Apollo 7: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
doplnenie |
||
Riadok 57:
V [[január]]i [[1966]] menoval riaditeľ letových operácií posádok [[Deke Slayton]] posádku prvého pilotovaného letu [[program Apollo|programu Apollo]]. Veliacim pilotom misie [[Apollo 1]] (vtedy ešte označovanej ako AS-204) sa stal [[Virgil Ivan Grissom|Gus Grissom]], senior pilotom [[Edward Higgins White|Edward White]] a pilotom [[Donn Fulton Eisele|Donn Eisele]]. Počas tréningu na palube špeciálne upraveného lietadla [[Boeing KC-135 Stratotanker|KC-135]] na simuláciu [[beztiažový stav|beztiažového stavu]] si však Eisele dvakrát vykĺbil rameno a [[27. január]]a musel podstúpiť operáciu. Slayton na jeho miesto dosadil [[Roger Bruce Chaffee|Rogera Chaffeeho]]. Zloženie posádky Apolla 1 [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] zverejnila [[21. marec|21. marca]] 1966. V záložnej posádke sa začali pripravovať [[James Alton McDivitt|Jim McDivitt]], [[David Randolph Scott|David Scott]] a [[Russell Louis Schweickart|Russell Schweickart]]. Apollo 1 (AS-204) malo byť prvým pilotovaným letom [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Apollo (kozmická loď)|Apollo]] Block I na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] Zeme.
[[Súbor:AS-205 crew.jpg|thumb|left|[[Donn Fulton Eisele|Donn Eisele]] (vľavo), [[Walter Marty Schirra|Walter Schirra]] (v strede) a [[Ronnie Walter Cunningham|Walter Cunningham]] (vpravo) ešte počas príprav na misiu Apollo 2 (AS-205), september 1966]]
Dňa [[29. september|29. septembra]] 1966 NASA zverejnila zloženie posádky misie Apollo 2 (AS-205), ktorá mala byť druhým pilotovaným letom lode Apollo Block I na obežnej dráhe Zeme. Za veliaceho pilota bol určený [[Walter Marty Schirra|Walter Schirra]], senior pilotom sa stal [[Donn Fulton Eisele|Donn Eisele]] a pilotom [[Ronnie Walter Cunningham|Walter Cunningham]]. Záložnou posádkou sa stali [[Frank Frederick Borman|Frank Borman]], [[Thomas Patten Stafford|Thomas Stafford]] a [[Michael Collins (astronaut)|Michael Collins]]. Nakoniec sa už [[15. november|15. novembra]] rozhodlo, že ďalší let Apolla Block I je nadbytočný a ruší sa. „Nové“ Apollo 2 (AS-205/208) malo byť namiesto toho prvým pilotovaným letom lode Apollo Block II na obežnej dráhe Zeme. Deň po štarte Apolla mal odštartovať nepilotovaný [[lunárny modul]] a posádka Apolla 2 sa k nemu mala priblížiť, spojiť sa s ním a potom ho otestovať počas letu. NASA o týchto skutočnostiach informovala verejnosť [[22. december|22. decembra]] s tým, že Schirra, Eisele a Cunningham prešli do záložnej posádky Apolla 1 (AS-204) a McDivitt, Scott a Schweickart poletia na misiu Apollo 2 (AS-205/208). Za záložnú posádku Apolla 2 (AS-205/208) boli určení Thomas Stafford, [[John Watts Young|John Young]] a [[Eugene Andrew Cernan|Eugene Cernan]]. NASA zároveň oznámila, že hlavnou posádkou misie Apollo 3 sú veliteľ Frank Borman, pilot veliteľského modulu Michael Collins a pilot lunárneho modulu [[William Anders]]. Ich záložnou posádkou sa stali [[Pete Conrad]], [[Richard Francis Gordon|Richard Cordon]] a [[Clifton Curtis Williams|Clifton Williams]]. Apollo 3 malo byť prvým pilotovaným letom programu Apollo s využitím [[nosná raketa|nosnej rakety]] [[Saturn V]] a jeho hlavným cieľom mal byť test kompletnej zostavy kozmickej lode Apollo počas letu na vysoko eliptickej obežnej dráhe Zeme. V priebehu misie sa mal uskutočniť aj manuálne riadený let lunárneho modulu.
