Ekonomika spoločného využívania: Rozdiel medzi revíziami

'''Ekonomika zdieľania'''<ref name=Macej/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.interreg-central.eu/Content.Node/CITYCIRCLE/CITYCIRCLE-WPT2-Basic-material-SK.PDF | vydavateľ = interreg-central.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-20 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=JP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jazyková poradňa : Je pravda, že slová zdieľať, zdieľaný sú nespisovné? Ako sa prekladajú do slovenčiny anglické termíny sharing economy a shared services, ak nemôžeme použiť výraz zdieľaný? | url = https://jazykovaporadna.sme.sk/q/8901/ | vydavateľ = Petit Press | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name=KS/> (iné názvy: '''zdieľaná ekonomika''',<ref name=Macej/><ref name=JP/><ref name=KS/>, '''hospodárstvo spoločného využívania zdrojov''',<ref>Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Spotreba založená na spolupráci alebo participácii: model udržateľnosti pre 21. storočie“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (2014/C 177/01)</ref>, '''ekonomika spoločného využívania''',<ref name=KS/><ref name=JP/>, '''prístupová ekonomika'''<ref name=VSPP/> - angl. ''sharing economy'', ''access economy'') je hospodársky systém založený zdieľaní nedostatočne využívaných aktív (t.j. prvkov majetku) alebo služieb priamo medzi [[fyzická osoba|fyzickými osobami]] za poplatok alebo zadarmo, často prostredníctvom internetu; v užšom zmysle je v tejto definícii spomínané "zadarmo" obmedzené na prípady, kde dotyčný síce nedostane peniaze, ale dostane nejakú nepeňažnú protihodnotu (napr. inú vec). Ekonomika zdieľania je hlavná podmnožina tzv. [[kolaboratívna spotreba|kolaboratívnej spotreby]] (iný názov: [[spoluspotrebiteľstvo]]; angl. ''collaborative consumption''). Kolaboratívna spotreba je jedna zo súčastí tzv. [[kolaboratívne hospodárstvo|kolaboratívneho hospodárstva]] (iné názvy: [[kolaboratívna ekonomika]], [[ekonomika spolupráce]]; angl. ''collaborative ekonomy''), pričom ostatné súčasti kolaboratívneho hospodárstva sú kolaboratívna výroba, kolaboratívne financie, kolaboratívne vzdelávanie. Viaceré texty však používajú termíny kolaboratívne hospodárstvo a ekonomika zdieľania ako synonymá. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Oxford English and Spanish Dictionary, Thesaurus, and Spanish to English Translator | url = https://www.lexico.com/definition/sharing_economy | vydavateľ = lexico.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-20 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Sharing Economy Lacks A Shared Definition | url = https://www.fastcompany.com/3022028/the-sharing-economy-lacks-a-shared-definition | vydavateľ = fastcompany.com | dátum vydania = 2013-11-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-20 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Defining The Sharing Economy: What Is Collaborative Consumption–And What Isn’t? | url = https://www.fastcompany.com/3046119/defining-the-sharing-economy-what-is-collaborative-consumption-and-what-isnt | vydavateľ = fastcompany.com | dátum vydania = 2015-05-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-20 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=Macej>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Macejovsky | meno = Pavol | autor = | odkaz na autora = | titul = Zdieľaná ekonomika a IKT | url = https://www.researchgate.net/publication/340233331_Zdielana_ekonomika_a_IKT | vydavateľ = researchgate.net | dátum vydania = 2020-03-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-20 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://ec.europa.eu/jrc/sites/jrcsh/files/JRC100369.pdf | vydavateľ = ec.europa.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-20 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=VSPP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sdílená ekonomika| url = https://www.vspp.cz/wp-content/uploads/2017/05/zprava.pdf | vydavateľ = vspp.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-20 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.balas.org/resources/Documents/2019%20Conference%20Files/SHARING%20ECONOMY%20VERSUS%20COLLABORATIVE%20CONSUMPTION.pdf | vydavateľ = balas.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-20 | miesto = | jazyk = }}</ref>

Slovo zdieľať (a teda aj názvy ekonomika zdieľania a zdieľaná ekonomika) je v súčasnosti v slovenčine nespisovné (bohemizmus), ale v budúcnosti už bude v slovníkoch SAV uvedené ako spisovné. <ref name=JP/><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = SLOVENČINA: Je zdieľanie izieb či postelí ešte stále zakázané? | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/import/slovencina-je-zdielanie-izieb-ci-pos/384688-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-19 | dátum prístupu = 2020-10-20 }}</ref><ref name=KS>Zdieľaná ekonomika či kolaboratívna ekonomika?. In: Kultúra slova, 2018, roč. 52, č. 3</ref> Pokiaľ o tvary obsahujúce slovo zdieľanie, v slovenčine sa síce najčastejšie vyskytuje tvar "zdieľaná ekonomika", ten je však vecne nevhodný, pretože ide o jazykovo chybný preklad anglického výrazu "sharing economy" a pretože sa nezdieľa ekonomika, ale ide len o ekonomiku spočívajúcu v zdieľaní.

