Vostok 4: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
doplnenie |
||
Riadok 26:
}}
'''Vostok 4''' ({{vjz|rus|Восток-4}}) bol [[Sovietsky zväz|sovietsky]] pilotovaný [[kozmický let|kozmický let]] v rámci [[program Vostok|programu Vostok]]. Vostok 4 vyštartoval [[12. august]]a [[1962]] s [[kozmonaut]]om [[Pavel Romanovič Popovič|Pavlom Popovičom]] na palube. Deň predtým vyštartoval [[Vostok 3]] s kozmonautom [[Andrijan Grigorievič Nikolajev|Andrijanom Nikolajevom]]. Po prvýkrát v histórii sa tak na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] [[Zem]]e nachádzali dve pilotované [[kozmická loď|kozmické lode]] súčasne, čo umožnilo sovietskemu [[stredisko riadenia vesmírnych letov|riadiacemu stredisku]] naučiť sa zvládnuť aj takýto scenár. Popovič zotrval na obežnej dráhe takmer tri dni a potom úspešne pristál na [[padák]]u.
== Posádka ==
Riadok 40:
== Údaje o kozmickej lodi ==
Vostok 4 (podľa katalógu [[Committee on Space Research|COSPAR]] 1962-037A) bola jednomiestna [[kozmická loď]] dlhá 5 [[meter|metrov]] s priemerom 2,3 metra. Jej hmotnosť bola 4 728 [[kilogram|kg]]. Dosiahla [[obežná dráha|obežnej dráhy]] vo výške 179,8 – 236,7 [[kilometer|km]] nad povrchom [[Zem]]e.
== Priebeh letu ==
Vostok 4 vyštartoval takmer deň po [[Vostok 3|Vostoku 3]], v nedeľu [[12. august]]a [[1962]] o 11:02:33 moskovského času (13:02:33 miestneho času a 08:02:33 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]]), pomocou [[nosná raketa|nosnej rakety]] [[Vostok (nosná raketa)|Vostok-K]] z [[kozmodróm]]u [[Bajkonur]] na území [[Kazašská sovietska socialistická republika|Kazachstanu]], ktorý bol vtedy súčasťou [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Na palube lode Vostok 4 bol [[kozmonaut]] [[Ukrajinci|ukrajinskej]] národnosti [[Pavel Romanovič Popovič|Pavel Popovič]].
[[Súbor:Ppopovic.jpg|thumb|left|Pavel Popovič v kabíne Vostoku 4]]▼
{{citát|Nasledujúci deň som štartoval ja. Vyšiel som na obežnú dráhu a okamžite uvidel jeho loď. Boli sme od seba štyri kilometre. Andrej začal: ‚Berkut, Berkut, ja – Sokol. Ako ma počuješ?‘ Kričím mu: ‚Ahoj, Andrej! Nielenže ťa počujem, ale ťa aj vidím! Letíš vpravo odo mňa ako malý mesiac.‘|Z rozhovoru s Pavlom Popovičom}}
▲Vostok 4 vyštartoval deň po Vostoku 3, v nedeľu [[12. august]]a [[1962]] o 11:02:33 moskovského času (08:02:33 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]]), pomocou [[nosná raketa|nosnej rakety]] [[Vostok (nosná raketa)|Vostok-K]] z [[kozmodróm]]u [[Bajkonur]] na území [[Kazašská sovietska socialistická republika|Kazachstanu]], ktorý bol vtedy súčasťou [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Na palube lode Vostok 4 bol [[kozmonaut]] [[Ukrajinci|ukrajinskej]] národnosti [[Pavel Romanovič Popovič|Pavel Popovič]]. Obe kozmické lode boli vynesené na podobné obežné dráhy, pričom vzdialenosť medzi nimi sa v priebehu prvého obletu Vostoku 4 zmenšovala. Kozmonauti na palubách oboch lodí tiež po prvýkrát v histórii navzájom medzi sebou komunikovali cez rádio.
