Joe Biden: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Rodina: štyl opravy |
opravy a update |
||
Riadok 34:
== Rodina ==
Joe Biden sa narodil do [[Katolíci|katolíckej]] rodiny najstarší zo štyroch súrodencov, jeho sestry Mary Valerie Biden Owens a dvoch bratov Francisa Wiliama „Franka" Bidena a Jamesa Briana „Jima“ Bidena.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Witcover|meno=Jules|titul=Joe Biden : a life of trial and redemption|vydanie=|vydavateľ=William Morrow/HarperCollins|miesto=New York|rok=2010|isbn=9780061791987|strany=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Vice President Joe Biden's Irish Family History|url=https://www.irishfamilyhistorycentre.com/article/vice-president-joe-bidens-irish-family-history|dátum vydania=|dátum prístupu=05.10.2020|vydavateľ=www.irishfamilyhistorycentre.com}}</ref> Narodil sa v meste [[Scranton (Pensylvánia)|Scranton]] v severovýchodnej [[Pensylvánia|Pensylvánii]] ale v desiatom roku života sa s rodičmi presťahoval do mesta [[Claymont (Delaware)|Claymont]] v štáte [[Delaware (štát USA)|Delaware]], kam odišli za lepšou prácou.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Joe's Story.|url=https://joebiden.com/joes-story/|dátum vydania=|dátum prístupu=05.10.2020|vydavateľ=www.joebiden.com}}</ref> Jeho
VP Biden’s Irish Roots|url=https://irishamerica.com/2013/03/joey-from-scranton-vice-president-bidens-irish-roots/|dátum vydania=|dátum prístupu=05.10.2020|vydavateľ=www.irishamerica.com}}</ref>
Počas štúdia na [[University of Delaware]] sa cez prázdniny v 1964 sa zoznámil na [[Bahamy|Bahamách]] so svojou budúcou ženou Neiliaou Hunter, ktorá študovala na [[Syracuse University]]. Po získaní prvého univerzitného titulu sa s Neiliaou Hunter v 1966 oženil a po svadbe sa presťahovali do [[Wilmington]]u, kde Joe Biden začal pracovať v mestskej rade [[New Castle (Delaware)|New Castle]]. O tri roky sa im narodil prvý syn Joseph Biden III. (narodený 1969), druhý syn Hunter Biden (narodený 1970) a dcéra Naomi Biden (narodená 1971).<ref name=":0" /><ref name=":1" /> V decembri 1972 mala Neila Hunter Biden
V [[1975]] sa Joe Biden zoznámil s [[Jill Biden|Jill Tracy Jacobs]] ktorá vyrastala vo Willow Grove, Pensylvánii a bola učiteľka v Delaware.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Q. Seelye|meno=Katharine|titul=Jill Biden Heads Toward Life in the Spotlight|url=https://www.nytimes.com/2008/08/25/us/politics/25wife.html|dátum vydania=24.8.2008|dátum prístupu=05.10.2020|vydavateľ=The New York Times}}</ref> Ich prvé stretnutie zariadil brat Joea Bidena Frank.<ref name=":2" /> Joe Biden svojej manželke pripisuje že sa znovu začal zaujímať o svoj život a politiku.<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=Biden|meno=Joe|titul=Promises to Keep: On Life and Politics|vydanie=|vydavateľ=Random House|miesto=USA|rok=2007|isbn=9781400065363|strany=400|poznámka=str. 117}}</ref> [[17. júl|17. júla]] [[1977]] mali Jill Tracy Jacobs a Joe Biden svadbu v [[New York (mesto)|New Yorku]].<ref name=":3" /> Majú spolu dcéru Ashley Blazer Biden narodenú v [[1981]] ktorá pracuje v zariadení štátu Delaware pre deti, mladistvých a ich rodiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Ashley Biden and Howard Krein|url=https://www.nytimes.com/2012/06/03/fashion/weddings/ashley-biden-howard-krein-wedding.html|dátum vydania=03.06.2012|dátum prístupu=05.10.2020|vydavateľ=The New York TImes}}</ref> Manželia Joe Biden a Jill Biden sú [[Rímski katolíci|rímskokatolíci]] a navštevujú omšu v kostole {{v jazyku|eng|St. Joseph's on the Brandywine}} v Greenville, Delaware.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Gibson|meno=Ginger|titul=Parishioners not surprised to see Biden at usual Mass|url=https://web.archive.org/web/20130601093036/http://pqasb.pqarchiver.com/delawareonline/access/1742751081.html?FMT=ABS|dátum vydania=25.8.2008|dátum prístupu=05.10.2020|vydavateľ=The News Journal - Wilmington, Del.}}</ref>
