Verzia z 17:11, 12. október 2020 upraviť 2001:4bb8:184:4188:b034:182a:89a8:b603 (diskusia) Bez shrnutí editace Značky: vrátené možný vandalizmus vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 17:11, 12. október 2020 upraviť vrátiť Savh (diskusia \| príspevky) 833 editací d Verzia používateľa 2001:4BB8:184:4188:B034:182A:89A8:B603 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Tom78 Značky: rollback SWViewer [1.4] Ďalšia úprava →
Riadok 55: \|atribúty = vlk, vtáky, stigmy, rehoľný habit }} * [[Svätec\|Svätý]] '''František z Assisi''', rod. '''Giovanni Battista Bernardone''' (často aj ''František Assiský;'' * [[1181]], [[Assisi]], [[Spoletské vojvodstvo]], [[Rímsko-nemecká ríša\|Svätá Rímska ríša]] – † [[3. október]] [[1226]], kaplnka [[Porciunkula (kaplnka)\|Porciunkula]], [[Assisi]], [[Umbria]], [[Pápežský štát]]) bol talianský [[diakon]], [[rehoľník]] a [[kazateľ]]. Založil mužský [[Rád menších bratov]], spolu so sv. [[Klára z Assisi\|Klárou z Assisi]] ženský [[Chudobné sestry svätej Kláry\|Rád svätej Kláry]], ďalej [[Tretí rád svätého Františka]] a [[Kustódia Svätej Zeme\|Kustódiu Svätej Zeme]]{{--}}fantiškánsku provinciu, ktorá sa stará o 74 [[Pútnické miesto\|pútnických miest]] vo [[Svätá zem\|Svätej Zemi]] vrátane [[Bazilika Svätého hrobu\|Baziliky Božieho hrobu]] v [[Jeruzalem]]e či [[Bazilika Narodenia Pána\|Baziliky Narodenia Pána]] v [[Betlehem (sídlo)\|Betlehem]]e. Za svätého bol vyhlásený [[16. júl]]a [[1228]] v [[Assisi]] pápežom [[Gregor IX. (pápež)\|Gregorom IX.]] a jeho sviatok bol stanovený na [[4. október]], slávi sa ako spomienka. Je [[Patrón (kresťanstvo)\|patrónom]] [[Zviera\|zvierat]], [[Obchodná činnosť\|obchodníkov]], [[Taliansko\|Talianska]] a [[Životné prostredie\|životného prostredia]]. Je jedným z najviac uctievaných svätcov. == Životopis == === Mladosť === František sa narodil ako Giovanni Battista Bernardone v [[umbria\|umbrijskom]] meste [[Assisi]] na úpätí hory [[Monte Subasio]]. Jeho rodičmi boli zámožný obchodník so súknom ''Pietro di Bernardone'' a jeho manželka ''Giovanna'', zvaná tiež ''Pica'', ktorá pravdepodobne pochádzala z [[Provensalsko\|Provensalska]]. František bol pokrstený ako ''Giovanni'' (Ján), krátko nato mu však jeho otec, ktorý sa práve vrátil z obchodnej cesty po [[Francúzsko\|Francúzsku]], dal meno Francesco („malý Francúz“). Podľa niektorých zdrojov si tak chcel uctiť krajinu, pri obchodovaní s ktorou nadobudol svoje bohatstvo. František získal pomerne dobré vzdelanie a vo svojej mladosti viedol bezstarostný život s dostatkom finančných prostriedkov. V roku [[1199]] vypukla v Assisi občianska vojna medzi mešťanmi a šľachtou. Mladý František sa do vojny zapojil v meštianskych oddieloch. V roku [[1202]] vytiahlo Assisi do boja proti susednému mestu [[Perugia]], kam sa uchýlila veľká časť assiskej šľachty. V novembri toho roku skončila vojna pre Assisi porážkou v bitke pri Collestrade a František padol spolu so svojimi spolubojovníkmi do zajatia, z ktorého ho musel vykúpiť jeho otec. V zajatí František ťažko ochorel. Keď František po roku vychádzal z väzenia, mal za sebou viacero existenciálnych sklamaní: jeho mladíckym snom bolo stať sa široko-ďaleko známym rytierom, v boji však utrpel potupnú porážku; namiesto užívania si mládeneckej sily, životaschopnosti a bojovnosti sa vo svojich dvadsiatich rokoch musel vyrovnávať s telesnou slabosťou a chorobou. Po svojom návrate do Assisi a s postupne zlepšujúcim sa zdravotným stavom sa František ešte pokúsil nadviazať na svoj bezstarostný život. V roku [[1204]] sa chcel pridať do armády šľachtica [[Gautier III. de Brienne\|Gautiera III. z Brienne]], ktorý si pod záštitou [[pápež]]a [[Inocent III.