Wikipédia

Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Ľubica): Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Gampe (diskusia | príspevky)
117 editací
→‎História: doplnění
Značky: odstránenie referencie vizuálny editor
Gampe (diskusia | príspevky)
117 editací
d znovu se pracuje
Riadok 1:
{{Pracuje sa}}
{{Infobox Kostol
| Názov kostola = Kostol Nanebovzatia Panny Márie
| Druh kostola = farský kostol
| Celé meno =
| Iné meno1 =
| Iné meno2 =
| Obrázok =Kostol Lubica-kNanebvzPMarie02Nanebovzatia Panny Márie v Ľubici.jpg
| Popis obrázka = celkový pohľad na kostol zo západu
| Patrocínium =
| Patrocínium poznámka =
| Predchádzajúci názov =
| Štát typ =
| Štát =Slovensko Slovensko
| Spolkový štát typ = Tradičný región
| Spolkový štát = Spiš
| Kraj typ =
| Kraj = Prešovský kraj
| Okres typ =
| Okres = [[Kežmarok (okres)|Kežmarok]]
| Mesto typ = Obec
| Mesto = [[Ľubica (okres Kežmarok)|Ľubica]]
| MestskáObec časť typ =Ľubica
| Mestská časť typ =
| Adresa Mestská časť = Povstalecká 1257/53
| Historický región typ =
| Zemepisná šírka = 49.121359
| Zemepisná dĺžka Historický región = 20.4487523
| NáboženstvoJe súčasťou typ =
| NáboženstvoAdresa =Povstalecká 1257/53, 059 56 Ľubica Kresťanstvo
| Cirkev typ Zemepisná šírka = 49.121359
| Zemepisná dĺžka = 20.448752
| Cirkev = [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícka cirkev]]
| ProvinciaNáboženstvo typ =
| Provincia Náboženstvo =
| DiecézaCirkev typ =
| DiecézaCirkev =Rímskokatolícka Spišská diecéza
| DekanátProvincia typ =
| Dekanát Provincia = Kežmarský dekanát
| FarnosťDiecéza typ =
| Farnosť Diecéza =Spišská diecéza Ľubica
| Je súčasťouDekanát typ =
| DátumDekanát vysvätenia =Kežmarok
| Svätiteľ Farnosť typ =
| Správa Farnosť =Ľubica
| VlastníkDĺžka =
| Zánik Šírka =
| DátumVýška odsvätenia =
| Architekt Dĺžka hlavnej lode =
| Sloh Dĺžka svätyne = románsky, gotika
| Výstavba Dĺžka3 typ = koniec 50. rokov 13. storočia
| DokončenieDĺžka3 =
| Šírka hlavnej lode =
| Rekonštrukcia = 1360, prvá polovica 15. storočia, 1764, 1770, 1936 - 1937, 60. roky 20. storočia, 1986
| NákladyŠírka svätyne na výstavbu =
| Dĺžka Šírka v transepte =
| Výška Šírka4 typ =
| Šírka Šírka4 =
| DĺžkaVýška hlavnej lode =
| ŠírkaVýška svätyne hlavnej lode =
| Výška hlavnej lode najvyššej veže =
| Počet lodí Výška v kupole = 2
| Počet poschodí Výška v kupole typ =
| Počet kupollodí =2
| Počet veží =1 1
| VýškaPočet kupol typ najvyššej veže =
| KapacitaPočet kupol = =
| KapacitaPočet4 typ jednotka =
| UmiestneniePočet4 oltára =
| AutorKapacita oltára =
| Materiál Kapacita jednotka =
| Mapa1Plocha popistyp =
| Mapa1Plocha = =
| Web Plocha1 typ = farnostlubica.sk
| Commons Plocha1 = Cultural heritage monuments in Ľubica
| nkpArchitekt pred rokom 2002 = áno
| Architekt poznámka =
| Architekt1 =
| Architekt1 poznámka =
| Sloh =Gotika
| Sloh1 =
| Materiál =
| Materiál1 =
| Výstavba =
| Dokončenie =
| Rekonštrukcia =
| Rekonštrukcia typ =
| Objavenie =
| Objavenie typ =
| Dátum posvätenia =
| Svätiteľ =
| Dátum zániku =
| Dátum odsvätenia =
| Správa =
| Vlastník =
| Náklady na výstavbu =
| Umiestnenie oltára =Čelná stena svätyne
| Autor oltára =Vavrinec Olaf Engelholm
| Mapa1 popis =
| Mapa1 =
| Mapa1 lokátor =
| Web =
| Commons =
 
