času stráveného sledovaním videí dokáže polarizácia veľmi efektívne udržať ľudí na internete. Hovorí tiež o tom že ľudia si myslia že algoritmus im má dať to čo naozaj chcú ale tak to nie je. Algoritmus sa snaží nájsť pár lákavých zajačích nôr do ktorých môžete spadnúť, snaží sa zistiť, ktorá z nich je najbližšia vašim záujmom. A keď sa začnete pozerať na jedno z videí bude Vám ich odporúčať stále znovu a znovu.

Tristan Harris ďalej v dokumente vysvetlí, že súčasná situácia speje k tomu, že ľudia nebudú dôverovať pravde, budú si myslieť že im vláda nehovorí pravdu, všetky teórie budú považovať za konšpiračné, nebudú si navzájom dôverovať a budú nenávidieť tých, s ktorými nesúhlasia a vznikne obrovský chaos. V dokumente je ďalej vysvetlené, že polarizácia spoločnosti, šírenie dezinformácií a ďalšie možnosti sociálnych sietí zneužívajú politickýpolitickí predstavitelia a iní verejní činitelia na svoje účely čím priamo ohrozujú demokraciu. Renée DiResta v dokumente hovorí, že čelíme priamemu útoku na demokraciu a Roger McNamee vysvetlí že tieto útoky môžu prísť aj zvonku, čo sa stalo pri voľbách v 2016 v Spojených štátoch, keď východný štát zneužil už fungujúce nástroje sociálnej siete Facebook. Tieto nástroje menia a ničia fungovanie spoločnosti v mnohých vyspelých demokraciách na svete. Sila sociálnych sietí umožňuje zasiahnuť do demokracie v danom štáte tým, že keď si zadávateľ nakúpi priestor napríklad na sociálnej sieti Facebook má možnosť získať výrazný dosah na myslenie ľudí, propagovať nepravdivé informácie pre určitú skupinu populácie a tým budovať v ľuďoch nenávisť. V dokumente na negatíva poukazujú aj vysoký politickýpolitickí predstavitelia Spojených štátov.

Justin Rosenstein, spolutvorca tlačidla „like“ na facebooku hovorí, že prostredníctvom tlačidla „to sa mi páči“ chceli do sveta priniesť viac pozitivity a lásky, to bola ich hlavná motivácia a predstava že dnes bude málo označení páči sa mi u tínedžerov spôsobovať depresie alebo že môže viesť k politickej polarizácií im vôbec nenapadla. Podobný názor má aj Joe Toscano ktorý si myslí že majitelia technologických spoločností a sociálnych sietí sa nenastavili tak že budú zlí ale že problém je obchodný model. Alex Roetter objasňuje že je možné vypnúť službu ale v praxi nie je možné vrátiť džina do flašefľaše a čím je to väčšie, tým ťažšie to bude zmeniť. Tristan Harris ďalej hovorí o tom že vidí skupinu ľudí ktorým zväzuje ruky obchodný model, ekonomické podnety a nátlaky akcionárov čo takmer znemožňuje spraviť niečo iné.