Riadok 68:
== Priebeh letu ==
[[Súbor:Apollo 7 preflight breakfast.jpg|thumb|Posádka Apolla 7 raňajkuje v spoločnosti [[Deke Slayton|Deka Slaytona]] a predstaviteľov [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] v deň štartu]]
V piatok ráno [[11. október|11. októbra]] [[1968]] [[dážď|pršalo]] a fúkal silný [[vietor]] s nárazmi 20 až 30 [[kilometer za hodinu|km/h]], čo sa už blížilo k limitu 35 km/h povolenému oddelením letovej kontroly. Deke Slayton astronautov prebudil o 06:00 miestneho času. Následne Walter Schirra, Donn Eisele a Walter Cunningham absolvovali poslednú lekársku prehliadku pred štartom a potom sa usadili k raňajkám, ktoré tradične pozostávali z malého [[steak]]u, miešaných [[vajce|vajíčok]], [[pomaranč|pomarančového]] [[džús]]u, [[hrianka (pokrm)|toastu]] a [[káva|kávy]]. Raňajkovali v spoločnosti predstaviteľov NASA, [[Rockwell International|North American Rockwell]] a dvoch astronautov z podpornej posádky, [[Ronald Ellwin Evans|Ronalda Evansa]] a [[William Raid Pogue|Williama Pogueho]]. Pridal sa k nim aj Deke Slayton. Potom nasledovalo obliekanie [[skafander|skafandrov]], odchod z [[Neil Armstrong Operations and Checkout Building|Budovy operácií kozmických lodí s ľudskou posádkou]] (''Manned Spacecraft Operations Building'') a jazda špeciálne upravenou dodávkou na štartovací komplex 34. Veliteľ Walter Schirra nastúpil do veliteľského modulu ako prvý v čase 2 hodiny a 25 minút pred štartom. Nasledoval ho pilot lunárneho modulu Walter Cunningham a o chvíľu neskôr pilot veliteľského modulu Donn Eisele. O 09:15 došlo k uzavretiu poklopu prielezu kozmickej lode. Odpočítavanie pokračovalo bez problémov až do okamihu 33,5 minúty pred štartom, kedy bola zistená prvá porucha – dve spálené [[relé|relátka]] vyradili z prevádzky núdzový rýchlovýťah v štartovnej veži. Riaditeľstvo príprav štartu rozhodlo pokračovať bez prerušenia ďalej. Krátke zdržanie nastalo v T-6 minút, 15 sekúnd, kedy si vedúci príprav druhého stupňa vyžiadal dodatočný čas na chladenie motora [[J-2]]. Potom už odpočítavanie prebiehalo bez komplikácií. V T-2 minúty, 43 sekúnd odpočítavanie prešlo pod kontrolu [[počítač]]ov. Pracovníci Strediska riadenia štartu (''Launch Control Center'') teraz už len s napätím sledovali údaje na monitoroch. V T-2 minúty, 30 sekúnd sa zatvorili odvetrávacie ventily nádrží nosnej rakety a tlak v potrubí pomaly nabehol na prevádzkové hodnoty. Dvadsaťosem sekúnd pred štartom raketa prešla na vnútorné batérie. Hovorca Strediska riadenia štartu odpočítaval: ''„...Sedem, šesť, riadenie odblokované, štyri, zážih.“'' Motory [[H-1 (raketový motor)|H-1]] prvého stupňa postupne nabiehali. ''„...dva, jeden, štart!“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Apollo 7 | url = https://history.nasa.gov/afj/ap07fj/a7_01_launch_ascent.html | vydavateľ = history.nasa.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-13 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="kosmo-mek-apollo-7-experimenty"/><ref name="kosmo-mek-apollo-7">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vítek | meno = Antonín | priezvisko2= Krupička | meno2= Josef | autor = | odkaz na autora = | titul = MEK - Apollo 7 | url = https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/apollo/ap-7/index.htm | vydavateľ = mek.kosmo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref>▼