Riadok 45:
Joe Biden navštevoval základnú školu St. Paul's v Scrantone. V [[1955]] sa s rodinou presťahoval do mesta Mayfield, Delaware, kde boli súčasťou rýchlo rastúcej komunity strednej triedy a kde navštevoval školu St. Helena.<ref name=":1" />
Snom Joea Bidena ale bolo študovať na prestížnej Archmere Academy v [[Claymont (Delaware)|Claymonte]], ktorú označil za „predmet jeho najhlbšej túžby“ a aby pomohol svojej rodine financovať toto štúdium umýval okná na škole a vytrhával burinu v záhradách.<ref name=":1" /> Počas štúdia sa stal prezidentom triedy, bol tiež členom tímu amerického futbalu. Štúdium na Archmere Academy absolvoval v [[1961]].<ref name=":0" />
V štúdiu pokračoval na University of Delaware v [[Newark (Delaware)|Newarku]] kde získal v [[1965]] titul [[bakalár]] za dva hlavné odbory história a politické vedy a vedľajší za odbor [[Angličtina|angličitna]]. V priebehu štúdia bol tiež hráčom tímu amerického futbalu. Po získaní titulu bol v tom istom roku prijatý na [[Syracuse University]] Law School kde získal titul doktora práv (Juris Doctor - J.D) v [[1968]].
Riadok 53:
== Kariéra ==
[[Súbor:Joe Biden in 1987 at White House.png|náhľad|vľavo|Joe Biden v [[Biely dom|Bielom dome]] v [[1987]]]]
Po štúdiu sa Joe Biden presťahoval do Wilmingtonu, Delaware aby začal advokátsku prax a tiež sa stal aktívnym členom [[Demokratická strana (USA)|demokratickej strany]], popri tom zastával na čiastočný úväzok funkciu {{v jazyku|eng|public defender}} (advokát zamestnaný za peniaze štátu v trestnom konaní na zastupovanie obžalovaného, ktorý si nemôže dovoliť právnu pomoc). V [[1970]] bol zvolený 2000 hlasmi do mestskej rady New Castle čo bola jeho prvá politická kampaň a obsadil pozíciu {{v jazyku|eng|Councilman}}, člen mestskej rady. Na tejto pozícii bojoval proti výstavbe 10 pruhovej diaľnice, ktorá mala viesť cez štvrte Wilmingtonu a proti ropným spoločnostiam, ktoré chceli postaviť rafinérie na pobreží v Delaware.<ref name=":4" /><ref name=":1" />
=== Členstvo v Senáte ===
V [[1971]] si založil vlastnú advokátsku kanceláriu. V [[1972]] uspel v senátnych voľbách v štáte Delaware a stal sa šiestym najmladším senátorom v histórii USA. V spojitosti s ohlásením kandidatúry do senátu povedal : ''„Príliš dlho sme dovolili, aby medzi nami víťazili naše odlišnosti. Príliš často sme umožnili ambicióznym mužom vytvárať hry, ktoré viedli k odlišnostiam za účelom politického zisku. Príliš často sme ustupovali kvôli našim odlišnostiam, pričom nikto z nás sa nepokúšal viesť za ne“''.<ref name=":4" />
Prvé roky Joea Bidena v senáte sa sústredili na ochranu práv v oblasti spotreby, [[Environmentalistika|enviromentalistiky]] a snažil sa dosiahnuť aby zodpovednosť vlády nabrala na sile.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Special Section: 200 Faces for the Future|url=http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,879402-6,00.html|dátum vydania=15.7.1974|dátum prístupu=07.10.2020|vydavateľ=www.time.com}}</ref>
Riadok 62:
V [[1986]] bojoval za to aby bol ukončený [[apartheid]] v [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]] keď bol za zavedenie ekonomických sankcií voči tomu štátu pričom sa dostal do sporu s administratívou prezidenta Reagana.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Current Biography Yearbook, 1987|vydanie=|vydavateľ=H.W. Wilson|miesto=New York|rok=1988|isbn=9789997450333|strany=680|poznámka=str. 45}}</ref>
