František z Assisi: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 2001:4BB8:184:4188:B034:182A:89A8:B603 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Tom78 Značky: rollback SWViewer [1.4] |
typo. gram. |
||
Riadok 56:
}}
[[Svätec|Svätý]] '''František z Assisi''', rod. '''Giovanni Battista Bernardone''' (často aj ''František Assiský;'' * [[1181]], [[Assisi]], [[Spoletské vojvodstvo]], [[Rímsko-nemecká ríša|Svätá Rímska ríša]] – † [[3. október]] [[1226]], kaplnka [[Porciunkula (kaplnka)|Porciunkula]], [[Assisi]], [[Umbria]], [[Pápežský štát]]) bol
Za svätého bol vyhlásený [[16. júl]]a [[1228]] v [[Assisi]] pápežom [[Gregor IX. (pápež)|Gregorom IX.]] a jeho sviatok bol stanovený na [[4. október]], slávi sa ako spomienka. Je [[Patrón (kresťanstvo)|patrónom]] [[
== Životopis ==
Riadok 65:
František sa narodil ako Giovanni Battista Bernardone v [[umbria|umbrijskom]] meste [[Assisi]] na úpätí hory [[Monte Subasio]]. Jeho rodičmi boli zámožný obchodník so súknom ''Pietro di Bernardone'' a jeho manželka ''Giovanna'', zvaná tiež ''Pica'', ktorá pravdepodobne pochádzala z [[Provensalsko|Provensalska]]. František bol pokrstený ako ''Giovanni'' (Ján), krátko nato mu však jeho otec, ktorý sa práve vrátil z obchodnej cesty po [[Francúzsko|Francúzsku]], dal meno Francesco („malý Francúz“). Podľa niektorých zdrojov si tak chcel uctiť krajinu, pri obchodovaní s ktorou nadobudol svoje bohatstvo.
František získal pomerne dobré vzdelanie a vo svojej mladosti viedol bezstarostný život s dostatkom finančných prostriedkov.
V roku [[1199]] vypukla v Assisi občianska vojna medzi mešťanmi a šľachtou. Mladý František sa do vojny zapojil v meštianskych oddieloch. V roku [[1202]] vytiahlo Assisi do boja proti susednému mestu [[Perugia]], kam sa uchýlila veľká časť assiskej šľachty. V novembri toho roku skončila vojna pre Assisi porážkou v bitke pri Collestrade a František padol spolu so svojimi spolubojovníkmi do zajatia, z ktorého ho musel vykúpiť jeho otec. V zajatí František ťažko ochorel. Keď František po roku vychádzal z väzenia, mal za sebou viacero existenciálnych sklamaní: jeho mladíckym snom bolo stať sa široko-ďaleko známym rytierom, v boji však utrpel potupnú porážku; namiesto užívania si mládeneckej sily, životaschopnosti a bojovnosti sa vo svojich dvadsiatich rokoch musel vyrovnávať s telesnou slabosťou a chorobou.
Riadok 77:
Keď sa po svojom návrate modlil v kostole ''San Damiano'', prehovoril k nemu [[Kristus]] z kríža. Trikrát zopakoval: ''„František, nevidíš, že sa môj dom rozpadá? Oprav ho!“'' František si okamžite zadovážil stavebný materiál a začal opravovať kostol, v ktorom sa práve modlil. Neskôr podobne opravil aj dnes už neexistujúci kostol [[San Pietro della Spina]] a kostol [[Santa Maria degli Angeli]] neďaleko Assisi, známejší pod názvom [[Porciunkula (kaplnka)|Porciunkula]].
Na opravu kostolov a iné dobročinné účely si František bral finančné prostriedky z obchodu svojho otca. To viedlo k hádkam a dokonca k súdnemu sporu, pri ktorom Pietro Bernardone podal na svojho syna žalobu u miestneho biskupa Guida II. Pri súdnom pojednávaní, ktoré sa konalo na jar roku [[1206]] verejne na námestí, sa František vyzliekol donaha, dramaticky sa vzdal svojho dedičstva a zriekol sa svojho otca slovami: ''„Do dnešného dňa som ťa volal svojím otcom na tejto zemi, odteraz však chcem hovoriť: »Otče, ktorý si na nebesiach«.“'' Od tej chvíle žil František v dobrovoľnej [[chudoba|chudobe]] ako [[pustovník]] na okraji spoločnosti.
[[24. február]]a [[1208]] na sviatok [[svätý Matej|sv. Mateja]] ho pri omši v kostole Santa Maria degli Angeli zaujala pasáž z [[Evanjelium podľa Matúša|Evanjelia podľa Matúša]] ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt%2010,5-14 10,5-14]) o vyslaní učeníkov:
Riadok 85:
František pochopil tieto slová ako priamu a jednoznačnú výzvu žiť ako dvanásti Ježišovi učeníci, apoštoli (tzv. apoštolský život, [[latinčina|lat.]] ''vita apostolica'') a skromne zvestovať vieru.
František sa považoval za kajúcnika, čo ho chránilo pred cirkevným prenasledovaním kvôli kacírstvu. Ako kajúcnik nabádal aj ostatných, aby milovali Boha, kajali sa za svoje hriechy a takto postupne priťahoval ďalších mladých ľudí, ktorí boli ochotní zdieľať s ním jeho spôsob života. Podľa tradície sa k nemu ako prví pripojili bohatý šľachtic [[Bernardo di Quintavalle]] a právnik [[Pietro Cattani]].
=== Vznik františkánskej rehole ===
| |||