Joe Biden: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 631 bajtov ,  pred 2 mesiacmi
opravy a update
d (→‎Rodina: štyl opravy)
(opravy a update)
 
== Rodina ==
Joe Biden sa narodil do [[Katolíci|katolíckej]] rodiny najstarší zo štyroch súrodencov, jeho sestry Mary Valerie Biden Owens a dvoch bratov Francisa Wiliama „Franka" Bidena a Jamesa Briana „Jima“ Bidena.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Witcover|meno=Jules|titul=Joe Biden : a life of trial and redemption|vydanie=|vydavateľ=William Morrow/HarperCollins|miesto=New York|rok=2010|isbn=9780061791987|strany=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Vice President Joe Biden's Irish Family History|url=https://www.irishfamilyhistorycentre.com/article/vice-president-joe-bidens-irish-family-history|dátum vydania=|dátum prístupu=05.10.2020|vydavateľ=www.irishfamilyhistorycentre.com}}</ref> Narodil sa v meste [[Scranton (Pensylvánia)|Scranton]] v severovýchodnej [[Pensylvánia|Pensylvánii]] ale v desiatom roku života sa s rodičmi presťahoval do mesta [[Claymont (Delaware)|Claymont]] v štáte [[Delaware (štát USA)|Delaware]], kam odišli za lepšou prácou.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Joe's Story.|url=https://joebiden.com/joes-story/|dátum vydania=|dátum prístupu=05.10.2020|vydavateľ=www.joebiden.com}}</ref> Jeho mamamamou bola Catherine Eugenia Finnegan Biden (1917-2010) a otecotcom Joseph Robinette Biden Sr. ho(1915-2002) naučiliktorý byťbol húževnatým,úspešným tvrdopredajcom pracovaťojazdených vozidiel a byťsvojmu vytrvalýmsynovi Joeovi Bidenovi často vravel : ''„Champ, merítkom chlapa nie je počet knock-downov ale to ako rýchlo vie vstať.“''<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Biography.com Editors|meno=|titul=Joe Biden Biography|url=https://www.biography.com/political-figure/joe-biden|dátum vydania=16.4.2018|dátum prístupu=05.10.2020|vydavateľ=www.biography.com}}</ref> Joseph Robinette Biden Sr. bol úspešným predajcom ojazdených vozidiel a svojmu synovi Joeovi Bidenovi často vravel : ''„Champ, merítkom chlapa nie je počet knock-downov ale to ako rýchlo vie vstať.“''<ref name=":1" /> Catherine Eugenia Finnegan Biden má írsky pôvod, rodičmi Josepha Robinette Bidena Sr. sú Mary Elizabeth (rodená Robinette) a obchodník s ropou z [[Baltimore (Maryland)|Baltimoreu]], štát [[Maryland]] s [[Anglicko|anglickým]], [[Francúzsko|francúzskym]] a [[Írsko|írskym]] pôvodom Joseph H. Biden.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Smolenyak|meno=Megan|titul=Joey From Scranton:
VP Biden’s Irish Roots|url=https://irishamerica.com/2013/03/joey-from-scranton-vice-president-bidens-irish-roots/|dátum vydania=|dátum prístupu=05.10.2020|vydavateľ=www.irishamerica.com}}</ref>
 
Počas štúdia na [[University of Delaware]] sa cez prázdniny v 1964 sa zoznámil na [[Bahamy|Bahamách]] so svojou budúcou ženou Neiliaou Hunter, ktorá študovala na [[Syracuse University]]. Po získaní prvého univerzitného titulu sa s Neiliaou Hunter v 1966 oženil a po svadbe sa presťahovali do [[Wilmington]]u, kde Joe Biden začal pracovať v mestskej rade [[New Castle (Delaware)|New Castle]]. O tri roky sa im narodil prvý syn Joseph Biden III. (narodený 1969), druhý syn Hunter Biden (narodený 1970) a dcéra Naomi Biden (narodená 1971).<ref name=":0" /><ref name=":1" /> V decembri 1972 mala Neila Hunter Biden tragickú dopravnú nehodu, pri ktorej zomrela aj ichso svojou dcéradcérou Naomi Biden. Park vo Wilmingtone, Delaware je pomenovaný Neilia Hunter Biden Park na počesť ich pamiatky.
 