Joe Biden je prvý politický predstaviteľ spojených štátov, ktorý predložil v [[Kongres Spojených štátov|Kongrese Spojených štátov]] návrh zákona, ktorý sa zaoberá [[Klimatické zmeny|klimatickými zmenami]]. Jeho návrh zákona z [[1987]] sa sústredil na to, aby primäl administratívu [[Ronald Reagan|Ronalda Regana]] založiť početnú pracovnú skupinu v [[Biely dom|Bielom dome]], ktorá sa bude zaoberať klimatickými zmenami. Tieto kroky boli prijaté až administratívou [[Bill Clinton|Billa Clintona]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kruzel|meno=John|titul=Was Joe Biden a climate change pioneer in Congress? History says yes|url=https://www.politifact.com/factchecks/2019/may/08/joe-biden/was-joe-biden-climate-change-pioneer-congress-hist/|dátum vydania=8.5.2019|dátum prístupu=07.10.2020|vydavateľ=www.politifact.com}}</ref>
Od [[1987]] do [[1995]] Joe Biden zastával tiež funkciu predsedu justičného výboru Senátu pre otázky protidrogovej politiky, prevencie kriminality a občianskych slobôd. Vo funkcii sa snažil presadiť zákon o kontrole násilných trestných činov a vynútiteľnosti práva a zákon proti násiliu páchanom na ženách. Z tejto pozície zastavil sporné nominácie keď sa chceli Jeff Session a Robert Bork stať sudcami [[Najvyšší súd Spojených štátov|Najvyššieho súdu Spojených štátov]].<ref name=":4" />
V [[1994]] bol prijatý Zákon o kontrole násilných trestných činov a presadzovaní práva, ktorého bol Joe Biden spolutvorcom. Tento zákon sa tiež nazýva Clintonov zákon o zločine<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Lussenhop|meno=Jessica|titul=Clinton crime bill: Why is it so controversial?|url=https://www.bbc.com/news/world-us-canada-36020717|dátum vydania=18.4.2016|dátum prístupu=08.10.2020|vydavateľ=BBC News}}</ref> alebo Bidenov zákon o zločine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Biden faces key role in second term|url=https://www.ft.com/content/412f47b0-5694-11e2-aad0-00144feab49a|dátum vydania=|dátum prístupu=08.10.2020|vydavateľ=FINANCIAL TIMES}}</ref> Tento zákon o trestnej činnosti, ktorého dlžku historicky žiaden iný zákon Spojených štátov nepresiahol má 365 strán, zabezpečil 100 000 nových policajných príslušníkov, 9,7 miliardy amerických dolárov na financovanie väzení a 6,1 [[Miliarda|miliardy]] [[Americký dolár|amerických dolárov]] na programy prevencie pri, ktorých návrhu boli skusení policajti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Violent Crime Control and Law Enforcement Act of 1994 U.S. Department of Justice Fact Sheet|url=https://www.ncjrs.gov/txtfiles/billfs.txt|dátum vydania=24.10.1994|dátum prístupu=08.10.2020|vydavateľ=}}</ref> Súčasťou tohto zákona bol tiež Federálny zákaz útočných zbraní, ktorý zakazoval aj zásobníky, ktoré majú vysoký počet nábojov. Tento zákaz bol prijatý na 10 ročné obdobie a v [[2004]] tomuto zákazu skončila platnosť a nebol obnovený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Biden faces key role in second term|url=https://www.ft.com/content/412f47b0-5694-11e2-aad0-00144feab49a|dátum vydania=|dátum prístupu=08.10.2020|vydavateľ=FINANCIAL TIMES}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Scherer|meno=Michael|titul=America’s New Gunfight: Inside the Campaign to Avert Mass Shootings|url=https://swampland.time.com/2013/01/16/americas-new-gunfight-inside-the-campaign-to-avert-mass-shootings/|dátum vydania=16.1.2013|dátum prístupu=08.10.2020|vydavateľ=TIME}}</ref>
[[Súbor:Biden Crime Bill.jpg|náhľad|Joe Biden hovorí pri príležitosti podpisu Zákona o kontrole násilných trestných činov a presadzovaní práva v [[1994]]]]