| nkp pred rokom 2002 =
| súčasť nkp =
| názov nkp pred 2002 = Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, Ľubica
| dátum nkp = 1963
| číslo nkp =
| dátum uzpf =
| číslo uzpf = 905/1
| názov UNESCO =
| dátum UNESCO =
| kategorizovať =
| PUSR web url =https://www.farnostlubica.sk/?farnost/kostoly/farsky_kostol
| PUSR web id objekt =
| PUSR web dátum citovania =
}}
 
'''Kostol Nanebovzatia Panny Márie''' v Ľubici''' je vnajväčší súčasnejdvojloďový podoberománsko-gotický kostol na [[gotikaSpiš (región)|gotickýSpiši]].<ref>{{Citácia jeelektronického najväčšídokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Kostol dvoj-loďovýNanebovzatia románskoPanny Márie, Ľubica|url=https://www.severovychod.sk/vylet/kostol-gotickýnanebovzatia-panny-marie-lubica|dátum [[Rímskokatolíckavydania=|dátum cirkevprístupu=22.4.2020|vydavateľ=}}</ref><ref>{{Citácia naelektronického Slovenskudokumentu|rímskokatolícky]]priezvisko=|meno=|titul=Kostol [[kostol]]Nanebovzatia naPanny [[SpišMárie|Spiši]]url=https://www.slovakiana.sk/virtualne-vystavy/20606|dátum vydania=|dátum prístupu=22.4.2020|vydavateľ=}}</ref> Bol vybudovaný nemeckými kolonistami v 13. storočí. Nachádzana savyvýšenine v obci [[Ľubica (okres Kežmarok)|Ľubica]],<ref vname=":0">{{Citácia tradičnomelektronického regiónedokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Farský kostol|url=https://www.farnostlubica.sk/?farnost/kostoly/farsky_kostol|dátum vydania=|dátum prístupu=22.4.2020|vydavateľ=}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Ľubica|url=http://apsida.sk/c/10558/kubica|dátum vydania=|dátum prístupu=22.4.2020|vydavateľ=}}</ref> v okrese [[SpišKežmarok]], v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]] nasamosprávnom [[Slovensko|Slovensku]]kraji. Kostol bol pôvodne postavený v [[Románske umenie|románskom]] slohu so štvorcovou svätyňou, až neskôr v roku 1330 bol prebudovaný a rozšírený v [[Gotika|gotickom]] štýle do dnešnej podoby. MáJe priznanývedený štatútv národnejzozname kultúrnejkultúrnych pamiatky.pamiatok Slovenska,<ref name="pamiatky.sk">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Pamiatkový objekt - podrobnosti|url=http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=13847|dátum vydania=|dátum prístupu=22.4.2020|vydavateľ=}}</ref> a v dnešnej dobe sa využíva ako hlavný farský kostol rímskokatolíckej církvy farnosti v Ľubici.
== História ==
| titul = farský kostol Nanebovzatia P.M
Kostol bol pôvodne postavený nemeckými kolonistami v 13. storočí okolo roku 1260 na vyvýšenine ako pomerne veľká jednoloďová stavba s kvadratickým [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytériom]] a západnou vežou.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Až neskôr v 14. storočí, miestny veriaci začali s úpravami na kostole. Okolo roku 1330 predĺžili presbytérium o polygonálny záver, sprístupnený novým [[Portál (architektúra)|portálom]]. O 30. rokov neskôr okolo roku 1360 bola stredová loď [[Klenba|zaklenutá]] na tri stredové piliere, čím sa kostol premenil na dvojlodie.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> K severnej strane bola pristavená k svätyni [[sakristia]].<ref name=":1" /> Kostol následne v 15. storočí utrpel pri boji s husitami a jiskrovými vojskami, kedy bol vypálený a tak sa všetká pôvodná výbava kostola nezachovala.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> V neskorších dobách bol kostol doplnení a postupne vybavený neskoro-gotickým nábytkom ([[krstiteľnica]], drevené lavice) a hodnotným [[Oltár|oltárom]] z dielne [[Majster Pavol z Levoče|Majstra Pavla]] z [[Levoča|Levoče]], z ktorého sa zachovala len oltárna skriňa so sochou [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], [[Ježiš Kristus|Ježiša]] a svätice. V roku 1706 kostol pri požiari znovu vyhorel, kde sa poškodila hlavná veža spolu s hlavným oltárom. Veža bola neskôr dobudovaná a oltár bol doplnený z dielne Vavrinca Olafa Engelholma, ktorý si objednal na vlastné náklady kňaz Juraj Rayscher.<ref name=":0" />
| url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=13847
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2010-10-15
| vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
| miesto = Bratislava
| jazyk =
}}</ref><ref name="severovychod.sk">{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Kostol Nanebovzatia Panny Márie, Ľubica
| url = https://www.severovychod.sk/vylet/kostol-nanebovzatia-panny-marie-lubica
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2010-10-15
| vydavateľ = Severovýchod Slovenska – Krajská organizácia cestovného ruchu
| miesto = Prešov
| jazyk =
}}</ref><ref name="apsida.sk">{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ľubica
| url = http://apsida.sk/c/10558/kubica
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2010-10-15
| vydavateľ = Alexandra a Štefan Podolinskí
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> V dnešnej dobe sa využíva ako hlavný farský kostol rímskokatolíckej církvy farnosti v Ľubici.<ref name="farnostlubica.sk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Farský kostol|url=https://www.farnostlubica.sk/?farnost/kostoly/farsky_kostol|dátum vydania=|dátum prístupu=2010-10-15|vydavateľ=Farnosť Ľubica|miesto=Ľubica|jazyk=}}</ref>
 
