Paul von Rennenkampf: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Richdark (diskusia | príspevky)
d pridaný odkaz
Tomas62 (diskusia | príspevky)
dátum narodenia
Riadok 3:
|Portrét = Pavel K. Rennenkampf.jpeg
|Popis = ruský cársky generál
|Dátum narodenia = [[1729. apríl]] [[1854]]
|Miesto narodenia = [[Konuvere]], Estónsko (dnes [[Märjamaa Parish]] v [[Estónsko|Estónsku]])
|Dátum úmrtia = {{dúv|1918|4|1|1854|74|1729}}
|Miesto úmrtia = [[Taganrog]], [[Rusko]]
}}
'''Paul von Rennenkampf''' ({{V jazyku|rus|Павел Карлович фон Ренненкампф}}; * [[1729. apríl]] [[1854]], [[Konuvere]], [[Ruské impérium]], dnes [[Estónsko]] – † [[1. apríl]] [[1918]], [[Taganrog]], [[Rusko]]) bol ruský cársky generál, ktorý slúžil v ruskej imperiálnej armáde vyše 40 rokov a podieľal sa na jednej z najväčších porážok ruskej armády v [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]].
 
== Život ==
 
=== Mladosť a raná kariéra ===
Paul von Rennenkampf sa narodil [[1729. apríla]] [[1854]] v [[Konuvere]] v [[Estónsko|Estónsku]]. Pochádzal z rodiny pobaltských [[Nemci|Nemcov]]. Ako 19-ročný sa prihlásil do imperiálnej ruskej armády a navštevoval pechotnú školu pre Junkerov v [[Helsinki|Helsinkách]]. Svoju vojenskú kariéru začal s litovským 5. kopijnickým regimentom. Promoval na Nikolajevskej vojenskej akadémii v [[Petrohrad|Petrohrade]] v roku 1882. Školu skončil s najlepšími výsledkami v triede. Ako mladý dôstojník bol zaradený k 14. armádnemu zboru, kde slúžil do roku 1884 a následne vo varšavskom vojenskom okruhu a kazanskom vojenskom okruhu, do roku 1886. Následne sa z neho stal starší pobočník na veliteľstve donských Kozákov, kde slúžil od marca 1888. Ako štábny dôstojník 2. armádneho zboru pôsobil od októbra 1889 a neskôr, v roku 1890, bol vymenovaný do funkcie náčelníka štábu pevnosti Osowiec. V tom istom roku bol povýšený na plukovníka. Od novembra 1899 bol počas služby vo funkcii náčelníka štábu Transbajkalského okruhu povýšený na generálmajora.
Rennenkampf velil štyrom pechotným bataliónom, dvom kozáckym stotinám a dvom konským batériám počas vzbury Boxerov v rokoch 1900-1 a bol zodpovedaný za dobytie [[Čchi-čchi-cha-er|Čchi-čchi-cha-eru]] a [[Ťi-lin|Ťi-linu]] v [[Mandžusko|Mandžusku]], čím odstránil nebezpečenstvo hroziace [[Charbin|Charbinu]] a východočínskej železnici. Počas tohto ťaženia bol vyznamenaný rádom sv. Juraja 4. a 3. stupňa za svoju vzornú službu.
Po skončení povstania dostal Rennenkampf ponuku veliť cárovej čestnej stráži, avšak na cárovo počudovanie túto ponuku odmietol. Následne bol poverený velením 1. samostatnej jazdeckej brigáde, kde pôsobil do roku 1904.