Súčasťou prijatého zákona bol tiež zákon o násilí proti ženám, ktorý obsahuje mnohé opatrenia, ktoré majú zastaviť domáce násilie a bojovať proti nemu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Finley|meno=Bruce|titul=Biden: Men who don’t stop violence against women are “cowards”|url=https://www.denverpost.com/2014/09/19/biden-men-who-dont-stop-violence-against-women-are-cowards/|dátum vydania=19.9.2014|dátum prístupu=08.10.2020|vydavateľ=THE DENVER POST}}</ref> V spojitosti s prijatím tohto zákona Joe Biden povedal : „Zákon o násilí proti ženám považujem za najviac dôležitú legislatívu, ktorú som vypracoval počas svojho 35-ročného pôsobenia v Senáte.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Domestic Violence|url=https://web.archive.org/web/20080822144642/http://biden.senate.gov/issues/issue/?id=975b0cf4-ce25-42cc-b63d-072fb81e8618|dátum vydania=|dátum prístupu=08.10.2020|vydavateľ=}}</ref> V [[2004]] a [[2005]] Joe Biden zabezpečil podporu významných amerických technologických spoločností pre diagnostiku problémov priamej telefonickej kontaktnej linky Národného centra domáceho násilia Austin, so sídlom v [[Texas|Texase]] a venoval výbavu a poskytol odborné znalosti v rámci snahy o zlepšenie ich služieb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Cates|meno=Sheryl|titul=Making Connections To End Domestic Violence
Technology can play a crucial role in helping to protect battered women and children.|url=https://web.archive.org/web/20080430104855/http://www.microsoft.com/issues/essays/2004/05-05violence.mspx|dátum vydania=05.05.2004|dátum prístupu=08.10.2020|vydavateľ=Microsoft}}</ref>
Joe Biden bol tiež predsedom Medzinárodného výboru pre kontrolu narkotík a v [[2003]] a [[2004]] napísal viaceré zákony súvisiace s dohľadom a koordináciou národnej politiky kontroly drog.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=The Almanac of American Politics 2008|vydanie=|vydavateľ=National Journal Group|miesto=|rok=2007|isbn=9780892341177|strany=|poznámka=str. 364}}</ref>
Legislatíva {{v jazyku|eng|„Kids 2000“}}, ktorú vypracoval Joe Biden vytvorila partnerstvo medzi verejným a súkromným sektorom za účelom poskytnúť počítačové centrá, učiteľov, prístup na internet a technické školenia mladým ľuďom, najmä tým s nízkym príjmom a mladým ľuďom v núdzi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=BIDEN’S “KIDS 2000" PROGRAM GETS $100 MILLION BOOST FROM MICROSOFT|url=https://web.archive.org/web/20071223064751/http://biden.senate.gov/newsroom/details.cfm?id=229820&&|dátum vydania=04.12.2000|dátum prístupu=08.10.2020|vydavateľ=}}</ref>
=== Senátny výbor pre zahraničné vzťahy ===
Riadok 91:
=== Viceprezident Spojených štátov ===
V 2009 sa Joe Biden stal 47. Viceprezidentom Spojených štátov. Vo funkcii sa sústredil najmä na to, aby bola zvýšená životná úroveň Američanov strednej triedy, znížené násilie spôsobené strelnými zbraňami a vyriešený problém násilia páchaného na ženách. Prezident Barack Obama tiež dal za úlohu aby Joe Biden pomohol s implementáciou plánu, ktorý bol zameraný na obnovu ekonomiky, ktorého súčasťou bol záväzok k čistej energii.<ref name=":5" /> Joe Biden bol tiež aktívnym poradcom prezidenta [[Barack Obama|Baracka Obamu]] a zaujal aktívnu rolu vo formovaní politiky Spojených štátov k [[Irak|Iraku]] a [[Afganistan|Afganistanu]] pričom Irak navštevoval asi každé dva mesiace.<ref name=":1" /><ref name=":5" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Traub|meno=James|titul=After Cheney|url=https://www.nytimes.com/2009/11/29/magazine/29Biden-t.html|dátum vydania=24.11.2009|dátum prístupu=14.10.2020|vydavateľ=The New York Times}}</ref>
Barack Obama a Joe Biden v marci [[2010]] so svojou administratívou zabezpečili prijatie zákona o cenovo dostupnej zdravotnej starostlivosti známy tiež pod názvom Obamacare, vďaka ktorému bol počet nepoistených Američanov zredukovaný o 20 miliónov a vďaka ktorému poisťovne nemohli odoprieť krytie kvôli predchádzajúcim podmienkam.<ref name=":5" />