[[Piaristi|Piarista]] P. Anton Wisniewski dal následne v 18. storočí kostolu dnešnú podobu. Opravil sakristiu a spravil do nej vstup, a v roku 1766 zriadil pre kostol dva nové bočné oltáre. Najväčšiu zmenu však realizoval v roku 1772, keď dal celý interiér vymaľovať dodnes zachovanou iluzívnou maľbou, dal pozlátiť hlavný oltár spolu s bočnými a dal zhotoviť do lode nové lavice. Pri ďalšom rozsiahlom požiari v Ľubici v roku 1786 podľahol kostol spolu s jeho vežou. Veža bola následne obnovená v roku 1792, pričom dostala [[Barok|barokový]] vzor. V rokoch pred [[Prvá svetová vojna|prvou svetovou vojnou]] kostol utrpel viacero strát. V rokoch 1916- 1917 rekvirovalo vojsko z Ľubice 3 zvony z rokov 1624, 1757 a 1814. Taktiež zobrali aj 80 píšťal z [[Orgán|orgána]] a medený plech zo strechy kostola, takže kostol bol dlhé roky len provizórne zakrytý. Aj táto provizorná strecha podľahla požiari v roku 1934, čo vyvolalo v rokoch 1936-1937 rozsiahle opravy kostola. Kostol bol zastrešený, a veža dostala novú helmicu v pôvodnom barokovom tvare, kostol bol vydláždený a taktiež sa zreštaurovali oltáre spolu s maľbou v interiéry. Kostolu je v dnešnej dobre venované množstvo pozornosti, kedy v poslednej dobe bolo zreštaurovaných mnoho vecí z kostola, najmä hlavný oltár od Majstra Pavla spolu s bočnými oltármi.<ref name=":0" />
== Dejiny a charakteristika ==
Kostol sa nachádza na Povstaleckej ulici v severovýchodnej časti obce Ľubica.<ref name="pamiatky.sk" /> Kostol stojí na vyvýšenom mieste a je obkolesený obranným múrom a predstavuje tak zaujímavý exemplár stredovekej sakrálnej architektúry.<ref name="apsida.sk" /><ref name="farnostlubica.sk" />
 