V [[1975]] sa Joe Biden zoznámil s [[Jill Biden|Jill Tracy Jacobs]] ktorá vyrastala vo Willow Grove, Pensylvánii a bola učiteľka v Delaware.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Q. Seelye|meno=Katharine|titul=Jill Biden Heads Toward Life in the Spotlight|url=https://www.nytimes.com/2008/08/25/us/politics/25wife.html|dátum vydania=24.8.2008|dátum prístupu=05.10.2020|vydavateľ=The New York Times}}</ref> Ich prvé stretnutie zariadil brat Joea Bidena Frank.<ref name=":2" /> Joe Biden svojej manželke pripisuje že sa znovu začal zaujímať o svoj život a politiku.<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=Biden|meno=Joe|titul=Promises to Keep: On Life and Politics|vydanie=|vydavateľ=Random House|miesto=USA|rok=2007|isbn=9781400065363|strany=400|poznámka=str. 117}}</ref> [[17. júl|17. júla]] [[1977]] mali Jill Tracy Jacobs a Joe Biden svadbu v [[New York (mesto)|New Yorku]].<ref name=":3" /> Majú spolu dcéru Ashley Blazer Biden narodenú v [[1981]] ktorá pracuje v zariadení štátu Delaware pre deti, mladistvých a ich rodiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Ashley Biden and Howard Krein|url=https://www.nytimes.com/2012/06/03/fashion/weddings/ashley-biden-howard-krein-wedding.html|dátum vydania=03.06.2012|dátum prístupu=05.10.2020|vydavateľ=The New York TImes}}</ref> Manželia Joe Biden a Jill Biden sú [[Rímski katolíci|rímskokatolíci]] a navštevujú omšu v kostole {{v jazyku|eng|St. Joseph's on the Brandywine}} v Greenville, Delaware.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Gibson|meno=Ginger|titul=Parishioners not surprised to see Biden at usual Mass|url=https://web.archive.org/web/20130601093036/http://pqasb.pqarchiver.com/delawareonline/access/1742751081.html?FMT=ABS|dátum vydania=25.8.2008|dátum prístupu=05.10.2020|vydavateľ=The News Journal - Wilmington, Del.}}</ref>
Joe Biden navštevoval základnú školu St. Paul's v Scrantone. V [[1955]] sa s rodinou presťahoval do mesta Mayfield, Delaware, kde boli súčasťou rýchlo rastúcej komunity strednej triedy a kde navštevoval školu St. Helena.<ref name=":1" />
 
Snom Joea Bidena ale bolo študovať na prestížnej Archmere Academy v [[Claymont (Delaware)|Claymonte]], ktorú označil za „predmet jeho najhlbšej túžby“ a aby pomohol svojej rodine financovať toto štúdium umýval okná na škole a vytrhával burinu v záhradách.<ref name=":1" /> Počas štúdia sa stal prezidentom triedy, bol tiež členom tímu amerického futbalu. Štúdium na Archmere Academy absolvoval v [[1961]].<ref name=":0" />
 