\|Inocenta III.]] nárokoval na cisárovi [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)\|Fridrichovi II.]] sicílske kráľovstvo. Keď bol na ceste do [[Puglia\|Puglie]], mal v [[Spoleto\|Spolete]] niekoľko mystických snov, ktoré prehĺbili jeho duchovnú krízu, ochorel a vrátil sa do Assisi. Začal sa postupný proces jeho obrátenia. Začal sa vyhýbať svojim obľúbeným kratochvíľam a bohémskym priateľom. Prosil Boha o osvietenie a často navštevoval [[malomocenstvo\|malomocných]]. V tejto dobe vykonal púť do [[Rím]]a, všetky svoje peniaze venoval ako milodar pri hrobe [[Peter (apoštol)\|sv. Petra]] a spolu so žobrákmi sa postil pri vstupe do baziliky. === Povolanie === [[Súbor:Giotto - Legend of St Francis - -04- - Miracle of the Crucifix.jpg\|thumb\|left\|Kristus na kríži oslovuje Františka v kostole San Damiano. [[Giotto]]: ''Legenda o sv. Františkovi''.]] Keď sa po svojom návrate modlil v kostole ''San Damiano'', prehovoril k nemu [[Kristus]] z kríža. Trikrát zopakoval: ''„František, nevidíš, že sa môj dom rozpadá? Oprav ho!“'' František si okamžite zadovážil stavebný materiál a začal opravovať kostol, v ktorom sa práve modlil. Neskôr podobne opravil aj dnes už neexistujúci kostol [[San Pietro della Spina]] a kostol [[Santa Maria degli Angeli]] neďaleko Assisi, známejší pod názvom [[Porciunkula (kaplnka)\|Porciunkula]]. Na opravu kostolov a iné dobročinné účely si František bral finančné prostriedky z obchodu svojho otca. To viedlo k hádkam a dokonca k súdnemu sporu, pri ktorom Pietro Bernardone podal na svojho syna žalobu u miestneho biskupa Guida II. Pri súdnom pojednávaní, ktoré sa konalo na jar roku [[1206]] verejne na námestí, sa František vyzliekol donaha, dramaticky sa vzdal svojho dedičstva a zriekol sa svojho otca slovami: ''„Do dnešného dňa som ťa volal svojím otcom na tejto zemi, odteraz však chcem hovoriť: »Otče, ktorý si na nebesiach«.“'' Od tej chvíle žil František v dobrovoľnej [[chudoba\|chudobe]] ako [[pustovník]] na okraji spoločnosti. [[24. február]]a [[1208]] na sviatok [[svätý Matej\|sv. Mateja]] ho pri omši v kostole Santa Maria degli Angeli zaujala pasáž z [[Evanjelium podľa Matúša\|Evanjelia podľa Matúša]] ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt%2010,5-14 10,5-14]) o vyslaní učeníkov: ''„Choďte a hlásajte: Priblížilo sa nebeské kráľovstvo. [...] Neberte si do opaskov ani zlato ani striebro ani peniaze; ani kapsu na cestu si neberte ani dvoje šiat ani obuv ani palicu...“'' František pochopil tieto slová ako priamu a jednoznačnú výzvu žiť ako dvanásti Ježišovi učeníci, apoštoli (tzv. apoštolský život, [[latinčina\|lat.]] ''vita apostolica'') a skromne zvestovať vieru. František sa považoval za kajúcnika, čo ho chránilo pred cirkevným prenasledovaním kvôli kacírstvu. Ako kajúcnik nabádal aj ostatných, aby milovali Boha, kajali sa za svoje hriechy a takto postupne priťahoval ďalších mladých ľudí, ktorí boli ochotní zdieľať s ním jeho spôsob života. Podľa tradície sa k nemu ako prví pripojili bohatý šľachtic [[Bernardo di Quintavalle]] a právnik [[Pietro Cattani]]. === Vznik františkánskej rehole === [[Súbor:Giotto - Legend of St Francis - -05- - Renunciation of Wordly Goods.jpg\|thumb\|František sa vzdáva pozemských statkov. [[Giotto di Bondone\|Giotto]]: ''Legenda o sv. Františkovi''.]] Podľa tradície sa František, Bernardo a Pietro pokúsili na základe náhodne vybraných evanjeliových veršov zistiť, aké poslanie pre nich Boh pripravil. Ich životným programom sa takto stali tieto tri verše: * ''Ježiš mu vravel: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“''<ref>[http://www.svatepismo.sk/listovat.php?kniha=47&kapitola=19 Mt 19, 21]</ref> * ''A povedal im: „Na cestu si neberte nič: ani palicu ani kapsu ani chlieb ani peniaze, ani dvoje šiat nemajte.“''<ref>[http://www.svatepismo.sk/listovat.php?kniha=49&kapitola=9 Lk 9, 3]</ref> * ''A všetkým povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma.“''<ref>[http://www.svatepismo.sk/listovat.php?kniha=49&kapitola=9 Lk 9, 23]</ref> Krátko po Bernardovi a Pietrovi sa k Františkovi pripojil aj brat Egidio, začiatkom roka 1209 bolo bratov už osem a neskôr sa k nim pripojili ďalší štyria. Žili jednoduchým životom v opustenej nemocnici Rivo Torto neďaleko Assisi; mnoho času však trávili putovaním hornatými krajmi [[Umbria\|Umbrie]], vždy v dobrej nálade a so spevom nabádali ľudí k pokániu. Ešte na jar roku 1208 sa prví štyria bratia vydali na svoju prvú misiu: František a Egidio do kraja [[Marky]], Bernardo a Pietro opačným smerom. Na jeseň odišli na druhú misiu, pri ktorej doputovali až do Rietského údolia. V zime Bernardo a Egidio navštívili [[Florencia\|Florenciu]]. V roku [[1209]] putoval František so svojimi jedenástimi nasledovníkmi do Ríma, aby tam pápeža Inocenta III. dobrovoľne požiadal o schválenie spôsobu života svojho malého spoločenstva, a to napriek tomu, že v dobe vojen proti [[kacír]]om bolo založenie nového náboženského hnutia vnímané veľmi skepticky. Prvé vydanie františkánskej [[Rehoľné pravidlá\|reguly]], ktorá bola vtedy pápežovi predložená, sa stratilo (v literatúre býva táto prvá františkánska regula označovaná po latinsky ako ''Regula primitiva''). <!--Z hľadiska [[cirkevné právo\|cirkevného práva]] sa Františkovi podarilo svoju žiadosť šikovne obhájiť: svojich bratov označil za potulných kazateľov pokánia. Tých cirkev uznávala ako stav, zatiaľ čo proti ostatným chudobu hlásajúcim skupinám, akými boli napr. [[albigénci]], [[valdénci]] a [[humiliáti]], bojovala ako proti [[heréza\|heretikom]].--> [[Súbor:Giotto_-_Legend_of_St_Francis_-_-15-_-_Sermon_to_the_Birds.jpg\|left\|thumb\|František káže vtákom. [[Giotto di Bondone\|Giotto]]: ''Legenda o sv. Františkovi''.]] V lete alebo na jeseň roku [[1210]] (podľa niektorých zdrojov už v roku 1209) získal František od pápeža ústne povolenie žiť v chudobe a kázať pokánie. Zaslúžil sa o to aj kardinál Ugolino, neskorší pápež [[Gregor IX. (pápež)\|Gregor IX.]] Podľa populárnej tradície nechcel Inocent Františka najprv vôbec prijať, presvedčil ho však sen, v ktorom videl rúcajúci sa kostol (cirkev), ktorý podopiera chudobný muž. Keď Františka prijal, spoznal v ňom muža zo svojho sna a jeho regulu schválil. Pápežské uznanie rehole bolo oficiálne zverejnené pravdepodobne až pred alebo počas [[Štvrtý lateránsky koncil\|Štvrtého lateránskeho koncilu]] v roku [[1215]], pretože po ňom bol vznik reholí na základe dovtedy neuznaných regúl (ako napr. Benediktova, Augustínova) zakázaný. Či bolo uznanie vyhlásené znovu ústne alebo už písomne nie je známe. V tejto dobe musel František a jeho bratia opustiť svoje pôsobisko na Rivo Torto. Opát benediktínskeho kláštora na hore Subasio im zveril do užívania kaplnku ''[[Porciunkula (kaplnka)\|Santa Maria degli Angeli]]'' ([[Porciunkula (kaplnka)\|Porciunkulu]]), ktorá sa stala strediskom nového náboženského hnutia. V roku [[1212]] vznikol prvý františkánsky [[kláštor]] v [[Toskánsko\|Toskánsku]] neďaleko [[Cetona\|Cetony]]. === Smrť === František zomrel večer 3. októbra, čo ale podľa vtedajšieho počítania času sa počítalo už k nasledujúcemu dňu, preto sa jeho sviatok slávi 4. októbra. V roku [[1228]] ho [[pápež]] [[Gregor IX.]] vyhlásil za svätého. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Anton Padovský]] * [[Bonaventura]] * [[Františkáni]] * [[Rád menších bratov]] * [[Rád menších bratov kapucínov]] * [[Rád menších bratov konventuálov]] == Iné projekty == {{Projekt\|q=František z Assisi\|commonscat=Francis of Assisi}} == Zdroj == * ''Spisy sv. Františka a sv. Kláry z Assisi''. Edícia Františkánske pramene, zv. 1. Bratislava: Serafín, [[2005]]. ISBN 80-8081-022-2. [[Kategória:Narodenia v 1181]]

František z Assisi: Rozdiel medzi revíziami