Redaktorka:Nelliette/Pieskovisko: Rozdiel medzi revíziami

[[Jozef Miloslav Hurban]] ([[1817]] - [[1888]]), člen kodifikátorského tria Štúr, Hurban, Hodža, žil najdlhšie z nich a vyhol sa aj nútenému exilu. No to neznamená, že maďarizácia ho nezasiahla. Po udalostiach [[Meruôsme roky|meruôsmich]] rokov a po neúspechu [[Memorandum národa slovenského|martinského memoranda]] v [[1861]] a následnom uväznení sa autorsky aj politicky ocitol v defenzíve. Hurban bol plodný autor množstva novinových článkov, zakladateľ časopisu Slovenské pohľady, almanachu Nitra – publikoval v ňom ako prvý kodifikovanú slovenčinu v roku [[1844]] a spoluzakladal spolok [[Tatrín]]. Jeho literárnym debutom bol cestovný denník „Cesta Slováka ku bratrům slavenským na Moravě a v Čechách” ([[1841]]). Prispieval do almanachov Květy a Hronka, kde publikoval apelatívnu a ideologickú poéziu. V prozaickom žánri začal písať súdobé príbehy, napríklad Prítomnosť a obrazy zo života tatranského; Prechádzka po Považskom svete. V roku [[1846]] publikoval v almanachu Nitra romantický príbeh „Olejkár” a v roku [[1847]] satirické príbehy „Korytnické poháriky alebo veselé chvíle nezdravého človeka”; „Divadlo duchov nad Tatrami” a noveletku „Od Silvestra do Troch kráľov”. Začiatkom [[60. roky 19. storočia|60. rokov]] 19. storočia napísal a vydal historický román „Gottšalk” z obdobia [[11. storočie|11. storočia]] a zbierku básní „Piesne nateraz”. Romantizmus u Hurbana sa viazal hlavne na príbehy s historickými námetmi, v kratších prózach sa začal ozývať realizmus. <ref>[https://zlatyfond.sme.sk/autor/44/Jozef-Miloslav-Hurban ylatzfond.sme.sk-Hurban]</ref>

Pri pohľade na týchto troch autorov sa natíska zistenie, že kvôli politike a revolúcii prišli o čas, v ktorom mohli lepšie rozvinúť svoj tvorivý potenciál, čo sa však podarilo ich súpútnikom, uznávanej štvorici romantických autorov [[Janko Kráľ]], [[Samo Chalupka]], [[Andrej Sládkovič]] a [[Ján Botto]].