V štúdiu pokračoval na University of Delaware v [[Newark (Delaware)|Newarku]] kde získal v [[1965]] titul [[bakalár]] za dva hlavné odbory história a politické vedy a vedľajší za odbor [[Angličtina|angličitna]]. V priebehu štúdia bol tiež hráčom tímu amerického futbalu. Po získaní titulu bol v tom istom roku prijatý na [[Syracuse University]] Law School kde získal titul doktora práv (Juris Doctor - J.D) v [[1968]].
== Kariéra ==
[[Súbor:Joe Biden in 1987 at White House.png|náhľad|vľavo|Joe Biden v [[Biely dom|Bielom dome]] v [[1987]]]]
Po štúdiu sa Joe Biden presťahoval do Wilmingtonu, Delaware aby začal advokátsku prax a tiež sa stal aktívnym členom [[Demokratická strana (USA)|demokratickej strany]], popri tom zastával na čiastočný úväzok funkciu {{v jazyku|eng|public defender}} (advokát zamestnaný za peniaze štátu v trestnom konaní na zastupovanie obžalovaného, ktorý si nemôže dovoliť právnu pomoc). V [[1970]] bol zvolený 2000 hlasmi do mestskej rady New Castle čo bola jeho prvá politická kampaň a obsadil pozíciu {{v jazyku|eng|Councilman}}, člen mestskej rady. Na tejto pozícii bojoval proti výstavbe 10 pruhovej diaľnice, ktorá mala viesť cez štvrte Wilmingtonu a proti ropným spoločnostiam, ktoré chceli postaviť rafinérie na pobreží v Delaware.<ref name=":4" /><ref name=":1" />
 
=== Členstvo v Senáte ===
V [[1971]] si založil vlastnú advokátsku kanceláriu. V [[1972]] uspel v senátnych voľbách v štáte Delaware a stal sa šiestym najmladším senátorom v histórii USA. V spojitosti s ohlásením kandidatúry do senátu povedal : ''„Príliš dlho sme dovolili, aby medzi nami víťazili naše odlišnosti. Príliš často sme umožnili ambicióznym mužom vytvárať hry, ktoré viedli k odlišnostiam za účelom politického zisku. Príliš často sme ustupovali kvôli našim odlišnostiam, pričom nikto z nás sa nepokúšal viesť za ne“''.<ref name=":4" />
 
Prvé roky Joea Bidena v senáte sa sústredili na ochranu práv v oblasti spotreby, [[Environmentalistika|enviromentalistiky]] a snažil sa dosiahnuť aby zodpovednosť vlády nabrala na sile.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Special Section: 200 Faces for the Future|url=http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,879402-6,00.html|dátum vydania=15.7.1974|dátum prístupu=07.10.2020|vydavateľ=www.time.com}}</ref>
V [[1986]] bojoval za to aby bol ukončený [[apartheid]] v [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]] keď bol za zavedenie ekonomických sankcií voči tomu štátu pričom sa dostal do sporu s administratívou prezidenta Reagana.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Current Biography Yearbook, 1987|vydanie=|vydavateľ=H.W. Wilson|miesto=New York|rok=1988|isbn=9789997450333|strany=680|poznámka=str. 45}}</ref>
 
Joe Biden je prvý politický predstaviteľ spojených štátov, ktorý predložil v [[Kongres Spojených štátov|Kongrese Spojených štátov]] návrh zákona, ktorý sa zaoberá [[Klimatické zmeny|klimatickými zmenami]]. Jeho návrh zákona z [[1987]] sa sústredil na to, aby primäl administratívu [[Ronald Reagan|Ronalda Regana]] založiť početnú pracovnú skupinu v [[Biely dom|Bielom dome]], ktorá sa bude zaoberať klimatickými zmenami. Tieto kroky boli prijaté až administratívou [[Bill Clinton|Billa Clintona]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kruzel|meno=John|titul=Was Joe Biden a climate change pioneer in Congress? History says yes|url=https://www.politifact.com/factchecks/2019/may/08/joe-biden/was-joe-biden-climate-change-pioneer-congress-hist/|dátum vydania=8.5.2019|dátum prístupu=07.10.2020|vydavateľ=www.politifact.com}}</ref>
 
Od [[1987]] do [[1995]] Joe Biden zastával tiež funkciu predsedu justičného výboru Senátu pre otázky protidrogovej politiky, prevencie kriminality a občianskych slobôd. Vo funkcii sa snažil presadiť zákon o kontrole násilných trestných činov a vynútiteľnosti práva a zákon proti násiliu páchanom na ženách. Z tejto pozície zastavil sporné nominácie keď sa chceli Jeff Session a Robert Bork stať sudcami [[Najvyšší súd Spojených štátov|Najvyššieho súdu Spojených štátov]].<ref name=":4" />
 