Joe Biden bol tiež osobou pri rokovaniach, ktoré pomohli administratíve prezidenta Baracka Obamu prijať legislatívu v oblasti daňových úľav, prijať zákon o vytvorení pracovných miest a zákon, ktorý mal znovu povoliť poistenie v nezamestnanosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=The Tax Relief, Unemployment Insurance Reauthorization, and Job Creation Act of 2010: Win for Women, Mothers and Working Families|url=https://obamawhitehouse.archives.gov/the-press-office/2010/12/10/tax-relief-unemployment-insurance-reauthorization-and-job-creation-act-2|dátum vydania=10.12.2010|dátum prístupu=15.10.2020|vydavateľ=obamawhitehouse.archives.gov}}</ref> Jeho rokovacie schopnosti pomohli tiež prijať zákon o kontrole rozpočtu z [[2011]], ktorý pomohol v riešení krizy dlhového stropu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Steinhauer|meno=Jennifer|titul=Debt Bill Is Signed, Ending a Fractious Battle|url=https://www.nytimes.com/2011/08/03/us/politics/03fiscal.html|dátum vydania=2.8.2011|dátum prístupu=15.10.2020|vydavateľ=The New York Times}}</ref> a zákon, o úľavách daňových poplatníkov z [[2012]], ktorý sa zaoberal hroziacim fiškálnym útesom {{v jazyku|eng|fiscal cliff}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Weisman|meno=Jonathan|titul=Senate Passes Legislation to Allow Taxes on Affluent to Rise|url=https://www.nytimes.com/2013/01/02/us/politics/senate-tax-deal-fiscal-cliff.html|dátum vydania=1.1.2013|dátum prístupu=15.10.2020|vydavateľ=The New York Times}}</ref>
V [[2012]] a [[2013]] bol Joe Biden tiež súčasťou diskusie o kontrole zbraní na celom území Spojených štátov a pripravil 19 opatrení k tejto téme.<ref name=":1" /><ref name=":5" />
Kampaň za ľudské práva {{v jazyku|eng|The Human Rights Campaign}}, ktorá je najväčšou organizáciou pracujúcou na dosiahnutí rovnosti občianskych práv [[LGBT]] v Spojených štátoch sa hlási k podpore Joea Bidena za Prezidenta Spojených štátov. Prezident tejto organizácie Alphonso David v interview povedal : „''Joe Biden bol počas veľkej časti svojej politickej kariéry vytrvalým zástancom otázok LGBTQ a rovnosti''“...„''V skutočnosti vcelku pomáhal pri zmene verejného diskurzu o mnohých otázkach aj v oblasti rovnosti manželstiev.''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Mucha|meno=Sarah|titul=Human Rights Campaign endorses Biden on anniversary of his support for same-sex marriage|url=https://edition.cnn.com/2020/05/06/politics/human-rights-campaign-endorses-joe-biden/index.html|dátum vydania=7.5.2020|dátum prístupu=15.10.2020|vydavateľ=CNN politics}}</ref><ref name=":5" />
[[8. december|8. decembra]] [[2015]] mal Joe Biden príhovor v [[Verchovna rada Ukrajiny|Ukrajinskom parlamente]] v [[Kyjev|Kyjeve]], ktorého úloha bola určiť pomoc Spojených štátov a určiť akým spôsobom budú Spojené štáty politicky pristupovať k Ukrajine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Remarks by Vice President Joe Biden to The Ukrainian Rada|url=https://obamawhitehouse.archives.gov/the-press-office/2015/12/09/remarks-vice-president-joe-biden-ukrainian-rada|dátum vydania=09.12.2015|dátum prístupu=16.10.2020|vydavateľ=obamawhitehouse.archives.gov}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Baker|meno=Peter|titul=In Ukraine, Joe Biden Pushes a Message of Democracy|url=https://www.nytimes.com/2015/12/09/world/europe/joe-biden-ukraine.html|dátum vydania=08.12.2015|dátum prístupu=16.10.2020|vydavateľ=The New York Times}}</ref>
Po odchode z viceprezidentskej pozície začal Joe Biden v [[2017]] vyučovať na Pensylvánskej Univerzite v pozícií {{v jazyku|eng|Benjamin Franklin Presidential Practice professor}} kde sa sústredil na zahraničnú politiku, diplomaciu a národnú bezpečnosť. Počas tohto obdobia tiež viedol {{v jazyku|eng|Penn Biden Center for Diplomacy and Global Engagement}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Merica, Liptak|meno=Dan, Kevin|titul=Biden to split time between Delaware, Pennsylvania universities|url=https://edition.cnn.com/2017/02/07/politics/joe-biden-delaware-pennsylvania/index.html|dátum vydania=7.2.2017|dátum prístupu=26.10.2020|vydavateľ=CNN politics}}</ref>
=== Prezidentská kandidatúra v 2020 ===
| |||