=== HistóriaArchitektúra ===
Kostol je považovaný za najväčšiu dvojloďovú stavbu na [[Spiš (región)|Spiši]]. Skladá sa z pozdĺžného, polygonálne ukončeného [[Presbytérium|presbytéria]] so [[Sakristia|sakristiou]] na severe, z dlhého loďového korpusu s južnou predsieňou a z mohutnej hranolovej veže ukončenej nadstavbou s cibuľovitou barokovou hlavicou a gotickým oknom nad ktorým bola vybudovaná kovová ochodza, ktorá slúžila ako ochrana proti požiaru. Spodná časť veže spolu so schodišťom na prvé poschodie sú [[Románske umenie|románske]].Záver presbytéria podopierajú raz odstupňované operáky s pultovými strieškami. Južnú a severnú stranu kostola podpierajú dodatočné mohutné oporné [[Pilier|piliere]], postavené zväčša mimo [[Klenba|klenbových]] polí. Všetky lomené okná lode sú umiestnené na južnom priečelí. Kostol mal pôvodne 5 vstupov z exteriéru, ale niekoľko z nich sa v neskorších dobách zamurovalo. Presbytérium, ktoré je takmer rovnako široké ako dvojlodie, je zaklenuté jedným štvorcovým poľom krížovej klenby a päťosminovým záverom. Sakristia je zaklenutá tromi štvorcovými krížovými klenbami. Dvojlodie je zaklenuté taktiež krížovou klenbou ktorú v strede podopierajú 3 polygonálne podpory umiestnené za sebou v stredovej pozdĺžnej osi s polygonálnymi soklami, navrchu ukončenými jemnou profiláciou.<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Žáry|meno=Juraj|titul=Dvojloďové kostoly na Spišy|vydanie=prvé|vydavateľ=Tatran|miesto=Bratislava|rok=1986|isbn=978-80-88900-56-6|strany=252}}</ref>
Kostol bol pôvodne postavený nemeckými kolonistami v 13. storočí okolo roku 1260 na vyvýšenine ako pomerne veľká jednoloďová stavba s kvadratickým [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbitériom]] a západnou vežou. Až neskôr v 14. storočí, miestny veriaci začali s úpravami na kostole. Okolo roku 1330 predĺžili presbytérium o polygonálny záver, sprístupnený novým portálom. O 30. rokov neskôr okolo roku 1360 bola stredová loď [[Klenba|zaklenutá]] na tri päť-boké stredové piliere, čím sa kostol premenil na dvojlodie. K severnej strane bola pristavená k svätyni sakristia.<ref name="apsida.sk" /> Kostol následne v 15. storočí utrpel pri boji s [[Husitské vojny|husitmi]] a Jiskrovými vojskami, kedy bol vypálený a tak sa všetká pôvodná výbava kostola nezachovala.<ref name="farnostlubica.sk" /> V roku [[1510]] bol kostol doplnení a postupne vybavený neskoro-gotickým nábytkom (krstiteľnica, drevené lavice), ktoré bolo vyrobené v dielniz dielne [[Majster Pavol z Levoče|Majstra Pavla z Levoče]]. Z toho sa zachovala len oltárna skriňa so sochou [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], [[Ježiš Kristus|Ježiša]] a svätice.<ref name="farnostlubica.sk" /><ref name="slovakiana">{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Kostol Nanebovzatia Panny Márie, Ľubica - virtuálna výstava
| url = https://www.slovakiana.sk/virtualne-vystavy/20606
| vydavateľ = slovakiana.sk - Národné osvetové centrum
| miesto = Bratislava
| dátum vydania = 2015-12-01
| dátum prístupu = 2020-04-22
}}</ref>
 