Niektoré služby, ktoré sú zahrnuté pod pojmom ekonomika zdieľania, sú trochu kontroverzné, pretože namiesto zvýšenia efektivity využívania zdrojov je ich hlavnou črtou skôr generovanie zisku prostredníctvom zníženia ceny práce. Hranica medzi "zdieľaním" a "prenajímaním" je tenká. Popri znižovaní cien dochádza aj k znižovaniu spotreby (napríklad predaj áut). <ref>https://phys.org/news/2017-08-evidence-uber-lyft-car-ownership.html - Evidence that Uber, Lyft reduce car ownership</ref>

V posledných rokoch ale vo svete vznikajú aj iné formy zdieľania produktov. Nielen podnikateľské subjekty, ktoré produkty prenajímajú, ale aj platformy združujúcej ľudí, ktorí vlastnené veci zdieľajú, vymieňajú a požičiavajú si medzi sebou. Príkladom môže byť napr. [[Car-sharing|Zdieľaniezdieľanie áut]] alebo [[Verejný bicykel|zdieľanie bicyklov]]. Známym príkladom je služba [[Airbnb]] na zdieľanie ubytovacích kapacít, alternatívna taxislužba [[Uber]], predajca DIY (”urob„urob si sám”sám“) predmetov ETSY či český projekt Fler a SharyGo. <ref>{{Cite news|url=https://zpravy.e15.cz/byznys/podniky-a-trhy/kontroverzni-sdilena-ekonomika-ctete-jak-funguje-uber-a-dalsi-sluzby-1344230}}</ref>

Vývoj toho, čo v 21. storočí chápeme pod pojmom ekonomika zdieľania, možno vysvetliť pomocou pojmov organickej a mechanickej solidarity, ktoré načrtol [[Émile Durkheim]] v knihe Spoločenská deľba práce. V komunitných ekonomikách, v pospolitosti existovala mechanická solidarita. Tá spájala ľudí zdieľajúcich rovnaké hodnoty a rovnaký fyzický priestor. <ref name=":1">{{Citácia knihy|titul=Masová média|rok=2009|strany=|isbn=}}</ref> Išlo o spoločenstvo, kde sa jeho príslušníci navzájom poznali a vďaka nízkej miere deľby práce robili približne to isté a boli teda približne rovnako prospešní. Vzájomná solidarita - zdieľanie zdrojov - bola teda potrebná pre prežitie komunity ako celku. Organická solidarita vychádza z predstavy, že ľudia sú špecialisti, ktorí navzájom potrebujú konkrétnu zručnosť ostatných a je charakteristická pre kapitalistickú spoločnosť. Prechod na tento model znamená zvýšenie anonymity spoločnosti, kde ľudia žijú vo veľkých sídlach. Nárast kvantity a vyššia špecializácia robia prácu náročnejšiounáročnejšou na koordináciu. Vedľa rezíduí mechanického zdieľania sa vytvára nový typ solidarity, ktorý je centrálne riadený. Ekonomika zdieľania je hybridom medzi týmito dvoma typmi zdieľania. Ide o systémy, ktoré sú riadené centrálne, ale je u nich tendencia vytvárať komunitu používateľov, ktorí si chcú užiť "radosť„radosť zo zdieľania"zdieľania“.

Čím viac konkrétny podnik opúšťa túto filozofickú základňu ekonomiky zdieľania a podľahne tradičnejším obchodným praktikám, tým je ťažšie takéto projekty pod pojmom ekonomika zdieľania zastrešovať. To je prípad americkej spoločnosti Uber, ktorá dlhodobo vzbudzuje kontroverziu, pretože zamestnanci tejto platformy nepožívajú výhody plynúce z plnohodnotného pracovného pomeru. Vznikajú teda obavy z celkového znehodnocovania práce.

Nielenže niektoré spoločnosti prekérnu prácu využívajú, majú na nej dokonca postavený svoj obchodný model s tým, že vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom býva podobne asymetrický ako u bežného pracovného pomeru.

# Rozvoj ekonomiky zdieľania ide ruka v ruke s rozvojom digitálnej ekonomiky. To si vyžaduje vybudovanú infraštruktúru pre vysokorýchlostný internet, dostupnosť hardvéru aj softvéru. Počet používateľov internetu vzrástol globálne zo 6,5 % v roku 2000 na 43 % v roku 2015. <ref name=":2">https://www.itu.int/net/pressoffice/press_releases/2015/17.aspx</ref> Signifikantný nárast zaznamenáva tiež fyzickú ako aj finančnú dostupnosť mobilného internetu.

# Nestálosť cien a dostupnosti prírodných zdrojov. Len v roku 2015 klesli ceny ropy o viac ako 50 %. <ref>http://zpravy.e15.cz/burzy-a-trhy/komodity/ceny-ropy-padaji-jeji-tezba-presto-roste-zasoby-prekonaly-rekord-1245429</ref> Geopolitická nestálosť v regiónoch blízkeho východu, problematické vzťahy západu s Ruskom a pokračujúce klimatické zmeny vedú k zvýšenému dopytu po nezávislosti a trvanlivosti. Príklon k lokálnej výrobe a zdieľanie zdrojov sú menej rizikové než závislosť na dovoze.

# Ide o rastúce odvetvie ekonomiky. Podľa Forbesu mali zisky z neho plynúce v roku 2013 vzrásť na 3,5 miliardy dolárov.

[[Kategória:EkonomikaEkonomické systémy]]