[[Súbor:Apollo 7 Launch - GPN-2000-001171.jpg|thumb|left|170px|Štart Apolla 7, 11. október 1968]]
Misia Apollo 7 odštartovala 11. októbra 1968 o 11:02:45,359 miestneho času (15:02:45,359 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]]) zo [[štartovací komplex 34 na Cape Canaveral Air Force Station|štartovacieho komplexu 34]] na [[Cape Canaveral Air Force Station|Základni vzdušných síl Cape Kennedy]]. Raketa Saturn IB sa pomaly zdvihla a 10 sekúnd po štarte preletela okolo najvyššieho poschodia obslužnej veže. Potom sa začala pomaly stáčať nad oceán. V čase 10 minút a 34 sekúnd po štarte už bola kozmická loď na obežnej dráhe Zeme vo výške 227,2 – 284,5 [[kilometer|km]]. Počas prvých dvoch obletov okolo Zeme loď letela spojená s posledným stupňom S-IVB nosnej rakety. Technici na Zemi medzitým začali so zabezpečovaním stupňa S-IVB. Museli sa vypustiť zvyšky pohonných látok – kyslíka a [[vodík]]a. Inak hrozilo roztrhnutie nádrží vnútorným pretlakom, čo nebolo žiaduce, pretože stupeň mal poslúžiť ako cieľ na stretávanie. Na S-IVB sa tak otvorili nádrže s vodíkom, aby sa mohol voľne odparovať do priestoru. Celá zostava tým získala dodatočnú rýchlosť asi 10 [[meter za sekundu|m/s]]. Na konci prvého obletu posádka použila riadiace trysky namontované na zadnej časti stupňa a vykonala asi tucet manévrov vo všetkých osiach. O 17:58 UTC sa Apollo 7 oddelilo od stupňa S-IVB. Veliteľ Walter Schirra vykonal krátky zážih motorčekov RCS a loď odletela rýchlosťou 0,3 m/s do vzdialenosti asi 15 [[meter|m]] od S-IVB. Schirra potom vyrovnal rýchlosť oboch telies a loď otočil prednou časťou k stupňu. Eisele a Cunningham medzitým fotografovali S-IVB. Všetko bolo v poriadku až na jeden z panelov adaptéra SLA, ktorý sa neotvoril úplne, ale to nebolo prekážkou. Vo vnútri samozrejme nebol žiadny lunárny modul a pre budúce lety sa počítalo s úplným odhadzovaním tohto adaptéra. Schirra sa s loďou opatrne priblížil až na pol druhého metra späť k S-IVB. Simulovalo sa tak spojenie s lunárnym modulom. Obe telesá chvíľu leteli v tesnej formácii. Potom Schirra znova použil motory RCS a znížil rýchlosť lode o 1,8 m/s, aby sa odpútal do bezpečnej vzdialenosti.<ref name="kosmo-mek-apollo-7-experimenty"/><ref name="kosmo-mek-apollo-7"/>
▲V piatok ráno [[11. október|11. októbra]] [[1968]] [[dážď|pršalo]] a fúkal silný [[vietor]] s nárazmi 20 až 30 [[kilometer za hodinu|km/h]], čo sa už blížilo k limitu 35 km/h povolenému oddelením letovej kontroly. Deke Slayton astronautov prebudil o 06:00 miestneho času. Následne Walter Schirra, Donn Eisele a Walter Cunningham absolvovali poslednú lekársku prehliadku pred štartom a potom sa usadili k raňajkám, ktoré tradične pozostávali z malého [[steak]]u, miešaných [[vajce|vajíčok]], [[pomaranč|pomarančového]] [[džús]]u, [[hrianka (pokrm)|toastu]] a [[káva|kávy]]. Raňajkovali v spoločnosti predstaviteľov NASA, [[Rockwell International|North American Rockwell]] a dvoch astronautov z podpornej posádky, [[Ronald Ellwin Evans|Ronalda