Joe Biden: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Revízia 7096493 používateľa Marek Pafčuga (diskusia) bola vrátená
Značka: vrátenie
update
Značky: sekcia Referencie vizuálny editor
Riadok 30:
| Portál2 =
}}
'''Joseph Robinette Biden Jr.''', [[Juris Doctor|JD]], známy pod menom '''Joe Biden''' (* [[20. november]] [[1942]], [[Scranton (Pensylvánia)|Scranton]], [[Pensylvánia]]) je [[Spojené štáty|americký]] [[Demokracia|demokratický]] [[politik]], ktorý pôsobil na pozícii 47. [[viceprezident Spojených štátov|viceprezidenta Spojených štátov]] (2009{{--}}2017) a na pozícii [[Senát Spojených štátov|senátor]]<nowiki/>asenátora štátu [[Delaware (štát USA)|Delaware]] (1973{{--}}2009). Je kandidátom [[Demokratická strana (USA)|demokratickej strany]] na úrad [[Prezident Spojených štátov|prezidenta]] v [[Prezidentské voľby v USA|prezidentských voľbách v USA]] v [[2020]].<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=BATTLE for the SOUL of the NATION|url=https://joebiden.com/|dátum vydania=|dátum prístupu=06.10.2020|vydavateľ=www.joebiden.com}}</ref>
 
== Rodina ==
Riadok 51:
 
== Politická kariéra ==
[[Súbor:Joe Biden in 1987 at White House.png|náhľad|vľavo|Joe Biden v [[Biely dom|Bielom dome]] v [[1987]]]]
Po štúdiu sa Joe Biden presťahoval do Wilmingtonu, Delaware aby začal advokátsku prax a tiež sa stal aktívnym členom [[Demokratická strana (USA)|demokratickej strany]], popri tom zastával na čiastočný úväzok funkciu {{v jazyku|eng|public defender}} (advokát zamestnaný za peniaze štátu v trestnom konaní na zastupovanie obžalovaného ktorý si nemôže dovoliť právnu pomoc). V [[1970]] bol zvolený 2000 hlasmi do mestskej rady New Castle čo bola jeho prvá politická kampaň a obsadil pozíciu {{v jazyku|eng|Councilman}}, člen mestskej rady. Na tejto pozícii bojoval proti výstavbe 10 pruhovej diaľnice ktorá mala viesť cez štvrte Wilmingtonu a proti ropným spoločnostiam ktoré chceli postaviť rafinérie na pobreží v Delaware.<ref name=":4" /><ref name=":1" />
 
Řádek 64 ⟶ 65:
V [[1994]] bol prijatý Zákon o kontrole násilných trestných činov a presadzovaní práva ktorého bol Joe Biden spolutvorcom. Tento zákon sa tiež nazýva Clintonov zákon o zločine<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Lussenhop|meno=Jessica|titul=Clinton crime bill: Why is it so controversial?|url=https://www.bbc.com/news/world-us-canada-36020717|dátum vydania=18.4.2016|dátum prístupu=08.10.2020|vydavateľ=BBC News}}</ref> alebo Bidenov zákon o zločine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Biden faces key role in second term|url=https://www.ft.com/content/412f47b0-5694-11e2-aad0-00144feab49a|dátum vydania=|dátum prístupu=08.10.2020|vydavateľ=FINANCIAL TIMES}}</ref> Tento zákon o trestnej činnosti ktorého dlžku historicky žiaden iný zákon Spojených štátov nepresiahol má 365 strán, zabezpečil 100 000 nových policajných príslušníkov, 9,7 miliardy amerických dolárov na financovanie väzení a 6,1 [[Miliarda|miliardy]] [[Americký dolár|amerických dolárov]] na programy prevencie pri ktorých návrhu boli skusení policajti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Violent Crime Control and Law Enforcement Act of 1994 U.S. Department of Justice Fact Sheet|url=https://www.ncjrs.gov/txtfiles/billfs.txt|dátum vydania=24.10.1994|dátum prístupu=08.10.2020|vydavateľ=}}</ref> Súčasťou tohto zákona bol tiež Federálny zákaz útočných zbraní ktorý zakazoval aj zásobníky ktoré majú vysokú kapacitu. Tento zákaz bol prijatý na 10 ročné obdobie a v [[2004]] tomuto zákazu skončila platnosť a nebol obnovený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Biden faces key role in second term|url=https://www.ft.com/content/412f47b0-5694-11e2-aad0-00144feab49a|dátum vydania=|dátum prístupu=08.10.2020|vydavateľ=FINANCIAL TIMES}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Scherer|meno=Michael|titul=America’s New Gunfight: Inside the Campaign to Avert Mass Shootings|url=https://swampland.time.com/2013/01/16/americas-new-gunfight-inside-the-campaign-to-avert-mass-shootings/|dátum vydania=16.1.2013|dátum prístupu=08.10.2020|vydavateľ=TIME}}</ref>
 