=== Interiér ===
Medzi rokmi [[1546]] a [[1674]] bol kostol v správe evanjelickej cirkvi.<ref name="farnostlubica.sk" />
[[Súbor:Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Ľubica), hlavný oltár.jpg|náhľad|Hlavný oltár zasvätený nanebovzatiu Panny Márie]]
Po vstupe do kostola sa pred očami otvára monumentálne [[Loď (architektúra)|dvojlododie]] zaklenuté krížovými klenbami s profilovanými rebrami, ktoré podopierajú 3 mohutne kamenné piliere umiestnené v stredovej osi kostola. Na obvodových stenách dosadajú rebrá, ktoré sa tu často nepravidelne presekávajú, na konzoly v tvare rozličných hlavičiek s rímsami na vrchu.<ref name=":2" /> V zadnej časti [[Loď (architektúra)|lode]] sa nachádza drevená neskoro-renesančná organová [[empora]] zo 17. storočia postavená na 6 stĺpoch, na kazetách sa nachádza maľba s hudobnou tématikou zo začiatku 18. storočia, následne doplnenou a opravenou na začiatku 20. stor. Celý interiér vrátane tvaroslovných článkov pokrýva neskorobarokvá iluzívna maľba. Po oboch stranách presbytéria sú umiestené chórové lavice z roku 1511, pokryté maliarskou výzdobou.
 
Celému interiéru dominuje hlavný oltár v zlatých farbách, ktorý zapĺňa celú čelnú stenu svätyne z roku 1709 a plastikami zo začiatku 16. stor. Uprostred hlavného oltára je umiestnená gotická oltárna skriňa, ktorá sa zachovala z roku okolo 1511 z dielne Majstra Pavla z Levoče. V kostole sa taktiež nachádza ešte jedna vzácna historická pamiatka zo stredoveku. Ide o bronzovú krstiteľnicu, ktorá bola uliata v roku 1463.
V roku 1706 kostol pri požiari znovu vyhorel, kde sa poškodila hlavná veža spolu s hlavným oltárom. Veža bola neskôr dobudovaná a oltár bol doplnený z dielne Vavrinca Olafa Engelholma, ktorý si objednal na vlastné náklady kňaz Juraj Rayscher.<ref name="farnostlubica.sk" />
[[Súbor:Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Ľubica), pôdorys.png|náhľad|Pôdorys kostola]]
Hlavný oltár dopĺňajú dva bočné, ktoré stoje po stranách dvojlodia. Na ľavej strane sa nachádza bočný oltár Sv. Pavla a v pravo oltár apoštola Tomáša. Oltár Sv. Pavla z r. 1766, pozostáva z bohatého rokajového zlatého rámu a obrazu Obrátenie sv. Pavla (olej na plátne, 250x150 cm), po stranách sú plastiky sv. Jána a Matúša apoštola. Oltár apoštola Tomáša z 2. polovice 18. storočia, taktiež s bohatým rokajovým rámom s obrazom sv. Tomáša (olej na plátne, 250x150 cm), po stranách dve plastiky sv. Lukáša a apoštola Mareka.
 