Evansa]] a [[William Raid Pogue|Williama Pogueho]]. Pridal sa k nim aj Deke Slayton. Potom nasledovalo obliekanie [[skafander|skafandrov]], odchod z [[Neil Armstrong Operations and Checkout Building|Budovy operácií kozmických lodí s ľudskou posádkou]] (''Manned Spacecraft Operations Building'') a jazda špeciálne upravenou dodávkou na štartovací komplex 34. Veliteľ Walter Schirra nastúpil do veliteľského modulu ako prvý v čase 2 hodiny a 25 minút pred štartom. Nasledoval ho pilot lunárneho modulu Walter Cunningham a o chvíľu neskôr pilot veliteľského modulu Donn Eisele. O 09:15 došlo k uzavretiu poklopu prielezu kozmickej lode.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Apollo 7 | url = https://history.nasa.gov/afj/ap07fj/a7_01_launch_ascent.html | vydavateľ = history.nasa.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-13 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="kosmo-mek-apollo-7-experimenty"/>
Tým však celá záležitosť ešte neskončila. V nasledujúci deň, [[12. október|12. októbra]] o 17:37 UTC, posádka vykonala zo vzdialenosti asi 150 km od S-IVB prvý zo stretávacích manévrov. Bolo to však skôr ako sa pôvodne plánovalo, pretože S-IVB klesal vplyvom odporu [[atmosféra Zeme|atmosféry]] rýchlejšie, než sa čakalo. Ďalšími troma manévrami o 19:04, 20:20 a 21:05 UTC sa Apollo 7 priblížilo k S-IVB do vzdialenosti iba 70 m. K neriadenému stupňu sa nepriblížili viac ako na 20 m, pretože dosť prudko rotoval. Jedna z hlavných úloh letu však bola bezpochyby splnená. Na Zemi boli s doterajším priebehom letu spokojní. Posádka až tak nie. V noci zamrzol jeden z radiátorov klimatizačného systému a v kabíne zostalo chladno. Veliteľ Schirra dostal nádchu a po ňom začal kýchať aj Cunningham. Obaja začali brať každé štyri hodiny dva [[kyselina acetylsalicylová|aspiríny]] a prášky proti tlaku v hlave.<ref name="kosmo-mek-apollo-7-experimenty"/><ref name="kosmo-mek-apollo-7"/>
Dňa [[13. október|13. októbra]] si posádka sťažovala na spacie vaky. V beztiažovom stave z nich astronauti vyplávali, takže radšej spali pripútaní v kreslách. Službu mali rozdelenú na tri osemhodinové zmeny. V prvej boli všetci hore, potom spali Schirra s Cunninghamom a potom si to vystriedali s Donnom Eiselem. Deň prebehol bez zvláštnych udalostí. Večer aj Eisele ohlásil, že má nádchu.<ref name="kosmo-mek-apollo-7-experimenty"/><ref name="kosmo-mek-apollo-7"/>
[[Súbor:Apollo 7 during the first live television transmission from space.jpg|thumb|right|Posádka Apolla 7 počas prvého živého [[televízia (prenos)|televízneho]] prenosu z paluby [[Spojené štáty|americkej]] [[kozmická loď|kozmickej lode]], 14. október 1968]]
Porucha v dodávke striedavého prúdu, ktorá vznikla preťažením siete [[14. október|14. októbra]] ráno, bola rýchlo odstránená. Ten deň bola na programe ďalšia previerka manévrovacích schopností kozmickej lode. Prebehla k plnej spokojnosti riadiaceho strediska. Potom došlo k prvému priamemu [[televízia (prenos)|televíznemu]] prenosu z americkej kozmickej lode. O tom, či bude alebo nebude na palube televízna kamera sa viedli dlhé spory. Astronauti boli proti tomu, zvlášť Schirra vraj mal námietky. A tiež 13. októbra ju