Atómové jadro: Rozdiel medzi revíziami

'''Atómové jadro''' je kladne [[elektrický náboj|nabitá]] vnútorná časť [[atóm]]u obklopovaná oblasťou záporne nabitých elektrónov, viazaná [[Elektrická sila|elektrickou silou]] (jadro-elektróny). Takmer celá hmotnosť atómu je sústredená v jadre (99,9%) a iba malým zlomkom hmotnosti prispievajú elektróny. Jadro pozostáva z [[nukleón]]ov, t. j. [[protón]]ov (kladne [[elektrický náboj|nabitých]]) a [[neutrón]]ov (bez [[elektrický náboj|náboja]]). Hmotnosť protónu je <math>m_p = 1,672 648.10^{-27} kg</math> a hmotnosť neutrónu je o niečo väčšia – <math>m_n = 1,674 954.10^{-27}kg</math> pričom obidva údaje sú pokojové hmotnosti daných častíc. Hodnota náboja protónu je rovnako veľká ako hodnota náboja elektrónu, ale protón je kladná častica <math>Q_P = 1,602 . 10^{-19} </math>. Priemer jadra atómu sa pohybuje rádovo v stotisícinách nanometroch. (Je zrejmé, že jadro [[vodík]]a bude menšie ako jadro [[železo|železa]], pričom velkosť celého atómu je stotisíckrát väčšia). Protóny a neutróny sú viazané [[Silná interakcia hmotných objektov|silnou interakciou]] t. j. jadrovou silou, ktorá na krátke vzdialenosti prekonáva odpudivú elektrickú silu protónov, kde neutróny pomahajú "udržať" protóny pri sebe.

Odvetvie fyziky zaoberajúce sa skúmaním atómov ako napr. zloženie, sily vo vnútri jadra, sa volá [[jadrová fyzika]].

Atómové jadrá s odlišným počtom nukleónov majú odlišné vlastnosti. V súčastnostisúčasnosti je známych viac ako 3000 rôznych konfigurácii nukleónov. Zloženie jadier je dôležité nielen pre fyziku, ale aj pre chémiu. Jadrá s rozličným zložením sa často výrazne odlišujú fyzikálnymi vlastnosťami napr. <chem>^31_15P</chem> je stabilné, kým jadro <chem>^30_15P</chem> je rádioaktívne ale chemické vlastnosti prvkov sú určené [[Protónové číslo|protónovým číslom]] (atómovým) značeným <math>Z</math>, kde <math>Z \geqq 1</math> . Spolu s [[Nukleónové číslo|nukleónovým číslom]] (hmotnostným) <math>A</math> je zloženie jadra dané <math>^A_ZX</math>, kde <math>X</math> je všeobecná značka prvku a <math>A-Z=N</math> je počet neutrónov. Dva rôzne nuklidy <chem>^{A}_{Z}X</chem>, <chem>^{A'}_{Z}X</chem> sa nazývajú izotopy prvku <math>X</math>. Izotopy možno rozlíšiť alebo oddeliť iba fyzikálnymi metódami ale nie chemickými reakciami. Pre chemické výpočty sú však dôležité aj hmotnosti atómov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Pišút, Frei, Fuka|meno=Ján, Václav, Josef|titul=Fyzika Pre 4. Ročník Gymnázia|vydanie=Druhé|vydavateľ=Slovenské Pedagogické Nakladateľstvo|miesto=Bratislava|rok=1991|isbn=80-08-01450-4|strany=180- – 184}}</ref>