== Zaujímavosti ==
[[Rehoľa chudobných regulárnych klerikov Božej Matky Zbožných škôl|Piarista]] P. Anton Wisniewski dal následne v 18. storočí kostolu dnešnú podobu. Opravil [[Sakristia|sakristiu]] a spravil do nej vstup, a v roku 1766 zriadil pre kostol dva nové bočné oltáre. Najväčšiu zmenu však realizoval v roku 1772, keď dal celý interiér vymaľovať dodnes zachovanou iluzívnou maľbou, dal pozlátiť hlavný oltár spolu s bočnými a dal zhotoviť do lode nové lavice. Pri ďalšom rozsiahlom požiari v Ľubici v roku 1786 podľahol kostol spolu s jeho vežou. Veža bola následne obnovená v roku 1792, pričom dostala [[Baroko|barokový]] vzor. V rokoch pred [[Prvá svetová vojna|prvou svetovou vojnou]] kostol utrpel viacero strát. V rokoch 1916 - 1917 zrekvirovalo vojsko z Ľubice 3 zvony z rokov 1624, 1757 a 1814. Taktiež zobrali aj 80 píšťal z orgána a medený plech zo strechy kostola, takže kostol bol dlhé roky len provizórne zakrytý. Aj táto provizorná strecha podľahla požiari v roku 1934, čo vyvolalo v rokoch 1936-1937 rozsiahle opravy kostola. Kostol bol zastrešený, a veža dostala novú helmicu v pôvodnom barokovom tvare, kostol bol vydláždený a taktiež sa zreštaurovali oltáre spolu s maľbou v interiéry. Pomerne veľké opravy prebehli aj v 60. rokoch 20. storočia a v roku [[1986]].<ref name="apsida.sk" /><ref name="farnostlubica.sk" />
Zaujímavá je už len poloha kostola, ktorý sa týči nad mestom na kopci a tak dominuje svojmu okoliu. Kostol je obklopený murovanou ohradou za ktorou bol pôvodne cintorín. Vo veži sa nachádza vzácny zvon, ktorý bol uliaty zvonolejármi Pavlom Gaalom a Jánom Wagnerom v roku 1475. Kostol Nanebovzatie Panny Márie je taktiež považovaný za najväčšiu dvojloďovú sakrálnu stavbu na Spiši. Kostol sa z veľkej časti zachoval vo svojej stredovekej podobe.<ref name=":0" />
 
Na priečeliach kostola sa zachovalo niekoľko architektonických významných pamiatok. Na južnom priečelí je to gotický portál z 13. storočia vedúci pôvodne do svätyne, ktorý ale bol neskôr zamurovaný. Na tom istom priečelí bolo v 20. storočí objavené malé okrúhle gotické okno v tvare ranogotickej rozety. Patrí k najstarším pamiatkám kostola, taktiež k ojedinelým, keďže sa takýto typ rozety objavuje na Slovensku len zriedkavo.<ref name=":0" />
Kostolu je v dnešnej dobre venované množstvo pozornosti, kedy v poslednej dobe bolo zreštaurovaných mnoho vecí z kostola, najmä hlavný oltár od Majstra Pavla spolu s bočnými oltármi.<ref name="farnostlubica.sk" />
[[Súbor:Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Ľubica), iluzívna maľba, svätyňa.jpg|náhľad|Piarista P. Anton Wisniewski, ktorý realizoval výmaľbu interiéru je vyobrazený na severnej stene presbytéria.]]
Podľa niektorých odborníkov mohol byť pôvodný neskororománsky kostol rázne menší ako súčasná stavba. Pri ranogotickej prestavbe bola predĺžená loď a pristavané kvadratické presbytérium.<ref name=":1" />
 
Súčasťou vybavenia interiéru je aj bronzová krstiteľnica z roku 1463. Klenby kostola nesú tri [[Polygón|polygonálne]] [[Pilier|piliere]], ktoré ho rozdeľujú na dve [[Loď (architektúra)|lode]]. Východný je 13-boký s priemerom 72 cm, ostatné dva sú 10-boke s priemerom 62 cm.<ref name=":1" /> Na stĺpoch sú zachytené gotické rebrá elegantnej krížovej klenby. Konzoly viacerých rebier majú tvar ľudských tvárí.<ref name=":0" />
Kostol je súčasťou pamiatkovej zóny.<ref name="pamiatky.sk" />
 