odmietol zapojiť s tým, že majú dôležitejšie úlohy, a pohádal sa preto sa Slaytonom. Dňa 14. októbra tak mohli televízni diváci v [[Spojené štáty|USA]] a po nich aj my v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] prostredníctvom záznamu [[Česko-slovenská televízia|Česko-slovenskej televízie]] (ČST) sledovať vnútro lode Apollo 7. ČST potom zo záznamu vysielala aj ďalšie televízne prenosy z Apolla 7. Zábery astronautov sa striedali s písanými žartovnými ceduľkami aj pohľadmi cez znečistené okienka lode. V ten istý deň posádka testovala radarové zariadenie na stretnutie s lunárnym modulom, ktorý zastúpila pozemná stanica na [[White Sands Test Facility|White Sands]]. Prvé dva pokusy zlyhali, úspech sa dostavil až o oblet neskôr.<ref name="kosmo-mek-apollo-7-experimenty"/><ref name="kosmo-mek-apollo-7"/>
Dňa [[15. október|15. októbra]] astronauti fotografovali [[sopečná činnosť|sopečnú činnosť]] na [[Havajské ostrovy|Havajských ostrovoch]]. Schirru a Cunninghama zobudili zo Zeme o hodinu skôr, čo sa prejavilo hundraním a nadávaním veliteľa. Napriek tomu pri druhom televíznom prenose vyvádzali ako malí chlapci. Eisele uviedol predstavenie slovami: ''„Jediná pravá originálna orbitálna Apollo show!“'' Cunningham predviedol prístroj na cvičenie svalov, Schirra plával v beztiažovom stave a potom kamera ukazovala detaily v kabíne. Vedúci činitelia NASA neskrývali svoju spokojnosť. V prvých dňoch bola síce spotreba paliva trochu vyššia než sa počítalo, ale inak sa kabína zdala byť spoľahlivá. Na tlačovej konferencii, ktorá sa konala v [[Houston]]e 15. októbra, letový riaditeľ [[Gene Kranz]] vyhlásil, že misia má 36 hlavných úloh a 15 podružných. Z hlavných bolo po 110 hodinách letu úplne splnených 21, čiastočne 4 a 6 je určených na návrat. Z 15 podružných úloh bolo 10 splnených úplne, 3 čiastočne a jedna sa bude riešiť pri návrate. Jedinou komplikáciou zostával zdravotný stav astronautov. Schirra sa sťažoval personálu stanice [[Antananarivo|Tananarive]] na [[Madagaskar]]e: ''„Kašleme. Stále beriem aspirín, tabletky proti tlaku sme prestali brať, šetríme ich na návrat. Nie je ich dosť.“'' O hodinu neskôr nad [[ostrov]]om [[Ascension (ostrov)|Ascension]] Cunningham žiada o povolenie vziať si [[antibiotikum|antibiotiká]]. Lekári to však odmietajú. Prvé dva televízne prenosy z Apolla 7 mali taký úspech, že Americký zväz televíznych a rozhlasových umelcov posádku vymenoval za jeho čestných členov.<ref name="kosmo-mek-apollo-7-experimenty"/><ref name="kosmo-mek-apollo-7"/>
[[Súbor:AS07-07-1872.jpg|thumb|left|Pohľad na [[Houston]] a pobrežie [[Mexický záliv|Mexického zálivu]] z Apolla 7, 17. október 1968]]
Tretí televízny prenos sa uskutočnil [[16. október|16. októbra]], opäť v čase, keď loď letela nad USA. Tentoraz bolo vysielanie viac technické. Cunningham predvádzal, ako na palube pripravuje jedlo – k dehydratovanému ovociu pridal studenú vodu. Schirra zatiaľ z vody robil bubliny a nechal ich plávať po kabíne. Na 16. október boli na programe ďalšie tri hlavné úlohy – nácvik optickej navigácie, zameriavanie pozemných orientačných bodov a tzv. minimum impulse burn, čiže zapálenie motora SPS servisného modulu na najkratšiu