Joža Uprka: Rozdiel medzi revíziami

Pochádzal zo sedliackej rodiny z dediny Kněždub. Bol synom roľníka a maliara samouka Jana Uprku a jeho druhej ženy Evy, rodenej Machálkovej, jeho mladší brat [[František Úprka|František]] sa preslávil ako sochár. Do školy chodil v [[Strážnice (okres Hodonín)|Strážnici]], stredoškolské vzdelanie získal v [[Olomouc]]i, najprv v nemeckom učiteľskom ústave a potom v olomouckom Slovanskom gymnáziu. V štúdiách pokračoval od roku [[1881]] na pražskej akadémii u [[František Čermák|Františka Čermáka]] a od roku [[1884]] na mníchovskej akadémii. V [[Mníchov]]e spoluzaložil spolok „Škréta“, ktorého ďalšími členmi boli [[Alfons Mucha]], [[Antonín Slavíček]] a [[Luděk Marold]].

Po trojročnom pobyte v Mníchove sa najprv vrátil do [[Praha|Prahy]] a v roku [[1888]] sa presťahoval znova do rodného krajekraja, ktorý ho inšpiroval námetmi a kde aj vznikla podstatná časť jeho diela. Témy čerpal z každodenného života prostého ľudu, práce, obyčajov a slávností, zachytával podobu ľudových krojov a krajinu [[Slovácko|Moravského Slovácka]].

Na prelome rokov [[1892]] – [[1893]] vďaka štipendiu navštívil [[Paríž]], kde študoval diela starých majstrov a zoznámil sa so súčasným umeleckým dianím, najmä s [[Impresionizmus|impresionistickým]] štýlom. Jeho obraz „''Pouť u svatého Antonínka''“ získal na parížskom Salóne v roku [[1893]] ocenenie ''Mention honorable'' a vďaka nemu sa Uprka stal známy v zahraničí.

Neďaleko rodného Kněždubu, v Hroznovej Lhote, kúpil Uprka malý domček ako ateliér, ktorý dal roku [[1904]] prestavať podľa návrhu architekta [[Dušan Jurkovič|Dušana Jurkoviča]] na poschodovú vilu s drevenými prvkami inšpirovanými ľudovou architektúrou. Hostil v ňom osobnosti zo sveta kultúry, ako napríklad [[Alois Mrštík|Aloisa]] a [[Vilém Mrštík|Viléma MrštíkovýchMrštíkovcov]], [[Hanuš Schwaiger|Hanuša Schwaigra]], [[Zdenka Braunerová|Zdenku BraunerovuBraunerovú]], [[Herbert Masaryk|Herberta Masaryka]], [[Leoš Janáček|LeošeLeoša Janáčka]] či [[Vítězslav Novák (hudobný skladateľ)|Vítězslava Nováka]]. Maliara v Hroznovej Lhote navštívil roku [[1902]] aj francúzsky sochár [[Auguste Rodin]].

Koncom svojho impresionistického obdobia (1899–19051899 – 1905) sa Uprka venoval aj [[grafika|grafike]], hlavne technike [[lept]]u.

V rokoch [[1922]] – [[1937]] žil v Klobušiciach pri [[Ilava|Ilave]] na [[Slovensko|Slovensku]] vo vlastnom zámočku s ateliérom a na slovenskom vidieku hľadal novú inšpiráciu. V roku [[1928]] zavítal do [[Dubrovnik]]a, kde študoval kroje a život prostých ľudí.

Počas svojho života sa Joža Uprka dočkal niekoľkých súborných výstav v Prahe, [[Brno|Brne]] a [[Hodonín]]e. Spoluzaložil Klub priateľov umenia v Brne, patril k zakladateľom a stal sa vedúcou osobnosťou ZdruženíZdruženia výtvarných umelcov moravských (S. V. U. M.) so sídlom v Hodoníne. Bol aj vedúcou postavou spolku Moravsko-slovenská spoločnosť, neskôr Národopisná Morava. Roku [[1925]] ho zvolili za predsedu Združenia slovenských umelcov v [[Bratislava|Bratislave]].

Joža Uprka je aj autorom výzdoby novej Jurkovičovej krížovej cesty na [[Hostýn]]e, nástenných malieb v obadnejobradnej sieni novej radnice v [[Uherské Hradiště|Uherskom Hradišti]] a výzdoby [[Kostol Panny Márie Královny (Ostrava)|kostola Panny Márie Kráľovnej]] v [[Ostrava|Ostrave]].