[[Súbor:Biden Crime Bill.jpg|náhľad|vpravo|Joe Biden hovorí pri príležitosti podpisu Zákona o kontrole násilných trestných činov a presadzovaní práva v [[1994]]]]
Súčasťou prijatého zákona bol tiež zákon o násilí proti ženám ktorý obsahuje mnohé opatrenia ktoré majú zastaviť domáce násilie a bojovať proti nemu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Finley|meno=Bruce|titul=Biden: Men who don’t stop violence against women are “cowards”|url=https://www.denverpost.com/2014/09/19/biden-men-who-dont-stop-violence-against-women-are-cowards/|dátum vydania=19.9.2014|dátum prístupu=08.10.2020|vydavateľ=THE DENVER POST}}</ref> V spojitosti s prijatím tohto zákona Joe Biden povedal : „Zákon o násilí proti ženám považujem za najviac dôležitú legislatívu, ktorú som vypracoval počas svojho 35-ročného pôsobenia v Senáte.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Domestic Violence|url=https://web.archive.org/web/20080822144642/http://biden.senate.gov/issues/issue/?id=975b0cf4-ce25-42cc-b63d-072fb81e8618|dátum vydania=|dátum prístupu=08.10.2020|vydavateľ=}}</ref> V [[2004]] a [[2005]] Joe Biden zabezpečil podporu významných amerických technologických spoločností pre diagnostiku problémov priamej telefonickej kontaktnej linky Národného centra domáceho násilia Austin, so sídlom v [[Texas|Texase]] a venoval vybavenie a poskytol odborné znalosti v rámci snahy o zlepšenie ich služieb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Cates|meno=Sheryl|titul=Making Connections To End Domestic Violence
Technology can play a crucial role in helping to protect battered women and children.|url=https://web.archive.org/web/20080430104855/http://www.microsoft.com/issues/essays/2004/05-05violence.mspx|dátum vydania=05.05.2004|dátum prístupu=08.10.2020|vydavateľ=Microsoft}}</ref>
Řádek 72 ⟶ 74:
 
=== Senátny výbor pre zahraničné vzťahy ===
Joe Biden bol členom a istú dobu predsedom Senátneho výboru pre zahraničné vzťahy počas 12 ročného obdobia. Výboru predsedal v januári [[2001]] a od júna [[2001]] do [[2003]] a po voľbách do senátu v [[2006]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=R. Gordon|meno=Michael|titul=In Biden, Obama chooses a foreign policy adherent of diplomacy before force|url=https://www.nytimes.com/2008/08/24/world/americas/24iht-policy.4.15591832.html|dátum vydania=24.8.2008|dátum prístupu=09.10.2020|vydavateľ=The New York Times}}</ref> V zahraničnej politike presadzoval liberálny internacionalizmus a, zohrával kľúčovú rolu vo formovaní zahraničnej politiky Spojených štátov. a presadzoval [[Strategic Arms Limitation Talks|rozhovory o obmedzení strategických zbraní]] <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=The Almanac of American Politics 2008|vydanie=|vydavateľ=National Journal Group|miesto=|rok=|isbn=. [s.l.] : , 2007. . ISBN 9780892341177.|strany=|poznámka=Str. 365}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Richter, N. Levey|meno=Paul, Noam|titul=On foreign policy, he’s willing to go his own way|url=https://www.latimes.com/archives/la-xpm-2008-aug-24-na-foreignpol24-story.html|dátum vydania=24.8.2008|dátum prístupu=09.10.2020|vydavateľ=Los Angeles Times}}</ref>
 
Presadzoval [[Strategic Arms Limitation Talks|rozhovory o obmedzení strategických zbraní]] a keď [[Kongres Spojených štátov]] odmietol ratifikovať zmluvu [[Strategic Arms Limitation Talks|SALT II]] ktorú podpísali v 1979 sovietsky vodca [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]] a Prezident [[Jimmy Carter]] Joe Biden prevzal iniciatívu a stretol sa so sovietskym ministrom zahraničných vecí ktorému vysvetlil aké sú americké obavy a záujmy a zabezpečil viaceré zmeny podmienok ktoré boli určené Senátnemu výboru pre zahraničné vzťahy.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=W. Salacuse|meno=Jeswald|titul=Leading leaders how to manage smart, talented, rich, and powerful people|vydanie=2006|vydavateľ=AMACOM|miesto=|rok=2006|isbn=0814408559|strany=}}</ref>
 
Joe Biden sa tiež snažil zabezpečiť mier a stabilitu počas konfliktu v oblasti [[Balkán|Balkánu]] pričom v apríli [[1993]] túto oblasť na týždeň navštívil.<ref name=":1" /><ref name=":5" />
Riadok 81:
 
V roku [[1988]] sa neúspešne usiloval o prezidentskú kandidatúru za Demokratickú stranu. V roku [[2008]] svoju prezidentskú kandidatúru stiahol [[3. január|3. januára]] po primárkach v štáte [[Iowa]].
 
Podľa prieskumov bude Joe Biden budúcim Prezidentom Spojených štátov v [[2020]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=US election 2020 polls: Who is ahead - Trump or Biden?|url=https://www.bbc.com/news/election-us-2020-53657174|dátum vydania=08.10.2020|dátum prístupu=09.10.2020|vydavateľ=BBC}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Today’s polls, as we get them.|url=https://www.nytimes.com/live/2020/presidential-polls-trump-biden|dátum vydania=|dátum prístupu=09.10.2020|vydavateľ=The New York Times}}</ref>
 
== Referencie ==