možnú dobu. Touto operáciou bol poverený Donn Eisele. Vymenil si tak miesto s veliteľom lode a posadil sa do ľavého kresla. Schirra si sadol na pravé kreslo a Cunningham sa posunul do stredu. Operácia prebehla úspešne. [[apsida (astronómia)|Perigeum]], ktoré vplyvom odporu atmosféry zatiaľ kleslo na 164,9 km, vzrástlo na 167,3 km a [[apsida (astronómia)|apogeum]] z 289,1 km na 291,8 km. Prírastok rýchlosti bol 5,7 m/s. Tým sa preverila možnosť použitia veľkého motora servisného modulu namiesto malých manévrovacích motorčekov RCS k drobným korekciám.<ref name="kosmo-mek-apollo-7-experimenty"/><ref name="kosmo-mek-apollo-7"/>
Štvrté televízne vysielanie prebehlo [[17. október|17. októbra]]. Dvanásť minút astronauti predvádzali zariadenia lode. Vysielanie bolo tentoraz vážnejšie, pretože predtým dostali od vedenia letu výčitku, že nemiestne žartujú. Nádcha bola na ústupe. Posádka si teraz sťažovala na jedlo. Bolo ho moc, a tak si vyberali.<ref name="kosmo-mek-apollo-7-experimenty"/><ref name="kosmo-mek-apollo-7"/>
Ďalšia hlavná úloha misie bola na programe [[18. október|18. októbra]]. Išlo o zapálenie motora SPS na maximálnu dobu, čím sa skúšala operácia navedenia na dráhu okolo Mesiaca. Pôvodne sa plánovalo zapáliť motor na 60,9 sekundy. Vedenie letu sa rozhodlo predĺžiť zážih na 66 sekúnd. Takýto impulz by stačil na uvedenie lode na veľmi excentrickú dráhu okolo Mesiaca. Na kruhovú dráhu by bolo treba asi 150 sekúnd. Operácia sa začala o 12:03 UTC v automatickom móde riadenom palubným počítačom. Posledných 30 sekúnd však riadil smer vektora Schirra ručne. Pri manévri, ktorým sa zmenila najmä rovina dráhy, sa spotrebovali takmer dve [[tona|tony]] paliva. V priebehu operácie došlo k poruche na pozemnej spojovej sieti, takže Houston nemal s posádkou spojenie. Keď bolo obnovené, Schirra sa pohádal s letovým riaditeľom. Nevedel totiž, že má ručne zastaviť motor, preto reagoval oneskorene a loď získala asi o 15 m/s väčšiu rýchlosť ako sa plánovalo. Apollo 7 sa ocitlo na dráhe vo výške 164,9 – 450,3 km. ''„Vy neustále meníte letový plán,“'' obvinil Schirra Houston. Riaditeľ [[Glynn Lunney]] mu odporoval: ''„Od začiatku bolo na programe, že motor sa má zastaviť manuálne. Buď si to zabudol, alebo zle pochopil.“'' Eisele a Cunningham samozrejme podporovali svojho veliteľa a hundrali. Navigátor si navyše sťažoval na [[elektróda|elektródu]] [[elektrokardiografia|EKG]], že je nevhodne konštruovaná na dlhý let. Proste ju odstránil a rezolútne ju odmietal znova použiť. ''„Predsa nebudem nosiť nákrčník z drôtov à la Mickey Mouse!“''<ref name="kosmo-mek-apollo-7-experimenty"/><ref name="kosmo-mek-apollo-7"/>
[[Súbor:Apollo 7
Dňa [[19. október|19. októbra]] mala posádka voľnejší program. Piate televízne vysielanie sa začalo pri prelete [[Mexický záliv|Mexického zálivu]] trocha oneskorene, pretože Schirra hundral: ''„Ani mi nenapadne, aby som kvôli tomu vstával tak nekresťansky skoro.“'' Astronauti pred kamerou predvádzali rozcvičku v beztiažovom stave. Spojár z riadiaceho strediska si doberal Schirru, aby si našiel lepšieho scenáristu a dokonalejšieho herca. ''„Produkcia by bola lepšia,“'' odpovedal Schirra, ''„keby ste nás nechali poriadne vyspať!“'' Aby si naklonil posádku na svoju stranu, im Houston povolil dať si dole biomedicínske senzory.<ref name="kosmo-mek-apollo-7-experimenty"/><ref name="kosmo-mek-apollo-7"/>
