Dalimír Hajko: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 92:
*''Literatúra ako existenciálna komunikácia. –'' 2019 ''–'' Monografická práca z oblasti literárnej vedy Literatúra ako existenciálna komunikácia, ktorej autorom je prof. PhDr. Dalimír Hajko, DrSc., skúma súvislosti medzi tvorbou umeleckej literatúry (poézie a prózy), literatúry faktu, filozofickými východiskami a autorskými zámermi tvorcov. Analýza vzťahu filozofickej a umeleckej roviny zovšeobecnenia reflexie skutočnosti – nielen jej poznávania, ale aj formovania novej ľudskej situácie – poskytuje možnosti prieniku do poznania a interpretácie širokých kultúrno-civilizačných súvislostí. Kniha je rozdelená na tri časti – prvá je venovaná všeobecným teoretickým a metodologickým východiskám, v druhej sa autor pokúša o literárnovedné prieniky do tvorivých koncepcií relevantných spisovateľských osobností a tretia obsahuje príklady ich aktuálnej literárnokritickej aplikácie na diela súčasnej, najmä slovenskej literárnej tvorby v duchu slov Artura Schlessingera: „''Ak chceme prežiť, musíme mať nápady, víziu a odvahu''.“ Práve kniha Dalimíra Hajka je dôkazom pravdivosti tejto myšlienky. Len veľké osobnosti dokážu inšpirovať a stimulovať ľudského ducha. Literatúra a veda, poézia a próza, ktoré tvoria umelecký text v symbióze s vedeckým vysvetľovaním skutočnosti, sú toho dôkazom. Invenčný spisovateľ umeleckými prostriedkami inšpiruje čitateľa, núti ho zamyslieť sa nad problémami života a smrti, spoločnosti ako aj samotného jednotlivca v kontexte s filozofiou bytia. Jasne vyhranený autor tejto práce – pedagóg a vedec, literát a esejista v jednom, ponúka čitateľovi skutočnú delikatesu.<ref>{{Citácia knihy|titul=Kniha: Literatúra ako existenciálna komunikácia (Dalimír Hajko) {{!}} bux.sk|url=https://www.bux.sk/knihy/562791-literatura-ako-existencialna-komunikacia.html|jazyk=sk}}</ref>
*''Básnický svet Jána Šimonoviča. –'' 2019 ''–'' Úsilím autora tejto knihy bolo preniknúť do myšlienkovej podstaty básnickej tvorby [[Ján Šimonovič|Jána Šimonoviča]], básnika z okruhu tvorcov patriacich k Trnavskej skupine, ktorí výrazným spôsobom určovali tvár slovenskej poézie druhej polovice dvadsiateho storočia. Dalimír Hajko sústredil svoju pozornosť na rad nových kontextov Šimonovičových veršov, Šimonovičov básnický svet symbolizuje sám život, jeho báseň je hľadanie v priestore, ktorý nikdy a nikde nekončí. Hľadanie, ktoré síce nemôže byť nikdy celkom úspešné, ale ak by nevzniklo, stratila by sa jedna dimenzia básne. Kniha je súčasťou autorovho úsilia mapovať nedávne desaťročia vývinu slovenskej lyriky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako svet neprichádza o básnikov. Spomienka na Jána Šimonoviča|url=https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/534865-ako-svet-neprichadza-o-basnikov/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2019-12-04|dátum prístupu=2019-12-13|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dalimír Hajko o myšlienkovej podstate básnikovej tvorby|url=https://noveslovo.sk/c/Dalimir_Hajko_o_myslienkovej_podstate_basnikovej_tvorby|vydavateľ=noveslovo.sk|dátum vydania=2019-11-05|dátum prístupu=2019-12-13|jazyk=sk|priezvisko=REDAKCIA}}</ref>
*''Noc hľadania, dni radosti, (Nad dolnozemskou literatúrou)'', Slovenské vydavateľské centrum, 2019 ''–'' V knihe Noc hľadania, dní radostí (Nad dolnozemskou poéziou) pomáha komunikovať s básnickou tvorbou Daniela Pixiadesa, Ladislava Čániho, Miroslavy Dudkovej, Kataríny Mosnákovej Bagľašovej, Michala Ďugu, ale aj srbských básnikov Radomira Andrića, Jeremiju Lazarevića, ale aj dramatika Dušana Kovačevića.
 
=== Výber štúdií ===