Vostok 4 a 3 boli vynesené na podobné obežné dráhy, pričom vzdialenosť medzi nimi sa v priebehu prvého obletu Vostoku 4 zmenšovala. Kozmonauti na palubách oboch lodí tiež po prvýkrát v histórii navzájom medzi sebou komunikovali cez rádio. Najmenšia dosiahnutá vzdialenosť medzi kozmickými loďami bola približne 6 km. Vostoky však nemohli meniť charakteristiky svojej obežnej dráhy, a tak sa obe telesá začali opäť vzďaľovať. Sovietska tlač to ale neobjasnila a na [[západný blok|Západe]] sa tak špekulovalo, že ZSSR už zvláda zložité techniky stretávania pilotovaných kozmických lodí na obežnej dráhe Zeme.<ref name="russianspaceweb-vostok-3-and-vostok-4-missions"/>
[[Súbor:Stamps of Germany (DDR) 1962, MiNr 0917.jpg|thumb|170px|Popovič (vľavo) a [[Andrijan Grigorievič Nikolajev|Nikolajev]] (vpravo) na [[Nemecká demokratická republika|východonemeckej]] poštovej známke. Zobrazenie [[kozmická loď|kozmických lodí]] však vôbec nezodpovedá realite, pretože skutočný vzhľad lode [[Vostok (kozmická loď)|Vostok]] sa v tom čase ešte utajoval]]
Dňa [[14. august]]a sa Pavel Popovič a [[Andrijan Grigorievič Nikolajev|Andrijan Nikolajev]] zobudili o 04:00 moskovského času (01:00 svetového času). Personál pozemnej stanice neďaleko [[Chabarovsk]]a krátko nato dostal správu od Popoviča asi v tom zmysle, že sa cíti v poriadku a let pokračuje podľa plánu. Podobnú správu predtým dostali aj od Nikolajeva. Na Zemi medzitým štátna komisia, ktorá schvaľovala všetky dôležité rozhodnutia o kozmických letoch, plánovala pristátia oboch misií. Vzhľadom na predpoveď silného [[vietor|vetra]] s nárazmi až 20 [[meter za sekundu|m/s]] v plánovanom mieste pristátia Vostoku 3 v oblasti kazašskej [[Karaganda|Karagandy]] nikto nenamietal proti predĺženiu Nikolajevovho letu až do [[15. august]]a. Ohľadom Vostoku 4 sa spočiatku uvažovalo o predĺžení letu o jeden deň. Veliteľ oddielu kozmonautov [[Nikolaj Petrovič Kamanin|Nikolaj Kamanin]] ale proti tomu namietal, pričom argumentoval tým, že v troch plánovaných miestach pristátia Vostoku 4 sa očakáva silný vietor a údaje z kozmickej lode naznačujú pokles teploty v kabíne. Nakoniec sa rozhodlo, že let sa predĺži iba vtedy, ak si to bude priať sám Popovič. Hlavný konštruktér [[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]] sa potom Popoviča spýtal na jeho stav. Popovič mu odpovedal, že je vo výbornej forme a plánuje pristáť na 65. oblete.<ref name="russianspaceweb-vostok-3-and-vostok-4-missions"/>
Ráno 15. augusta Popovič po zobudení o 04:00 moskovského času (01:00 svetového času) oznámil pozemným kontrolórom, že je síce vo výbornom zdravotnom stave, ale znepokojuje ho pokles teploty v kabíne. Kroky, ktoré vykonal na nápravu situácie, nemali žiadne účinky. Kamanin celú noc sledoval telemetrické údaje z Vostoku 4 a dopytoval sa rôznych odborníkov, čo sa deje s loďou. Vzhľadom na zhoršujúci sa stav systému podpory života, bol teraz pripravený presadiť pristátie lode. Keď v to ráno začala pracovať štátna komisia, teplota na palube kozmickej lode klesla na 10 [[stupeň Celzia|°C]] a vlhkosť vzduchu na 35%, čo viedlo aj lekársky tím k požiadavke okamžitého pristátia. Kamanin bol samozrejme medzi tými, ktorí boli za pristátie Vostoku 4 