V ďalší deň, [[20. október|20. októbra]], je opäť na programe zmena obežnej dráhy. Šieste televízne vysielanie neprinieslo nič nové. Schirra sa opäť pohádal s Houstonom. Technici na Zemi ho žiadali, aby loď uviedol do pomalej rotácie, čím by sa zistili jej tepelné vyžarovacie charakteristiky. Schirra sa už úplne rozzúril: ''„Už toho mám dosť! Chcel by som poznať meno toho hlupáka, ktorý si tento pokus vymyslel. Počítam s tým, že si ho nájdem a že mu osobne poviem, čo si myslím, až sa vrátim...“''<ref name="kosmo-mek-apollo-7-experimenty"/><ref name="kosmo-mek-apollo-7"/>
Dňa [[21. október|21. októbra]] posádka po siedmykrát zapálila motor SPS. Nasledovalo siedme a zároveň posledné televízne vysielanie z Apolla 7. Astronauti už prejavili túžbu po návrate na Zem.<ref name="kosmo-mek-apollo-7-experimenty"/><ref name="kosmo-mek-apollo-7"/>
Zostal už len posledný deň na obežnej dráhe. Po dlhšej diskusii s riadiacim strediskom, či si obliecť alebo neobliecť skafandre, dospeli všetci zúčastnení ku kompromisu. Skafandre budú mať na sebe, ale prilby zostanú otvorené. Astronauti sa totiž obávali pretrhnutia ušných [[bubienok (cicavce)|bubienkov]] pri náhlej zmene tlaku, keď po nádche ešte mali upchaté [[Eustachova trubica|Eustachove trubice]]. Brzdiaci manéver prebehol bez problémov. Potom sa oddelil už nepotrebný servisný modul a veliteľský modul Apolla 7 vstúpil do horných vrstiev atmosféry. Počas zostupu na posádku pôsobilo [[preťaženie (tiažové zrýchlenie)|preťaženie]] iba 3 g. Veliteľský modul pristál pomocou [[padák]]ov v utorok [[22. októbra]] 1968 o 11:11:48 UTC na hladine [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]]. Miesto pristátia sa nachádzalo len 600 m od vypočítaného bodu a 530 km juhovýchodne od [[Bermudy|Bermúd]]. Poslednou nepríjemnosťou pre astronautov bolo prevrátenie veliteľského modulu pri dopade na vodu. Z toho dôvodu nadviazali spojenie s [[helikoptéra|vrtuľníkmi]] až 10 minút po pristátí. Za necelú hodinu boli všetci v poriadku na [[lietadlová loď|lietadlovej lodi]] [[USS Essex (CV-9)|USS ''Essex'']], ktorá potom vyzdvihla aj veliteľský modul.<ref name="kosmo-mek-apollo-7-experimenty"/><ref name="kosmo-mek-apollo-7"/>
== Revízia programu Apollo ==
Řádek 102 ⟶ 114:
Súbor:Apollo 7 Prime Crew (18243905629).jpg|Donn Eisele (vľavo), Walter Schirra (v strede) a Walter Cunningham (vpravo) pózujú na štartovacom komplexe 34
Súbor:S68-50712.jpg|Saturn IB na štartovacom komplexe 34
Súbor:Apollo 7
Súbor:Astronaut Donn F. Eisele suiting up on launch day.jpg|Pilot veliteľského modulu Donn Eisele v deň štartu
Súbor:Apollo-7-walk-out.jpg|Astronauti začínajú svoju cestu k štartovaciemu komplexu 34
Řádek 116 ⟶ 128:
Súbor:AS07-08-1933.jpg|Pohľad na Mexický záliv a polostrov Florida z kozmickej lode Apollo 7
Súbor:AS07-04-1590.jpg|Súostrovie Tuamotu v južnom Tichom oceáne pri pohľade z Apolla 7
Súbor:
Súbor:Załoga Apollo 7 68PC-0211-m.jpg|Posádka Apolla 7 na palube lietadlovej lode USS ''Essex''
</gallery>
| |||