V [[1994]] bol prijatý Zákon o kontrole násilných trestných činov a presadzovaní práva, ktorého bol Joe Biden spolutvorcom. Tento zákon sa tiež nazýva Clintonov zákon o zločine<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Lussenhop|meno=Jessica|titul=Clinton crime bill: Why is it so controversial?|url=https://www.bbc.com/news/world-us-canada-36020717|dátum vydania=18.4.2016|dátum prístupu=08.10.2020|vydavateľ=BBC News}}</ref> alebo Bidenov zákon o zločine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Biden faces key role in second term|url=https://www.ft.com/content/412f47b0-5694-11e2-aad0-00144feab49a|dátum vydania=|dátum prístupu=08.10.2020|vydavateľ=FINANCIAL TIMES}}</ref> Tento zákon o trestnej činnosti, ktorého dlžku historicky žiaden iný zákon Spojených štátov nepresiahol má 365 strán, zabezpečil 100 000 nových policajných príslušníkov, 9,7 miliardy amerických dolárov na financovanie väzení a 6,1 [[Miliarda|miliardy]] [[Americký dolár|amerických dolárov]] na programy prevencie pri, ktorých návrhu boli skusení policajti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Violent Crime Control and Law Enforcement Act of 1994 U.S. Department of Justice Fact Sheet|url=https://www.ncjrs.gov/txtfiles/billfs.txt|dátum vydania=24.10.1994|dátum prístupu=08.10.2020|vydavateľ=}}</ref> Súčasťou tohto zákona bol tiež Federálny zákaz útočných zbraní, ktorý zakazoval aj zásobníky, ktoré majú vysoký počet nábojov. Tento zákaz bol prijatý na 10 ročné obdobie a v [[2004]] tomuto zákazu skončila platnosť a nebol obnovený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Biden faces key role in second term|url=https://www.ft.com/content/412f47b0-5694-11e2-aad0-00144feab49a|dátum vydania=|dátum prístupu=08.10.2020|vydavateľ=FINANCIAL TIMES}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Scherer|meno=Michael|titul=America’s New Gunfight: Inside the Campaign to Avert Mass Shootings|url=https://swampland.time.com/2013/01/16/americas-new-gunfight-inside-the-campaign-to-avert-mass-shootings/|dátum vydania=16.1.2013|dátum prístupu=08.10.2020|vydavateľ=TIME}}</ref>
 
[[Súbor:Biden Crime Bill.jpg|náhľad|Joe Biden hovorí pri príležitosti podpisu Zákona o kontrole násilných trestných činov a presadzovaní práva v [[1994]]]]
Súčasťou prijatého zákona bol tiež zákon o násilí proti ženám, ktorý obsahuje mnohé opatrenia, ktoré majú zastaviť domáce násilie a bojovať proti nemu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Finley|meno=Bruce|titul=Biden: Men who don’t stop violence against women are “cowards”|url=https://www.denverpost.com/2014/09/19/biden-men-who-dont-stop-violence-against-women-are-cowards/|dátum vydania=19.9.2014|dátum prístupu=08.10.2020|vydavateľ=THE DENVER POST}}</ref> V spojitosti s prijatím tohto zákona Joe Biden povedal : „Zákon o násilí proti ženám považujem za najviac dôležitú legislatívu, ktorú som vypracoval počas svojho 35-ročného pôsobenia v Senáte.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Domestic Violence|url=https://web.archive.org/web/20080822144642/http://biden.senate.gov/issues/issue/?id=975b0cf4-ce25-42cc-b63d-072fb81e8618|dátum vydania=|dátum prístupu=08.10.2020|vydavateľ=}}</ref> V [[2004]] a [[2005]] Joe Biden zabezpečil podporu významných amerických technologických spoločností pre diagnostiku problémov priamej telefonickej kontaktnej linky Národného centra domáceho násilia Austin, so sídlom v [[Texas|Texase]] a venoval výbavu a poskytol odborné znalosti v rámci snahy o zlepšenie ich služieb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Cates|meno=Sheryl|titul=Making Connections To End Domestic Violence
Technology can play a crucial role in helping to protect battered women and children.|url=https://web.archive.org/web/20080430104855/http://www.microsoft.com/issues/essays/2004/05-05violence.mspx|dátum vydania=05.05.2004|dátum prístupu=08.10.2020|vydavateľ=Microsoft}}</ref>
 