na pôvodne plánovanom 49. oblete, čiže po necelých troch dňoch letu. Predseda štátnej komisie [[Leonid Vasilievič Smirnov|Leonid Smirnov]] však spolu s ďalšími funkcionármi práve dostali súhlas od ministra obrany [[Andrej Antonovič Grečko|Andreja Grečka]] a samotného Chruščova na štvordňový let. Teraz sa tak cítili v rozpakoch a presadzovali práve schválený program letu. Uprostred diskusie napokon prišla správa od Popoviča, v ktorej ohlásil „búrku“ (''groza''), čo ale bolo kódové slovo, ktorým sa označoval stav nevoľnosti a zvracanie. V takejto situácii sa vyžadoval návrat na Zem pri najbližšej možnej príležitosti (keď obežná dráha kozmickej lode viedla cez územie ZSSR). Teraz tak už v podstate všetci požadovali okamžitý návrat Vostoku 4, ktorému vtedy zostávalo už len 40 minút do momentu, kedy sa muselo už definitívne rozhodnúť o návrate, aby loď mohla pristáť v plánovanej oblasti. Smirnov a Koroľov však stále trvali na tom, aby sa najskôr porozprávali s Popovičom. Pri nasledujúcom komunikačnom okne im Popovič oznámil, že pozoroval meteorologický jav a cítil sa jednoducho vynikajúco. Keď sa ho čoraz intenzívnejšie pýtali na charakter a intenzitu spomínanej „búrky“, kozmonaut nerozumel, čo od neho žiadajú a nechápal, prečo sú všetci rozrušení kvôli [[búrka|búrke]], ktorú videl nad [[Mexický záliv|Mexickým zálivom]]. Štátna komisia už medzitým rozhodla o ukončení letu na 49. oblete.<ref name="russianspaceweb-vostok-3-and-vostok-4-missions"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Kritické momenty kosmonautiky 2. díl | url = https://kosmonautix.cz/2012/09/kriticke-momenty-kosmonautiky-2-dil/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2012-09-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-03 | miesto = | jazyk = }}</ref>
Brzdiaci manéver na 49. oblete prebehol bez problémov a približne 10 sekúnd po skončení zážihu sa automaticky oddelil prístrojový úsek od návratovej kabíny s kozmonautom. Návrat lode do [[atmosféra Zeme|atmosféry]] bol takisto bezproblémový. Rovnako ako jeho predchodcovia sa aj Popovič pred pristátím [[katapultáž|katapultoval]] z kabíny. Pristál na [[padák]]u po takmer troch dňoch letu, 15. augusta o 09:59 moskovského času (06:59 svetového času, čiže sedem minút po Nikolajevovi), 193 km juhozápadne od Karagandy v Kazachstane. Návratová kabína takisto pristála na svojom padáku. Asi 20 minút po pristátí uvidel pátracie lietadlo. Popovič až po rokoch v rozhovore pre časopis ''Novosti kosmonavtiki'' prezradil, že počas zostupu na padáku po katapultovaní z kabíny bojoval s dosť silným vetrom a pri tvrdom dopade na zem sa takmer zranil. Potom horúčkovito behal okolo miesta pristátia a mával posádke záchranného lietadla, čím chcel dať najavo, aby neskúsení mladí vojenskí lekári zbytočne neriskovali a neskákali na padákoch z lietadla. Kozmonautova snaha ale bola márna a lekári aj tak zoskočili. Popovič sa potom ponáhľal k nim, aby im pomohol chytiť a zložiť padáky, do ktorých sa oprel silný vietor a lekárov ťahali so sebou. Niektorí sa pritom zranili a najmenej jeden z nich mal potom zakrvavenú tvár.<ref name="russianspaceweb-vostok-3-and-vostok-4-missions"/>
== Referencie ==
{{
== Externé odkazy ==
| |||