Zaujímavosť kostola vyzdvihuje neskorobaroková iluzívna maľba. Autorom malieb je P. Anton Wisniewski, ktorý je zároveň vyobrazený na ľavej strane svätyne.<ref name=":0" /><ref name=":1" />
Na zoznam kultúrnych pamiatok bol kostol zapísaný 30. októbra 1963.<ref name="pamiatky.sk" />
 
Veľmi významným dominantným prvkom celého kostola je jeho hlavný oltár, ktorý zapĺňa celú čelnú stenu svätyne. Pôvodom je to oltár barokový z roku okolo 1709 z dielne slávneho levočského majstra švédskeho pôvodu Vavrinca Olafa Engelholma. Na oltári prevláda čierna farba, ktorú elegantne dopĺňa farba zlatá. Je považovaný za veľmi výnimočný a významný oltár vysokej umeleckej a duchovnej hodnoty. Uprostred oltára sa však zachovala oltárna skriňa z pôvodného oltára z dielne Majstra Pavla z Levoče z roku okolo 1511.<ref name=":0" />
=== Popis ===
Budova je obdĺžnikovitého pôdorysu s polygonálnym záverom, je dvojloďová s jednou vežou.<ref name="pamiatky.sk" /><ref name="severovychod.sk" /><ref name="apsida.sk" /><ref name="farnostlubica.sk" />
 
== Galéria ==
<gallery>
Súbor:Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Ľubica), sakristia.jpg|Detail ostenia malého okna sakristie
Lubica-kNanebvzPMarie06.jpg|Pohľad na východnú stranu kostola
Súbor:Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Ľubica), pohľad južný.jpg|Gotický portál na južnom priečelí kostola
Lubica-kNanebvzPMarie04.jpg|Pohľad na kostolnú vežu a ohradný múr zo severovýchodu
Súbor:Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Ľubica), severné priečelie, rotunda.jpg|Rotundový vstup do veže
Lubica-kNanebvzPMarie03.jpg|Pohľad na kostol zo severu
Súbor:Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Ľubica), pohľad západný.jpg|Hlavný vstup do kostola zo západnej strany cez gotický portál
Lubica-kNanebvzPMarie05.jpg|Časť severnej fasády budovy
Súbor:Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Ľubica), pohľad južný detail.jpg|Gotické rozetové okno na južnom priečelí, znovuobjavené až v 20. storočí
Lubica-kNanebvzPMarie01.jpg|Pohľad na kostolnú vežu a ohradný múr z juhozápadu
Súbor:Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Ľubica), pohľad juho-východný.jpg|Pohľad na svätyňu a oporné piliere s pultovými strieškami
Súbor:Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Ľubica), hlavný vstup do sakristie.jpg|Portál a vstup do sakristie
Súbor:Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Ľubica), Madona.jpg|Plastika Madony z dielne Majstra Pavla z Levoče
Súbor:Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Ľubica), iluzívna maľba.jpg|Iluzívna maľba, ktorá napodobňuje niektoré hlavné časti kostola (okná, stĺpy)
Súbor:Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Ľubica), drevená empora.jpg|Drevená empora
Súbor:Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Ľubica), pohľad do presbytéria.jpg|Pohľad z lode do svätyne a na 3 oltáre kostla
Súbor:Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Ľubica), pohľad zo svätyne.jpg|Pohľad zo svätyne na dvojlodie
Súbor:Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Ľubica), krížová klenba.jpg|Krížova klenba dvojlodia
Súbor:Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Ľubica), iluzívna maľba klenby.jpg|Detail iluzívnej maľby doplňujúcej preklenutie svätyne
</gallery>
 
Řádek 154 ⟶ 166:
{{Referencie}}
 
== LiteraturaLiteratúra ==
* Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009. ISBN 9788096983902
* Žáry, J.: Dvojloďové kostoly na Spiši, Tatran, Bratislava 1986.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Kostol_Nanebovzatia_Panny_Márie_(Ľubica)“