Joe Biden bol tiež predsedom Medzinárodného výboru pre kontrolu narkotík a v [[2003]] a [[2004]] napísal viaceré zákony súvisiace s dohľadom a koordináciou národnej politiky kontroly drog.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=The Almanac of American Politics 2008|vydanie=|vydavateľ=National Journal Group|miesto=|rok=2007|isbn=9780892341177|strany=|poznámka=str. 364}}</ref>
 
Legislatíva {{v jazyku|eng|„Kids 2000“}}, ktorú vypracoval Joe Biden vytvorila partnerstvo medzi verejným a súkromným sektorom za účelom poskytnúť počítačové centrá, učiteľov, prístup na internet a technické školenia mladým ľuďom, najmä tým s nízkym príjmom a mladým ľuďom v núdzi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=BIDEN’S “KIDS 2000" PROGRAM GETS $100 MILLION BOOST FROM MICROSOFT|url=https://web.archive.org/web/20071223064751/http://biden.senate.gov/newsroom/details.cfm?id=229820&&|dátum vydania=04.12.2000|dátum prístupu=08.10.2020|vydavateľ=}}</ref>
 
=== Senátny výbor pre zahraničné vzťahy ===
=== Viceprezident Spojených štátov ===
 
V 2009 sa Joe Biden stal 47. Viceprezidentom Spojených štátov. Vo funkcii sa sústredil najmä na to, aby bola zvýšená životná úroveň Američanov strednej triedy, znížené násilie spôsobené strelnými zbraňami a vyriešený problém násilia páchaného na ženách. Prezident Barack Obama tiež dal za úlohu aby Joe Biden pomohol s implementáciou plánu, ktorý bol zameraný na obnovu ekonomiky, ktorého súčasťou bol záväzok k čistej energii.<ref name=":5" /> Joe Biden bol tiež aktívnym poradcom prezidenta [[Barack Obama|Baracka Obamu]] a zaujal aktívnu rolu vo formovaní politiky Spojených štátov k [[Irak|Iraku]] a [[Afganistan|Afganistanu]] pričom Irak navštevoval asi každé dva mesiace.<ref name=":1" /><ref name=":5" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Traub|meno=James|titul=After Cheney|url=https://www.nytimes.com/2009/11/29/magazine/29Biden-t.html|dátum vydania=24.11.2009|dátum prístupu=14.10.2020|vydavateľ=The New York Times}}</ref>
 
Barack Obama a Joe Biden v marci [[2010]] so svojou administratívou zabezpečili prijatie zákona o cenovo dostupnej zdravotnej starostlivosti známy tiež pod názvom Obamacare, vďaka ktorému bol počet nepoistených Američanov zredukovaný o 20 miliónov a vďaka ktorému poisťovne nemohli odoprieť krytie kvôli predchádzajúcim podmienkam.<ref name=":5" />
 
Joe Biden bol tiež osobou pri rokovaniach, ktoré pomohli administratíve prezidenta Baracka Obamu prijať legislatívu v oblasti daňových úľav, prijať zákon o vytvorení pracovných miest a zákon, ktorý mal znovu povoliť poistenie v nezamestnanosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=The Tax Relief, Unemployment Insurance Reauthorization, and Job Creation Act of 2010: Win for Women, Mothers and Working Families|url=https://obamawhitehouse.archives.gov/the-press-office/2010/12/10/tax-relief-unemployment-insurance-reauthorization-and-job-creation-act-2|dátum vydania=10.12.2010|dátum prístupu=15.10.2020|vydavateľ=obamawhitehouse.archives.gov}}</ref> Jeho rokovacie schopnosti pomohli tiež prijať zákon o kontrole rozpočtu z [[2011]], ktorý pomohol v riešení krizy dlhového stropu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Steinhauer|meno=Jennifer|titul=Debt Bill Is Signed, Ending a Fractious Battle|url=https://www.nytimes.com/2011/08/03/us/politics/03fiscal.html|dátum vydania=2.8.2011|dátum prístupu=15.10.2020|vydavateľ=The New York Times}}</ref> a zákon, o úľavách daňových poplatníkov z [[2012]], ktorý sa zaoberal hroziacim fiškálnym útesom {{v jazyku|eng|fiscal cliff}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Weisman|meno=Jonathan|titul=Senate Passes Legislation to Allow Taxes on Affluent to Rise|url=https://www.nytimes.com/2013/01/02/us/politics/senate-tax-deal-fiscal-cliff.html|dátum vydania=1.1.2013|dátum prístupu=15.10.2020|vydavateľ=The New York Times}}</ref>
 
V [[2012]] a [[2013]] bol Joe Biden tiež súčasťou diskusie o kontrole zbraní na celom území Spojených štátov a pripravil 19 opatrení k tejto téme.<ref name=":1" /><ref name=":5" />
 
Kampaň za ľudské práva {{v jazyku|eng|The Human Rights Campaign}}, ktorá je najväčšou organizáciou pracujúcou na dosiahnutí rovnosti občianskych práv [[LGBT]] v Spojených štátoch sa hlási k podpore Joea Bidena za Prezidenta Spojených štátov. Prezident tejto organizácie Alphonso David v interview povedal : „''Joe Biden bol počas veľkej časti svojej politickej kariéry vytrvalým zástancom otázok LGBTQ a rovnosti''“...„''V skutočnosti vcelku pomáhal pri zmene verejného diskurzu o mnohých otázkach aj v oblasti rovnosti manželstiev.''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Mucha|meno=Sarah|titul=Human Rights Campaign endorses Biden on anniversary of his support for same-sex marriage|url=https://edition.cnn.com/2020/05/06/politics/human-rights-campaign-endorses-joe-biden/index.html|dátum vydania=7.5.2020|dátum prístupu=15.10.2020|vydavateľ=CNN politics}}</ref><ref name=":5" />
 
[[8. december|8. decembra]] [[2015]] mal Joe Biden príhovor v [[Verchovna rada Ukrajiny|Ukrajinskom parlamente]] v [[Kyjev|Kyjeve]], ktorého úloha bola určiť pomoc Spojených štátov a určiť akým spôsobom budú Spojené štáty politicky pristupovať k Ukrajine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Remarks by Vice President Joe Biden to The Ukrainian Rada|url=https://obamawhitehouse.archives.gov/the-press-office/2015/12/09/remarks-vice-president-joe-biden-ukrainian-rada|dátum vydania=09.12.2015|dátum prístupu=16.10.2020|vydavateľ=obamawhitehouse.archives.gov}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Baker|meno=Peter|titul=In Ukraine, Joe Biden Pushes a Message of Democracy|url=https://www.nytimes.com/2015/12/09/world/europe/joe-biden-ukraine.html|dátum vydania=08.12.2015|dátum prístupu=16.10.2020|vydavateľ=The New York Times}}</ref>
 
Po odchode z viceprezidentskej pozície začal Joe Biden v [[2017]] vyučovať na Pensylvánskej Univerzite v pozícií {{v jazyku|eng|Benjamin Franklin Presidential Practice professor}} kde sa sústredil na zahraničnú politiku, diplomaciu a národnú bezpečnosť. Počas tohto obdobia tiež viedol {{v jazyku|eng|Penn Biden Center for Diplomacy and Global Engagement}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Merica, Liptak|meno=Dan, Kevin|titul=Biden to split time between Delaware, Pennsylvania universities|url=https://edition.cnn.com/2017/02/07/politics/joe-biden-delaware-pennsylvania/index.html|dátum vydania=7.2.2017|dátum prístupu=26.10.2020|vydavateľ=CNN politics}}</ref>
 
=== Prezidentská kandidatúra v 2020 ===
707

úprav